Môj profil 
Predplatné
Na úvod možno bude dobré spomenúť skutočnosť, že Mig-29 vznikol ako sovietska odpoveď na F-16. Keď Američania v roku 1974 vyvinuli model F-16 Fighting Falcon, Sovietsky zväz potreboval vyvinúť protizbraň, lietadlo, ktoré by umožňovalo vybojovať nadvládu vo vzdušnom priestore. Tak vznikol Mig-29, ktorý absolvoval prvý let v roku 1977.
Oba stroje boli vyvinuté za iných okolností a majú spĺňať iné požiadavky. Kým F16 bola navrhnutá tak, aby bola finančne maximálne efektívna a vo vzduchu bola skôr podporou drahšieho stroja F-15 Eagle, Mig-29 bol navrhnutý na dosiahnutie vzdušnej prevahy: prioritou boli silné motory, let vo veľkých výškach, rýchlosť letu aj stúpania. Výhodou Migu sú dva motory a možnosť letieť len s jedným. Naopak, americký stroj má prepracovanejší kokpit, lepšiu spotrebu paliva, lepší výhľad, ergonómiu, multifunkčné displeje a ďalšie prvky zvyšujúce bojovú efektivitu.
Pokiaľ ide o bojovú účinnosť oboch lietadiel, ani jedno nie je schopné útočiť na cieľ z veľkej vzdialenosti. Keby sa stretli vo vzájomnom súboji na strednú vzdialenosť, ťažko odhadovať výsledok, ale pri štandardnej konfigurácii strojov by mala miernu výhodu F16, lebo má lepší radar a jej raketa, hoci slabšia, je aktívne navádzaná.
Ktoré lietadlo je lepšie? To je ťažké jednoznačne povedať. Každé má svoje výhody aj nevýhody a každé z nich má obrovský potenciál na modernizáciu, ktorá je vždy neporovnateľne lacnejšia než kupovať nový stroj. Pri bojovom stretnutí by záležalo predovšetkým na kvalitách pilotov, ale tiež na výzbroji a konfigurácii konkrétneho stroja, na momente prekvapenia, pozemnej podpore, mnohých ďalších okolnostiach – a vo veľkej miere aj na šťastí.
Tak či onak, je naivné si myslieť, že s výmenou Migov za F16, ktoré boli podobne ako Migy naprojektované takmer pred polstoročím, sa naše ozbrojené sily nejako citeľne posilnia. Ak teda Slovensko vôbec na svoju obranu nejaké stíhačky potrebuje – ale to už je zase iný príbeh.
Ivan Lehotský
