Prezident ZPS Ján Solík upozornil, že podnikatelia a zamestnávatelia už počas medzirezortného pripomienkového konania varovali pred automatickým udeľovaním vysokých pokút bez možnosti prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa neho štát ignoroval približne polovicu zásadných pripomienok, vrátane návrhov, ktoré mali zabrániť tvrdému sankcionovaniu za formálne či administratívne chyby.

„Kauza Langoš by vôbec nevznikla, ak by ministerstvo financií zohľadnilo pripomienky pri tvorbe zákona. Ak by v tomto prípade kontrolóri neurobili chybu, pokuta by zrejme zostala v platnosti. To jasne dokazuje, že problém nie je v individuálnom postupe, ale v chybne nastavenej legislatíve,“ uviedol Solík.

Podnikatelia pripomínajú, že na problematické ustanovenia upozorňovali aj počas rokovaní tripartity. Zákon však napokon parlament schválil bez úprav, pričom podľa ZPS neprišiel ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil povinné sankcie bez možnosti individuálneho posúdenia prípadu. Výsledkom je podľa podnikateľov situácia, ktorú dnes sleduje celá krajina.

Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR a člen Generálnej rady ZPS Richard Hollý upozornil, že štát často nepočúva ľudí z praxe, ktorí musia následne nové pravidlá reálne aplikovať. „Keď v legislatívnom procese predkladáme pripomienky založené na skúsenostiach, štát nás často nepočúva. V praxi potom vybuchne škandál, vznikne absurdný prípad a narýchlo sa pripravujú novely a plátajú sa diery,“ povedal Hollý.

Združenie podnikateľov Slovenska zároveň upozorňuje, že pripravovaná novela zákona by nemala skončiť iba pri kozmetických úpravách alebo znižovaní pokút z tisícok na stovky eur. Podľa podnikateľov je potrebné systémovo zmeniť filozofiu sankcií a oddeliť administratívne pochybenia od úmyselného krátenia daní.

ZPS preto presadzuje zavedenie princípu „druhej šance“. Pri prvom administratívnom pochybení bez dosahu na výber daní by podnikateľ namiesto okamžitej pokuty dostal upozornenie a priestor na nápravu. Sankcie by sa podľa združenia mali odstupňovať podľa závažnosti porušenia a kontrolóri by mali mať možnosť pokutu neuložiť, ak ide o drobný nedostatok bez reálneho dopadu na verejné financie.

Podnikatelia zároveň odmietajú argument, že väčšia voľnosť kontrolórov automaticky zvyšuje riziko korupcie. „Korupčné správanie je potrebné odstrániť inak a nie plošnou povinnosťou trestať akékoľvek pochybenie podnikateľov bez ohľadu na okolnosti,“ tvrdí Solík. Situáciu prirovnal k firemnému prostrediu, kde by podľa neho bolo absurdné zakázať nákupcom vyjednávať ceny len preto, aby sa eliminovalo korupčné riziko.

ZPS v tejto súvislosti pripomenulo aj podobný prípad z roku 2020, keď Slovenská obchodná inšpekcia uložila vysokú pokutu za chýbajúce označenie turistickej obuvi. Aj vtedy podľa podnikateľov verejný tlak viedol k úprave legislatívy a väčšiemu dôrazu na prevenciu namiesto represie. Združenie preto vyzýva ministerstvo financií a finančnú správu, aby sa týmto prístupom inšpirovali aj pri zákone o evidencii tržieb.

Podnikatelia zároveň zdôrazňujú, že napriek kritike štátu odmietajú akékoľvek útoky či vyhrážky voči zamestnancom finančnej správy. ZPS označilo osobné útoky a vyhrážanie smrťou kontrolórom za neprípustné. Podľa združenia je síce verejný hnev pri absurdných pokutách pochopiteľný, no civilizovaná spoločnosť nesmie tolerovať násilie ani zastrašovanie úradníkov.