Maďarsko začína prehodnocovať energetickú politiku Orbánovej éry

„V energetike vidíme kombináciu kontinuity aj výrazných zmien, pričom azda najvýraznejšie je badateľná zmena celkového prístupu a stratégie, teda základného smerovania. Jasná je zmena filozofie riadenia rizík a vidieť aj snahu prehodnocovať niektoré rozhodnutia Orbánovej éry,“ uviedol expert na energetiku Andrej Nosko pre portál SITA Energetika.

Za jeden z najvýraznejších posunov považuje prehodnocovanie projektu jadrovej elektrárne Paks II. Výstavba síce pokračuje betónovaním základovej dosky, projekt však podľa neho po prvý raz čelí reálnemu politickému preverovaniu. Po problémoch existujúcej elektrárne počas mimoriadne nízkeho stavu Dunaja sa zároveň otvorila otázka spôsobu chladenia a klimatickej odolnosti lokality.

Výrazná zmena nastáva aj vo veternej energetike. Jej rozvoj bol v Maďarsku od roku 2010 prakticky zablokovaný, nová vláda však pripravuje aukčný mechanizmus minimálne na 700 megawattov veternej kapacity v prvej fáze. Dlhodobejší rámec počíta najmenej so 4 gigawattmi do roku 2030.

Súčasťou nového smerovania majú byť aj investície do rozvodnej siete v hodnote približne 500 miliárd forintov, rozvoj inteligentných meračov, flexibilných taríf, agregácie a reforma pripájania obnoviteľných zdrojov. Vláda chce zároveň rozširovať kapacitu batériových úložísk a lepšie kombinovať výrobu zo solárnych a veterných elektrární.

Kontinuita oproti predchádzajúcej vláde zostáva najmä pri jadrovej energetike a sociálnej politike cien energií. Vláda napríklad znížila DPH na palivové drevo na päť percent a zdvojnásobila objem prostriedkov určených na sociálnu podporu palív na desať miliárd forintov.

Podľa Noska sa tak maďarská energetická politika neposúva k úplnému odmietnutiu predchádzajúceho modelu, ale skôr k väčšej diverzifikácii zdrojov, dodávateľov a technológií a k posilňovaniu flexibility energetického systému.