Bratislava 4. júla 2018 (HSP/Foto:Jana Birošová)

Kto nie je s nimi, je proti nim. Takú teóriu razia novinári – majitelia „pravdy“ v mainstreamových médiách. Takmer po tridsiatich rokoch od zmeny režimu zažívame novú revolúciu – informačnú, presnejšie mediálnu. Novinári s iným názorom, ako hlásajú majitelia pravdy, pociťujú cenzúru, mediálne útoky s totalitnými praktikami, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani Gestapo či Urválek. Slovensko a jeho občania dnes žnú, čo zasiali po vzniku štátu.

Vláda, ktorá budovala republiku od nuly, sa musela sústrediť na tvorbu inštitúcií, aby štát mohol plnohodnotne fungovať. V tom čase absolútne podcenili mediálnu politiku, ako aj narastajúci vplyv tretieho sektora. Štát sa rozbehol a Vladimír Mečiar sa zameral na vytvorenie silnej slovenskej kapitálovej vrstvy, čo sa mu podarilo len sčasti. V tom čase mu akosi chýbal nos na slušných spolupracovníkov. Často sa do jeho blízkosti dostali doslova gauneri, ktorí sa ho snažili ovplyvňovať rôznymi spôsobmi.

Pripúšťam, že ak sedíte v rozbehnutom vlaku, stane sa, že nestihnete všetko kontrolovať a v pokoji vyhodnocovať. Zrejme to postihlo aj vládu Vladimíra Mečiara práve pri budovaní masmediálneho priestoru. To, že jeho kabinet nezvládol mediálnu politiku a etablovanie sa mimovládnych organizácií na území SR, priznal aj samotný Mečiar v rozhovore pre Extra plus. Nakoniec, sám horkosť ich práce najviac pocítil v roku 1998, keď napriek vyhratým voľbám mu opozícia a zahraniční agenti zlomili krk. Ich silu a dôsledky pociťuje dodnes, keď majú médiá hlavného prúdu taký vplyv, že aj po dvadsiatich piatich rokoch fungovania SR ju dehonestujúcim spôsobom dokážu spochybňovať, očierňovať s výraznou pomocou tretieho sektora, ktorého predstavitelia bez mandátu voličov začínajú robiť reálnu politiku.

Rukolapným dôkazom je priznanie redaktora Denníka N Martina M. Šimečku, ktorý si trúfa povedať, že George Soros je jeho priateľ dávajúci časť peňazí na to, aby pomáhal liberálnej demokracii. „George Soros je človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara,“ vyznal sa Martin M. Šimečka. Ďalšia odborníčka z prostredia mimovládok a odporkyňa vzniku samostatného Slovenska Iveta Radičová na nedávnej bojovej porade mainstreamových médií, ktorú zorganizovala, zapochybovala o sebe prvý raz od roku 1989 položením si otázky „Kde sme urobili fatálnu chybu?“ Odpoveď je veľmi jednoduchá. Zapochybovať o sebe mala v rokoch 1992 – 2005, keď pôsobila na poste výkonnej riaditeľky Nadácie otvorenej spoločnosti financovanej burzovým špekulantom Georgeom Sorosom, ktorý priamo či nepriamo zasahuje do vnútornej politiky štátov sveta. To bola jej prvá fatálna chyba – zapredala sa za judášky groš.

Druhou fatálnou chybou bola nebotyčná drzosť posadiť sa do premiérskeho kresla SR. Verím, že Slováci jej nedovolia urobiť tretiu fatálnu chybu. Iveta Radičová, ktorá neustále tvrdí, že s politikou skončila a nechystá sa vrátiť späť, začala brázdiť slovenské cesty spolu s Kandráčovcami. Iste nie z rozmaru, že má rada slovenský folklór, ale preto, že bude mať tú drzosť opätovne kandidovať na post prezidentky SR. Na budúci rok v čase volieb hlavy štátu môže byť situácia na Slovensku diametrálne odlišná, ako je dnes, preto by Ivete Radičovej mali slovenskí voliči uštedriť stopku. Tým by odkráčalo do definitívneho zabudnutia aj politikárčenie tretieho sektora a mainstreamu.

Lenka Mayerová

(Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk)

Majitelia pravdy:

Andrej Kiska 

Iveta Radičová 

Fedor Gál 

Ivan Mikloš 

Mikuláš Dzurinda 

Marek Maďarič 

František Šebej 

Eduard Kukan 

Milan Kňažko 

František Mikloško 

Daniel Lipšic 

Gábor Grendel 

Martin Bútora 

Pavol Demeš 

Alexander Duleba 

Ivo Samson 

Grigorij Mesežnikov 

Michal Vašečka 

Martin Slosiarik 

Pavol Havlík 

Peter Osuský 

Peter Zajac 

Peter Tatár 

Václav Mika 

Andrej Bán 

Martin M.Šimečka 

Tom Nicholson 

Lucia Ďuriš Nicholsonová 

Veronika Remišová 

Katarína Cséfalvayová 

Miroslava Kernová 

Miroslav Kern 

Štefan Hríb 

Matúš Kostolný 

Peter Schutz 

Marián Leško 

Ivan Kusý 

Ján Štrasser 

Peter Bárdy 

Henrich Krejča 

Michal Havran 

Branislav Dobšinský 

Martin Strižinec 

Zuzana Petková 

Arpád Soltész 

Juraj Smatana 

Ján Benčík 

Peter Kalmus 

Ľuboš Lorenz 

Zuzana Wienk 

Miroslav Beblavý 

Emília Sičáková-Beblavá 

Zuzana Piussi 

Tereza Nvotová 

Dorota Nvotová 

Richard Stanke 

Maroš Kramár 

Zuzana Fialová 

Zuzana Mistríková 

Zuzana Kronerová 

Jana Oľhová 

Marián Geišberg 

Táňa Pauhofová 

Marián Miezga 

Lukáš Latinák 

Juraj Kemka 

Petra Polnišová 

Lujza Garajová-Schrameková 

Elena Vacvalová 

Boris Farkaš 

Kristína Farkašová 

Emília Vášáryová

Emil Horváth 

Oliver Andrásy 

Milan Lasica 

Magda Vášáryová 

Ľubomír Feldek 

Oľga Feldeková 

Jana Plichtová 

Zora Bútorová 

Milan Markovič 

Jakub Goda 

Peter Hajdin 

Adam Znášik 

Ján Lunter 

Ondrej Lunter 

Karolína Farská 

Juraj Šeliga 

Katarína Nagyová Pázmányová 

Táňa Sedláková 

Dávid Straka