V Toskánsku sa obchodný život točil okolo malých vzájomne prepojených firiem. Oblasť mesta Prato bola centrom fabrík a dielní, z ktorých niektoré vyrábali odevy a kožené výrobky pre veľké módne domy. Ak ste boli ochotní pracovať načierno, Prato ponúkalo veľa príležitostí. Mnoho Číňanov tam našlo prácu. Taliani však boli prekvapení, keď následne Číňania začali podnikať sami.

Od polovice 90. rokov zakladali Číňania textilné podniky v malých garážach, kde často bývali. Čoskoro začali prenajímať prázdne dielne a platili hotovosťou. Systém rodinných firiem v Prate sa pod tlakom globalizácie začal rozpadať. Pre domácich Talianov bolo ťažšie zarobiť si na živobytie.

Medzi Wenzhou a Rímom bola zriadená nepretržitá letecká linka. Niektorí migranti prišli s turistickými vízami a už tam zostali. Iní zaplatili pašerákom obrovské poplatky, ktoré potom museli odpracovať, čo je druh nevoľníctva, ktoré sa vynucuje pod hrozbou násilia. Dlhé hodiny, ktoré Číňania pracovali, udivovali mnohých Talianov, ktorí boli zvyknutí na niekoľko týždňov platenej dovolenky za rok a päť mesiacov materskej dovolenky.

Zatiaľ čo Florencia bola preslávená prémiovou kožiarskou výrobou, Prato bolo známe výrobou textilu. Číňania našli tretiu cestu a začali dovážať lacný textil z Číny.

Čínske firmy postupne rozširovali svoje miesto a vyrábali odevy pre stredne veľké značky, ako sú Guess a American Eagle Outfitters. A v poslednom desaťročí sa stali výrobcami pre Gucci, Prada a ďalšie luxusné módne domy, ktoré často používajú lacnú pracovnú silu z Číny na výrobu doplnkov a drahých kabeliek, ktoré nesú vytúženú značku „Made in Italy“.

Viac ako desať percent z 200-tisíc legálnych obyvateľov Prata sú Číňania. Podľa Francesca Nannucciho, vedúceho policajnej vyšetrovacej jednotky v Prate, je mesto tiež domovom asi 10-tisíc Číňanov, ktorí tam sú nelegálne. Traduje sa, že Prato má po Paríži druhú najväčšiu čínsku komunitu v Európe.

Mnohí miestni obyvatelia, ktorí sa zamestnali v textilnom a kožiarskom priemysle, vlastnenom čínskymi prisťahovalcami, sa sťažovali, že im záleží iba na nákladoch a rýchlosti, nie na estetike, a nemali by vraj tušenie, ako si vyrobiť špičkové oblečenie a doplnky, ak by nebolo miestnych remeselníkov, ktorí ich to učili. Simona Innocenti, kožená remeselníčka, povedala, že jej manžel bol vytlačený lacnejšími čínskymi konkurentmi z výroby tašiek. O nových prisťahovalcoch povedala: „Kopírujú, napodobňujú. Nevedia vymyslieť nič originálne. Sú ako opice.“

Aj keď by sa dalo povedať, že Číňania oživili výrobný priemysel v meste Prato, nastal voči nim odpor. Domorodí obyvatelia obvinili čínskych prisťahovalcov, že do mesta priniesli zločin, vojnu gangov a odpadky, ignorujú zdravotné zákony a vyhýbajú sa plateniu daní, ale využívajú školy a nemocnice bez toho, aby na ne prispievali. Skupina Talianov, ktorí pracovali v oblastiach s vysokou koncentráciou Číňanov poslala čínskej vláde otvorený list, sarkasticky požadujúci čínske občianstvo. „Sme šesťsto čestných pracovníkov, ktorí sa cítia, akoby sme už boli občanmi vašej krajiny.”

Najpodivnejšie ale bolo, že Číňania v Toskánsku nezomierali, alebo aspoň že nezanechávali žiadne telá. V roku 1991 začala regionálna vláda vyšetrovanie, prečo počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov nebola v Prate alebo v okolitých mestách oficiálne zaznamenaná ani jedna čínska smrť. V roku 2005 bola vláda stále zmätená aj z toho, že v tom roku bolo zaregistrovaných viac ako tisíc čínskych prisťahovalcov ale iba tri úmrtia. Miestni obyvatelia mali podozrenie, že čínski gangstri likvidovali mŕtvoly výmenou za pasy, ktoré potom predali novým prichádzajúcim, čo je schéma, ktorá využila zjavnú neschopnosť Talianov rozoznať jedného Číňana od druhého.

S rastúcim podozrievaním čínskych imigrantov, rástla aj ich kritika za to, že neprispievali do ekonomiky. „Číňania ani nechodia do obchodu a stravujú sa v dodávkach v ktorých rozvážajú tovar.“

Doterajšie na hotovosť zamerané hospodárstvo čínskych tovární v Prate uľahčilo daňové úniky. Minulý rok vyšetrovanie talianskeho ministerstva financií ukázalo sporné prevody peňazí v hodnote päť miliárd dolárov. V polovici z nich figurovala Bank of China. Mnohé z prevodov podľa úradov predstavovali nelegálny príjem z čínskych firiem alebo peniaze generované falšovaním talianskeho módneho tovaru. V oblasti Prato je na čínskych občanov zaregistrovaných približne šesť tisíc firiem.

V čase, keď je Európa plná protiprisťahovaleckej rétoriky, politickí extrémisti poukázali na demografický posun v Prate, čo je dôkazom toho, že Taliansko je obkľúčené. Vo februári Patrizio La Pietra, pravicový senátor, povedal novinám, že mesto čelí nelegálnej čínskej ekonomike, ktorá priviedla oblasť na kolená, eliminovala tisíce pracovných miest a priviedla talianske rodiny k hladu.

V nedávnych talianskych národných voľbách dalo Toskánsko, ktoré od konca druhej svetovej vojny trvalo podporovalo ľavicové strany, hlas pravicovým stranám, ktoré získali dvojnásobný počet hlasov ako ľavica. Giovanni Donzelli, člen strany Fratelli d’Italia, ktorý bol minulý mesiac zvolený za národného zástupcu, povedal: „Číňania majú svoje vlastné reštaurácie a vlastné banky – dokonca aj svoje vlastné policajné sily. Poškodzujú ekonomiku dvakrát. Raz, keď neférovo konkurujú ostatným podnikom v tejto oblasti, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti a druhýkrát,keď peniaze nevracajú späť do toskánskej ekonomiky.“