Marčekova zásadná obžaloba a kritika nadnárodného sprisahania známeho aj pod názvom Nový svetový poriadok, ktorý má svoje chápadlá v podobe médií a marketingových liberalistických strán vo všetkých európskych krajinách, našu nevynímajúc, sa objavila na jeho facebooku, v origináli ju nájdete TU.

Hlavné správy: Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste sa takýmto spôsobom vyjadrili k otázkam okolo tzv. Nového svetového poriadku? 

Marček: „Prinútilo ma k tomu to, čo sa deje u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Veľké médiá a nové marketingové politické strany nadobúdajú čoraz väčšiu moc. Veľa faktorov poukazuje na to, že je to proces, ktorý sa deje už dlhšiu dobu, už od čias Dzurindu a Mikloša, ale nástup týchto ľudí je čoraz intenzívnejší. Oni sú však iba vykonávateľmi vôle vzdialených centier, silnej finančnej loby, ktorá presadzuje tzv. nový svetový poriadok. To nie je len Soros, Rothschildovci či Rockefellerovci. Údaje o tom, aká veľká je tá skupinka, sú rôzne, nedávno som napríklad čítal, že je to šestnásť rodín, ktoré majú v rukách bankový systém a podstatnú časť ekonomiky v Európe. Iný údaj hovorí o Bilderbergu, to je zhruba dvesto rodín, ktoré kontrolujú väčšinu ekonomického a finančného diania vo svete. Ale či je to číslo trochu väčšie či menšie, na tom predsa nezáleží. Realitou je, že tí ľudia sa stále stretávajú a je absolútne logické myslieť si, že sú dohodnutí na spoločnom postupe.“

Hlavné správy: Vo vašom vyjadrení ste spomenuli viacero čriepkov, z ktorých sa skladá celkový obraz: médiá, priemysel, poľnohospodárstvo, financie, kultúra, školstvo, medicína, justícia, armáda, tretí sektor… valí sa to z každej strany. Čo sa proti tomu dá robiť?

Marček: „Ten vplyv je jasne vidieť. Vplyv mimovládnych organizácií je taký obrovský, že médiá sa riadia nie tým, čo povedia politici, ale tým, čo povie nikým nevolená mimovládka platená zo zahraničia. Veď to je úplne zvrátené. A podobné je to v školstve, justícii, rezorte obrany… veď sa pozrite, ako to vyzerá s našou účasťou v NATO. Ja som nikdy nebol proti tomu, aby sme boli v Európskej únii a v nejakom vojenskom pakte, ale musí to byť plnoprávne členstvo: som kategoricky proti tomu, aby celá moc postupne prechádzala z rúk demokraticky zvolených predstaviteľov zvrchovaného štátu do rúk nejakých zahraničných organizácií.“

Hlavné správy: A myslíte si, pokiaľ hovoríme o Európskej únii, že reálna moc je naozaj v Bruseli? Nie je náhodou až za oceánom?

„Som radikálne proti tomu, aby Spojené štáty v Európe rozkazovali, čo sa má robiť. Som radikálne proti tomu, aby keď si napríklad obyvatelia Krymu v demokratickom referende rozhodnú o tom, že chcú patriť k Rusku, aby práve Spojené štáty rozhodovali o tom, či to bola anexia alebo nie, keď napríklad OSN nič také netvrdí. Lenže dnes je to tak, že USA niečo povedia a Európa to okamžite akceptuje, ako keby USA boli nejaké najvyššie božstvo.“

Hlavné správy: Spojené štáty v uplynulých desaťročiach Európu ekonomicky, politicky či kultúrne naozaj výrazne ovplyvnili. Prinieslo to pozitíva, ale aj negatíva…

Marček: „Pod vplyvom tých ideológií sa začínajú rozkladať aj také veci ako je tradičná rodina. V Nemecku bol napríklad prijatý zákon, kde sa hovorí o treťom pohlaví – veď to sú neuveriteľne absurdné nezmysly, to je proti zdravému rozumu, proti prírode, proti Bohu. Teraz sa tu začína hovoriť o pedofílii, že veď aj to sú ľudia, ktorých treba chápať… ale veď akékoľvek zneužitie maloletého dieťaťa je zločin, ktorý spôsobí tomu dieťaťu doživotné následky! Kto niečo také urobí, musí byť potrestaný, tu sa nesmie dopustiť, aby bolo normou uvažovanie, že veď to dieťa to chcelo. Tu je snaha ospravedlňovať niečo, čo kedysi nebolo možné ani len vysloviť, nie to ešte vykonať.“

Hlavné správy: Aký je podľa vás cieľ toho celého? 

