Matovič sa uchýlil k demagógii

Dnes sa Matovič uchýlil k demagógii. Na sociálnej sieti zverejnil tento text: “Všetky strany považujú za MORÁLNE a samozrejmosť, ak za každého voliča dostanú X EUR po voľbách zo štátneho rozpočtu. Všetky strany považujú za NEMORÁLNE a podplácanie, ak by každý volič dostal 500 EUR po voľbách zo štátneho rozpočtu. Dvojaká morálka.” Dvojaká morálka je ale najmä v tom, že Matovič kladie pomyselné rovnítko medzi politickú stranu a voliča.

Pozrime sa na to bližšie. Politické strany by v našom systéme mali byť prostredníctvom poslancov nástrojom na dosiahnutie záujmov voliča. Či to tak je, alebo nie, nechajme teraz bokom. Strany sa rozhodli, že na to potrebujú finančné prostriedky od štátu, a prostredníctvom poslancov si to v NR SR aj schválili. Ak to volič považuje za nesprávne, mal by mať možnosť ním volenú stranu napomenúť, aby nerobila veci, ktoré idú proti jeho záujmom. Jednou z ciest, ako uplatniť vplyv voliča na politické strany, by mohlo byť zníženie kvóra na referendum. A to pritom vôbec nejde o tento konkrétny prípad! Celkovo má volič na dianie v parlamente u nás pramalý vplyv.

Pomôže tomu päťstovka voličom? Vôbec nie! Zachováme si vlastnosti systému s tým, že bude ešte drahší. Tu predsa vôbec nejde o to, aby prišlo voliť čím viac ľudí. V zdravej spoločnosti ide o to, aby konanie politikov bolo prejavom vôle občanov. Päťstovka nijako neprinúti politikov, aby plnili svoje volebné sľuby, nepomôže tomu, aby za svoje zlyhania niesli aj zodpovednosť. Výrazným príkladom je aj Matovič. Zo svojich sľubov nesplnil takmer nič, nesie leví podiel na tom, že Slovensko je zadlžené, rozhádané a chudobné. Chce to riešiť tak, že voličov ide podplácať, aby vôbec šli k voľbám, keď tí vidia, že politici ich potrebujú len pred voľbami. A politici sa po takto nafúknutej účasti budú môcť vo svojej arogancii ešte viac oháňať “silným” mandátom, ktorý od voličov dostali. Keď mohol podporiť voliča podporou referenda, ako sa zachoval?

Päťstovka nie je riešením, ale súčasťou problému. Riešením by bolo, keby mal práve volič v rukách nástroje, ktorými by mohol tých X eur pre politické strany zrušiť. A s morálkou nemá nič spoločné. Treba sa nám vážne zamyslieť nad tým, akú úlohu má pri riadení spoločnosti občan, ak ho ústava označuje za suveréna štátnej moci, pritom je však hračkou v rukách psychopatov, oportunistov, karieristov a záujmov cudzích mocností.