Martin Chodúr bude na Silvestra s rodinou

V polnočných oslavách sa podľa vlastných slov veľmi nevyžíva. „To nie je žiadny magický moment, keď si človek uvedomí, aký je čas relatívny, aj roky sú relatívne, aj ten deň a úplne všetko. Stačí dať atómové hodiny do stíhačky, a keď niekoľkokrát obehne zem, tie začnú meškať, tak kde je vlastne pravda,“ zasmial sa.

Do nasledujúcich dní a mesiacov má mladý interpret viacero prianí. „Prial by som si len to, čo si vlastne prajem každý deň, nie je to nutne spojené s Novým rokom. Aj keď je to taký symbolický dátum, nesnažím sa to naväzovať na ten jeden deň a nehovorím si, že od 1. januára sa bude niečo diať, pretože potom to človek za tri, štyri mesiace poruší a už si vzápätí demotivovaný povie, že to teda nejako doklepe po starom a potom začne odznova… Keď niekto niečo chce, mal by sa o to usilovať bez prestávky,“ myslí si spevák. „Ja si stále prajem, aby som nezostal stáť na mieste, aby som bol v pohybe, aby ma neprešla chuť sa vyvíjať. Nikdy nechcem zostať nadlho spokojný s tým, čo vo svojej profesii dosiahnem, pretože to stále môže byť lepšie a každý deň treba hľadať nové cesty a porážať tých svojich symbolických ‘nepriateľov‘ ako pohodlnosť a podobne. Treba sa stále hýbať vpred, krok po kroku sa zlepšovať a mať nejakú víziu, ku ktorej mierite, ktorá musí byť vždy nedosiahnuteľná,“ priblížil Chodúr.

Vízií má pritom podľa vlastných slov veľa. „Chcem sa zlepšovať ako spevák, vylepšovať technické veci, ktoré si žiadajú čas, odriekanie, učenie sa, skúšanie a experimentovanie, čo je vlastne nekonečný proces, pretože možností je veľa a aj to niekedy bolí, to je ako keď človek cvičí pre kondíciu. Musí to bolieť, lebo keď to nebolí, tak sa nič nedeje. V speve je to rovnaké. Sú krkolomné intervaly, ktoré vám nejdú a stále nejdú a jedného dňa to povolí… Tento postoj mám zakorenený v sebe asi ešte z konzervatória. Dodnes si pamätám slová môjho profesora, ktorý ma učil hrať na klarinete, počujem ho, ako vždy hovoril ‘Keby som to hral ako ty, tak ani nespím! Tisíckrát si to zahraj, dvetisíckrát si to zahraj!‘ Vtedy ma to deprimovalo, ale mal pravdu, je to tak,“ skonštatoval spevák. „Takže stále sa vyvíjať je môj hlavný cieľ. A okrem spevu sa chcem zlepšovať aj ako autor a snažiť sa jasnejšie vystihnúť myšlienky, ktoré chcem povedať, aby moje skladby mali hĺbku a aby sa dotýkali ľudských sŕdc. O tom tá tvorba napokon je,“ uzavrel.