Ľutina si pripomína 38. výročie povýšenia chrámu na titul Bazilika minor

Rozhodnutie Svätého Otca bolo odpoveďou na žiadosti o povýšenie chrámu, ktorý je známy ako cieľ pútí veriacich nielen z vtedajšej Prešovskej eparchie, ale aj zo susedných diecéz. Chrám Panny Márie Nanebovzatej v Ľutine je umelecky vyzdobený a uchováva obraz Bohorodičky – Matky Jednoty, ku ktorému prichádzajú veriaci prosiť o nebeskú pomoc. Povýšenie na baziliku v závere Mariánskeho roku 1988 bolo pre veriacich odmenou za mnohé skryté utrpenia spojené s púťami počas obdobia neslobody.

História tohto posvätného miesta sa začala písať 19. augusta 1851, keď sa na ľutinskej hore udiali zjavenia svätého Mikuláša chudobnej žene Zuzane Fekete. Prvá oficiálna púť sa konala v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápežom Piom IX., ktorý potvrdil nadprirodzený charakter udalostí a udelil pútnikom plnomocné odpustky. Miesto, ktoré sa vyvíjalo z pôvodnej drevenej kaplnky postavenej z kameňov prinášaných samotnými veriacimi, sa postupne stalo dominantným centrom mariánskej úcty.

Duchovný význam Ľutinskej baziliky bol v novodobých dejinách podčiarknutý aj 9. júna 2010, kedy bola pričlenená k pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vďaka tomuto „putu duchovného príbuzenstva“ môžu veriaci v Ľutine získavať rovnaké odpustky ako v tomto najstaršom mariánskom chráme v Ríme. Dnes areál baziliky s Miniskanzenom drevených chrámov, Cestou svetla a Záhradou Bohorodičky slúži ako oáza pokoja a modlitby pre tisíce návštevníkov, ktorí sem prichádzajú načerpať duchovnú silu.

Zdroje: DANCÁK, František. Ľutina: Bazilika a Hora. Prvé vydanie. Prešov : Petra, n. o., 2010. 128 s. ISBN 978-80-8099-046-6./ bazilikalutina.sk, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk