Lavrov konštatoval, že aj keď Ukrajina nevstúpi do NATO, objavenie sa amerických úderných zbraní a vojenských základní v Azovskom mori je druhou červenou líniou. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov ďalej odpovedal, prečo Rusko nastolilo otázku nerozširovania NATO až teraz. Podľa jeho slov sa to „nahromadilo“.

„Nahromadilo sa to. Hromadí sa to od deväťdesiatych rokov, keď sľuby o nerozširovaní vojenskej infraštruktúry NATO na východ a nerozmiestňovaní významných bojových síl na území nových členov boli našimi západnými priateľmi jednoducho brutálne hodené do koša,“ povedal minister.

Podľa neho sa NATO „v piatich vlnách expanzie“ priblížilo k ruským hraniciam, aliancia teraz aktívne vojensky ovláda územia, buduje pozemné sily a letectvo a rozsah cvičení v Čiernom mori sa mnohonásobne zvýšil.

Uviedol, že Rusko sa pripravuje na akýkoľvek vývoj a čaká na reakciu USA a NATO ohľadom bezpečnostných záruk. Odpovede by podľa neho mali byť písomné.

„Dovtedy budeme naďalej pracovať na tom, aby sme boli všetci pripravení na prípadný vývoj. Všeobecne sme presvedčení, že ak existuje dobrá vôľa a ochota ku kompromisu, potom možno vždy nájsť obojstranne prijateľné riešenia,“ povedal minister na tlačovej konferencii k výsledkom roku 2021.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko pri zvažovaní rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti v iných krajinách bude vychádzať zo záujmov globálnej stability.

„Viete, že máme rozsiahle vojenské a vojensko-technické väzby s našimi partnermi, spojencami. Naša vojenská prítomnosť je v rôznych regiónoch sveta. Ide o otázku, ktorá sa týka dvojstranných vzťahov. Samozrejme budeme vychádzať zo záujmov globálnej stability, keď ďalšie kroky v tomto smere budú prerokované s našimi spojencami na bilaterálnej báze,“ povedal.

Vyhliadky na dosiahnutie dohody o ruských návrhoch bezpečnostných záruk závisia od Spojených štátov. Moskva pritom zdôraznila, že by rada dostala reakciu na každý článok navrhovaných dokumentov, uviedol v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Očakávame písomnú reakciu. Máme dôvod domnievať sa, že naši partneri pochopili, že to treba urobiť rýchlo, konkrétne, na papieri, a pochopili, že nebudeme čakať donekonečna. Plány na ospravedlnenie tohto procesu samozrejme existujú. Úprimne povedané, všetci samozrejme chápu, že vyhliadky na dohodu závisia od Spojených štátov. A nech nám bolo povedané čokoľvek o nutnosti konzultovať so spojencami… To všetko sú výhovorky a pokusy o preťahovanie procesu,“ povedal Lavrov na výročnej tlačovej konferencii.

Dodal, že chcú vidieť stanoviská na papieri, bod po bode a chcú reakciu na každý z bodov v oboch dokumentoch.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa USA a ich spojenci snažia vytvoriť vojenské predmostia v okolí Ruska.

„Postoj Spojených štátov a ich spojencov je taký, že si chcú zaistiť dominantné postavenie v Európe. Chcú vytvoriť predmostie okolo Ruska, vojenské predmostia, chcú nás neustále dráždiť okolo našich hraníc. Znovu chcem upozorniť na to, čím som začal – prečítajte si Chartu európskej bezpečnosti prijatú v Istanbule v roku 1999. Všetko, čo Západ teraz hovorí a robí, je hrubým porušením záväzkov, ktoré boli vtedy prijaté,“ zdôraznil.

Lavrov ďalej vyhlásil, že NATO umelo láka Ukrajinu a škandinávske krajiny do svojich radov.

„Pokusy umelo rozšíriť členstvo v Severoatlantickej aliancii, najmä zlákať Ukrajinu, neustávajú. Nedávno zazneli pomerne zaujímavé vyhlásenia zo strany vedenia NATO. Z USA, že škandinávske krajiny, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie, budú tiež vítané. To je také umelé lákanie, umelé rozširovanie tejto štruktúry, ktorá po studenej vojne, po zániku Varšavskej zmluvy stratila zmysel svojej existencie. Pokusy o umelé predlžovanie pokračujú,“ povedal na tlačovej konferencii na konci roka.

Lavrov označil za „neprijateľný a chybný“ jednostranný výklad politického záväzku NATO nerozširovať sa.

Generálny tajomník NATO vo štvrtok vyhlásil, že Švédsko a Fínsko z veľkej časti spĺňajú obranné štandardy aliancie, a ak prijmú príslušné politické rozhodnutie, môžu sa rýchlo pripojiť k NATO.

Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová už skôr uviedla, že USA sú pripravené rokovať s Fínskom a Švédskom o možnosti ich vstupu do NATO, pokiaľ o to tieto krajiny prejavia záujem.

NATO nepristúpi na kompromisy v otázkach rozširovania, uviedol Stoltenberg. Čo s kontrolou zbrojenia?

NATO nepristúpi na kompromisy v otázkach rozširovania organizácie a rozmiestnenia vojsk na východe, vyhlásil generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg vo vysielaní poľského rozhlasu.

„Prežívame teraz kritický okamih pre európsku bezpečnosť a musíme s Ruskom hovoriť preto, aby sme mu vybavili jednomyseľnú pozíciu všetkých spojencov, že nepristúpime na žiadne kompromisy, pokiaľ ide o princíp. Každá krajina má právo voliť vlastnú cestu a rozhodovať o tom, či chce alebo nechce patriť do vojenského zväzku, akým je NATO,“ povedal Stoltenberg.

.

„Je ale tiež kľúčovým naše právo na ochranu všetkých spojencov a na rozmiestnenie vojsk vo východnej časti NATO,“ dodal.

„Zároveň ale musíme hovoriť, a preto sme ponúkli dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia, priezračnosti vojenských cvičení, mechanizmov zníženia rizika, napríklad incidentov, a mnohých iných otázok,“ podotkol Stoltenberg.

NATO je ochotné pristúpiť s Ruskom na vzájomnú kontrolu zbrojenia, aj jadrového.

„Musíme rozlišovať niekoľko otázok. Jedna vec je jednostranné stiahnutie vojsk z územia NATO, o čo sa usiluje Rusko a ponúka nám na podpísanie traktát, a to je vylúčené. Na podobný kompromis nepristúpime. Máme právo na ochranu všetkých spojencov za pomoci prítomnosti vojsk na východnom krídle. Zároveň je aliancia otvorená pre obojstrannú, rovnoprávnu a vzájomnú kontrolu zbrojenia,“ povedal Stoltenberg.

„Musí to ale byť vzájomné a kontrolovateľné. Týka sa to tak konvenčných, ako aj jadrových síl. Predtým sme sa presvedčili o tom, že kontrola zbrojenia umožňuje znížiť napätie na oboch stranách,“ dodal.

Koncom roku 2021 zverejnilo Rusko návrhy zmluvy s USA a dohody s NATO o zárukách bezpečnosti. Moskva okrem iného žiada od západných partnerov právne záruky odmietnutia ďalšieho rozširovania NATO na východ, zapojenia do aliancie Ukrajiny a založenia vojenských základní v postsovietskych krajinách. V stredu 12. januára sa konalo v Bruseli zasadnutie Rady Rusko-NATO. Schôdzka bola pokračovaním v rokovaní o zárukách bezpečnosti medzi Ruskom a USA, ktoré sa konalo 9. a 10. januára v Ženeve. Vo štvrtok sa vo Viedni konali konzultácie v rámci OBSE o ruských návrhoch na záruky bezpečnosti.