Marček: „Cieľ je jediný: dostať celú Európu, celý svet do svojho područia, do večného stavu podriadenosti. Podľa tých, ktorí to pripravujú, je cestou k tomu pomiešať rasy, náboženstvá, vyprovokovať konflikty. Tým, že dochádza k teroristickým činom, znásilneniam a podobne, vzbudzuje to odpor obyvateľstva, ktoré protestuje, vidíme to všade v Európe, viď napríklad Žlté vesty vo Francúzsku a podobne. U nás je to samozrejme zatiaľ v menšej miere, keďže ešte sem neprišli tí, ktorí by tie konflikty rozpútali.“

Hlavné správy: Ešte neprišli, ale je tu všemožná snaha ich sem vpustiť. Tvrdia, že tým ľuďom treba pomáhať. Ale je to naozaj o pomáhaní?

„Chcú tu vytvoriť nejakú pomiešanú rasu a púšťajú ich sem pod zámienkou, že im treba pomôcť. No áno, treba im pomôcť, ale tam u nich, v krajinách, odkiaľ oni prichádzajú! Tie veľmoci, ktoré ich kedysi kolonizovali a aj dnes ich vyciciavajú – a takisto aj nás vyciciavajú cez dividendy, keď im patrí to najcennejšie z našej ekonomiky – tie veľmoci sú zodpovedné za to, čo sa tam deje, a preto ony nech sa postarajú o to, aby sa tam veci napravili, aby tí ľudia nemuseli migrovať. Samozrejme, aj my by sme mali v rámci našich možností pomáhať, ale my máme sami dosť aj vlastných problémov, ktoré musíme riešiť. Máme nevyriešené zdravotníctvo, pokrivkávajúce školstvo, atď.“

Hlavné správy: Spomenuli ste školstvo. To je z dlhodobého pohľadu pre smerovanie krajiny azda tým najdôležitejším. Vzdelanie, ktoré dáva dnešné školstvo do vienka mladej generácii, však vzbudzuje, mierne povedané, rozpaky…

Marček: „Predsa nie je v poriadku, ak sa zistí, že za posledných tridsať rokov stav vzdelanosti našich detí po ukončení základnej a strednej školy klesol o tridsať percent. Kam to smeruje? A podobne aj kultúra: pozrite sa, ako mládež komunikuje, aký jazyk používajú… to predsa nemôžeme nechať tak.“

Hlavné správy: Súčasťou výchovy mládeže je aj dejepis. Myslíte si, že verzia histórie, ktorú deti dostávajú v škole, je korektná?

Marček: „K pozmeňovaniu a prekrúcaniu historických faktov dochádza priamo pred našimi očami, v priamom prenose. Zoberte si napríklad takú neuveriteľnú vec: na oslavy 75. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii boli pozvané všetky krajiny, ktoré sa zúčastnili bojov v druhej svetovej vojne, ale nepozvali tam Rusko. Zato pani Merkelová sedela v prvom rade medzi tými, ktorí bojovali proti fašizmu! V európskych krajinách sa ničia sa pamätníky osloboditeľom, ktorí nám vtedy priniesli slobodu a politici, ktorí inokedy tak nahlas kričia o holokauste, v tomto prípade mlčia. K moci prichádza generácia, ktorá nemala nielen vlastnú, ale ani sprostredkovanú skúsenosť s vojnou, a žiaľ, tak sa aj správajú.“

Hlavné správy: Myslíte si, že títo noví politici si neuvedomujú nebezpečenstvo, ktoré by vyplynulo z vpustenia amerických militaristov s ich základňami na naše územie?

Marček: „Absolútne nie, veď si zoberte takú pani Čaputovú. A to ani nehovorím o pani Nicholsonovej, ktorá si zobrala za manžela agenta MI6, ktorý je evidentným pracovníkom zahraničných tajných služieb a ona, žijúc s ním v jednej domácnosti, pracovala pritom ako štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. A pritom nemala ani maturitu, a podľa mňa ju nemá dodnes. Ak ju získala, rád by som videl doklad o tom. Ja som ju už pred rokom vyzval, aby ukázala maturitné vysvedčenie. Ja viem, kam chodila, bolo to gymnázium na Metodovej, bol som na tej škole. Žiadny doklad o tom mi tam nikto nebol schopný ukázať.“

Hlavné správy: Vy ste sa tam boli o tom osobne informovať?

Marček: „No keď to neurobili naši investigatívni novinári, tak som to urobil ja. A čuduj sa svete, nikto mi tam nebol schopný ukázať ani len fotografiu ročníka, v ktorom pani Nicholsonová maturovala. A takáto žena sa stala predsedníčkou výboru v Európskom parlamente. Akú máte mať potom dôveru v EÚ? Predsedníčkou Európskej komisie sa stala Nemka, bývalá ministerka obrany, ktorá tam zavádzala percentuálne kvóty pre homosexuálov a lesbičky, predsedom Európskej rady sa stal belgický premiér, ktorý podpísal marrákešský pakt bez súhlasu svojej vlády a parlamentu. A tak by sa dalo pokračovať: títo ľudia tie funkcie dostávajú nie za to, že by pracovali v prospech národov a krajín, ktoré majú zastupovať, ale naopak, za to, že tie krajiny rozvracajú v záujme cieľov kohosi v úzadí. A my potom máme bojovať za to, aby Slovensko bolo členom takejto EÚ a takéhoto NATO?“

Hlavné správy: Vráťme sa ešte k Američanom a ich možnom pôsobení na slovenských letiskách Sliač a Malacky. Vidíte to ako reálnu hrozbu?

Marček: „Pýtam sa: prečo pán minister Lajčák nezverejnil zmluvu, ktorá sa pripravuje na podpis so Spojenými štátmi v takejto závažnej veci s celospoločenským dosahom? A vôbec, prečo by sme my, Slovenská republika, mali podpisovať separátnu zmluvu s nejakým zaoceánskym štátom, o prítomnosti cudzích vojakov na našich vojenských letiskách? Veď my sme vstúpili do NATO a nie do armády USA. Z akého titulu by oni vlastne mali mať základne na našom území? Ako si vôbec dovolia navrhovať nám, aby ten priestor bol ich výlučným územím, na ktoré slovenské úrady nebudú mať dosah? Oni sa ani netaja tým, že by im vyhovovalo, keby sa budúci konflikt, napríklad s Ruskom, neodohrával u nich, ale na cudzej pôde – čiže napríklad tej našej. Asi ani netreba hovoriť, aký hazard by to bol z hľadiska bezpečnosti nášho štátu, keby sme nemohli ani kontrolovať, čo sa na území tých základní deje, čo tam tými ťažkými lietadlami privezú.“

Hlavné správy: Vy ste pred časom pre médiá povedali, že by tam mohli mať aj jadrové zbrane a vtedy to spôsobilo veľký, dokonca medzinárodný rozruch. Všetci vtedy kričali, že zavádzate, a že o ničom takom predsa nebola reč. Myslíte si, že je reálna možnosť, že by tam Američania jadrové zbrane potom mohli priviezť?

Marček: „A kto by im v tom zabránil? A kto by potom a ako zisťoval, či ich tam majú alebo nie, ak by tam Slováci ani niekto iný okrem Američanov podľa zmluvy nemal prístup? Nedajbože, aby nastal konflikt s Ruskom – pochybuje azda niekto o tom, že by sa Sliač a Kuchyňa zaradili medzi prvoradé terče odvety ruských rakiet? Prvé rakety by nepochybne smerovali na sklady zbraní, a to je presne to, čo tu Američania chcú mať. A to ešte nehovoriac o tom, že Kiska chcel v Poprade najväčší muničný sklad NATO a v Bratislave je dôležité veliteľstvo NATO.“

Hlavné správy: Oni tvrdia, že to je všetko v našom záujme, že to je pre našu kolektívnu obranu. Dá sa týmto rečiam veriť, keď realita je taká, že vojenské zoskupenie s dvadsaťnásobne väčším vojenským rozpočtom, než má Rusko, sa čoraz viac tlačí na ruské hranice? Potrebujeme naozaj takýto spôsob „obrany“?

Marček: „My potrebujeme vojny? My potrebujeme konflikt? Vyhnali sme Rusov, ktorí tu boli od roku 1968, a iba preto, aby sme tu mali Američanov? Nebolo správne, keď tu boli Rusi, ale tí boli aspoň zašití v kasárňach. Zato teraz sa nám tu po krajine krížom-krážom premávajú americké vojenské konvoje a chcú sa tu usadiť so svojimi základňami, a to tiež nie je správne. My by sme si mali krajinu strážiť sami, je to naša krajina a mali by sme si ju uchovať pre svoje deti a ich deti. V tomto by sme nemali nikomu ustupovať.“

Ivan Lehotský