Máte živnosť aj eseročku? Finančná správa ich môže spojiť a zmeniť vám povinnosti k DPH

Podľa daňového odborníka a manažéra poradenskej spoločnosti Grant Thornton Vernera Hakoša sa skupinová registrácia môže výrazne dotknúť podnikateľov, ktorí síce formálne dodržiavali zákon, no v skutočnosti sa snažili vyhnúť povinnosti platiť DPH. Takéto konanie im mohlo prinášať neoprávnenú konkurenčnú výhodu, pretože pri predaji tovarov alebo poskytovaní služieb nemuseli uplatňovať daň.

Správca dane sa pri rozhodovaní riadi princípom, že obsah má prednosť pred formou. Nestačí teda posúdiť, či majú firmy samostatné identifikačné čísla, účtovníctvo alebo odlišných konateľov. Dôležité je, ako v skutočnosti fungujú, kto ich riadi, aké činnosti vykonávajú a či ich rozdelenie sleduje legitímny ekonomický cieľ, alebo predovšetkým snahu vyhnúť sa registrácii na DPH.

Zákon o DPH umožňuje posudzovať prepojenie subjektov z troch hľadísk. Finančné prepojenie vzniká vtedy, keď jednu alebo viacero osôb ovláda ten istý subjekt. Ekonomické prepojenie sa týka prípadov, keď sú hlavné činnosti firiem navzájom závislé, sledujú spoločný ekonomický cieľ alebo jedna vykonáva činnosť v prospech druhej. Organizačné prepojenie zase existuje vtedy, keď sa na riadení alebo kontrole viacerých subjektov podieľa aspoň jedna spoločná osoba.

Samotná existencia takýchto väzieb však ešte automaticky neznamená, že podnikatelia zneužívajú pravidlá. Finančná správa musí posúdiť aj to, či rozdelením podnikania vznikla daňová výhoda a či jej dosiahnutie bolo hlavným cieľom daného konania. Ak majú podnikatelia na oddelenie svojich činností legitímne ekonomické dôvody, nemožno ho bez ďalšieho považovať za zneužitie práva.

Koho sa to týka

Typickým príkladom, na ktorý môže správca dane upozorniť, je živnostník, ktorý sa blíži k hranici obratu pre povinnú registráciu na DPH a následne založí eseročku, cez ktorú pokračuje v rovnakej činnosti. Podobne môže postupovať manželský pár, keď jeden z partnerov podniká ako živnostník a druhý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak oba subjekty ponúkajú rovnaké služby, obsluhujú rovnakých zákazníkov a ich podnikanie je koordinované bez zjavného ekonomického dôvodu na rozdelenie, daňový úrad môže dospieť k záveru, že ide o účelové obchádzanie pravidiel.

Rovnaké riziko vzniká aj vtedy, keď podnikatelia rozdelia jednu prevádzku alebo spoločné podnikanie medzi dve eseročky. Navonok môžu vystupovať ako samostatné firmy, no v skutočnosti používať rovnakú značku, priestory, zamestnancov či riadenie. Ak je hlavným dôvodom takéhoto usporiadania udržanie obratu každého subjektu pod hranicou povinnej registrácie, správca dane môže pristúpiť k registrácii celej skupiny.

Hranica obratu pre povinnú registráciu na DPH je podľa materiálu 50-tisíc eur. Ak podnikatelia rozdeľujú činnosť predovšetkým preto, aby ju jednotlivé subjekty neprekročili, a tým sa vyhli daňovej povinnosti, môže im takéto usporiadanie priniesť dodatočné daňové aj administratívne problémy.

Na druhej strane, rozdelenie podnikania medzi viacero spoločností môže byť úplne legitímne. Dôvodom môže byť riadenie podnikateľského rizika, vstup nového investora, odlišný právny či regulačný režim jednotlivých činností alebo licenčné požiadavky. O zneužitie nemusí ísť ani vtedy, keď sa pôvodne prepojené podniky postupne vyvinú na nezávislých konkurentov s vlastnými zákazníkmi a obchodnými stratégiami.

„Samotná existencia viacerých spoločností alebo podnikateľských foriem nie je problémom, pokiaľ je rozdelenie činností opodstatnené napríklad obchodnou stratégiou, riadením podnikateľského rizika alebo prirodzeným vývojom podnikania,“ vysvetľuje Hakoš. Podnikatelia by preto mali vedieť zdokumentovať skutočné dôvody, pre ktoré svoje činnosti rozdelili, a preukázať, že nejde iba o snahu získať daňovú výhodu.

Postup Finančnej správy

Ak Finančná správa dospeje k záveru, že podmienky na registráciu skupiny sú splnené, začne konanie z úradnej moci. Predpokladaných členov najskôr vyzve, aby si do ôsmich dní určili spoločného zástupcu na účely registračného konania. Ak sa nedohodnú, zástupcu určí daňový úrad. Následne dostane skupina možnosť vyjadriť sa k dôvodom registrácie, pričom lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Ak sa podarí dôvody na registráciu vyvrátiť, skupina sa nemusí zaregistrovať. Ak však zástupca nereaguje alebo nevyvráti dôvody uvedené správcom dane, daňový úrad môže rozhodnúť o registrácii a prideliť skupine identifikačné číslo pre DPH. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať do ôsmich dní, pričom odvolanie má odkladný účinok. Podľa Hakoša môže celý proces v praxi trvať približne jeden mesiac.

Registráciu skupín z úradnej moci bude riešiť Daňový úrad Banská Bystrica. Po ukončení registračného procesu sa miestna príslušnosť presunie na daňový úrad podľa sídla zástupcu skupiny. Dôležitým dôsledkom je aj to, že členovia skupiny budú za jej daňové záväzky zodpovedať spoločne a nerozdielne. Zástupca navyše musí bezodkladne oznamovať zmeny, napríklad vstup nového člena, zánik niektorého zo subjektov alebo situáciu, keď člen prestane spĺňať podmienky členstva. Za porušenie tejto oznamovacej povinnosti môže správca dane uložiť pokutu až do 10-tisíc eur.

Nové opatrenie je súčasťou akčného plánu boja proti daňovým únikom. Jeho cieľom je obmedziť schémy, pri ktorých podnikatelia využívajú formálne rozdelenie činností na obchádzanie pravidiel DPH. Pre firmy to znamená, že pri nastavovaní podnikateľskej štruktúry bude čoraz dôležitejšie nielen právne oddelenie jednotlivých subjektov, ale aj preukázateľný ekonomický dôvod ich samostatnej existencie.