Kryptomeny vlastní 6,4 percenta Slovákov. Ešte viac ich už vyskúšalo, mnohí však naleteli podvodom

Napriek priaznivému vývoju cien však zostávajú kryptoaktíva pre väčšinu Slovákov rizikovou investíciou a mnohým chýbajú informácie potrebné na zodpovedné rozhodovanie.

O kryptoaktívach už počulo 88,5 percenta respondentov, pričom najznámejšou digitálnou menou zostáva bitcoin. Približne sedem z desiatich opýtaných ich naďalej považuje za rizikovú špekuláciu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z roku 2023 sa však postoje mierne posunuli. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že kryptoaktíva nemajú žiadnu reálnu hodnotu, klesol zo 40,3 na 33,6 percenta. Zároveň vzrástol podiel respondentov, ktorí ich považujú za dobrú dlhodobú investíciu, a to z 31,2 na 35,7 percenta.

Zmeny v názoroch prichádzajú po období výrazného rastu trhu. Bitcoin v roku 2025 dosiahol historické maximum nad 126-tisíc dolárov, hoci ku koncu roka jeho cena začala klesať. K väčšiemu záujmu o túto triedu aktív prispel aj rastúci záujem inštitucionálnych investorov, ktorý sa prejavil napríklad schválením spotových bitcoinových fondov ETF v Spojených štátoch v roku 2024.

Napriek tomu sa kryptoaktíva na Slovensku zatiaľ nestali bežnou súčasťou investičných portfólií. Aktuálne ich vlastní 6,4 percenta populácie, čo je takmer rovnaký podiel ako v roku 2023, keď dosahoval 6,5 percenta. Zmenila sa však celková skúsenosť obyvateľov s týmto typom investícií. Podiel ľudí, ktorí kryptoaktíva vlastnili v minulosti, vzrástol z 5,9 na sedem percent. Praktickú skúsenosť s nimi tak má už 13,4 percenta populácie, čo je podľa NBS najviac v doterajších meraniach.

Mení sa aj zloženie skupiny používateľov. Kým v minulosti trhu dominovali najmä mladí muži, v poslednom prieskume sa podiel žien medzi používateľmi zvýšil z 27,7 na 41 percent. Zastúpenie najmladšej vekovej skupiny od 18 do 24 rokov kleslo na polovicu a podiel ľudí starších ako 65 rokov sa zdvojnásobil. Ťažisko trhu sa zároveň presúva od vysokoškolsky vzdelaných ľudí k osobám so stredoškolským vzdelaním.

Záujem o vstup na trh môže ďalej rásť. Podiel ľudí, ktorí zvažujú nákup kryptoaktív v budúcnosti, sa zvýšil zo 4,9 na 6,5 percenta. Najväčšou prekážkou však zostáva nedostatok vedomostí a informácií, ktorý uviedlo až 41 percent respondentov. To naznačuje, že hoci povedomie o kryptomenách je vysoké, schopnosť posúdiť ich riziká a fungovanie trhu nemusí byť rovnako rozšírená.

Prieskum zároveň ukázal, že pre väčšinu investorov zostávajú kryptoaktíva skôr doplnkom než základom ich majetku. U 42,2 percenta používateľov tvoria najviac päť percent celkových investícií. Najčastejšie zastúpenou kryptomenou je bitcoin, ktorý vlastní 63,2 percenta investorov. Nákup financujú predovšetkým z bežných príjmov, čo uviedlo 49,5 percenta používateľov, alebo z úspor, ktoré využíva 43,1 percenta.

Výrazne sa však zmenili výsledky investovania. V roku 2023, keď trh prechádzal poklesom, vykazovalo stratu 37,1 percenta investorov. V prieskume za rok 2025 bol tento podiel už len 18,1 percenta. Viac ako polovica používateľov uviedla, že na investíciách dosiahla zisk, pričom 17,6 percenta zaznamenalo zhodnotenie presahujúce 100 percent. Priaznivý vývoj cien sa premietol aj do veľkosti portfólií. Podiel investorov s kryptoaktívami v hodnote od 1 001 do 5 000 eur vzrástol z 18,5 na 25 percent.

Lepšie výsledky však automaticky neznamenajú, že investovanie do kryptomien je bezpečnejšie. NBS upozorňuje na nárast nákupov financovaných z dlhu. Kým v roku 2023 takto investovalo 10,5 percenta používateľov, v poslednom prieskume ich bolo už 13,7 percenta. Ochota zadlžiť sa kvôli nákupu rizikových aktív môže byť obzvlášť problematická v období rastu cien, keď investori môžu podceniť možnosť prudkého poklesu.

Mení sa aj motivácia investorov. Čistá špekulácia ako dôvod nákupu klesla z 29,5 na 21,8 percenta. Časť používateľov začína kryptoaktíva vnímať ako dlhodobejšiu investíciu. Až 20,9 percenta uviedlo, že ich nakupuje aj s cieľom zabezpečiť sa na dôchodok. To však nemení skutočnosť, že ich hodnota môže výrazne kolísať a nie sú náhradou za istotu, ktorú si ľudia spájajú s tradičnými formami sporenia.

Riziká sa netýkajú iba vývoja cien. Až 32,1 percenta používateľov už prišlo o kryptoaktíva v dôsledku technologického alebo bezpečnostného incidentu, napríklad po napadnutí účtu alebo strate prístupu k nemu. Takmer pätina má skúsenosť s podvodom. Väčšina používateľov pritom uchováva svoje kryptoaktíva priamo u poskytovateľa služby, prostredníctvom ktorej ich nadobudla.

Slovensko sa v miere vlastníctva kryptoaktív zatiaľ drží pod úrovňou viacerých európskych krajín. Aktuálne ich vlastní 6,4 percenta obyvateľov, zatiaľ čo vo Francúzsku je to 12 percent, v Írsku desať percent a v Spojenom kráľovstve osem percent. V porovnaní so zahraničím je však slovenský trh zaujímavý väčším zastúpením žien a starších vekových skupín. V mnohých ďalších krajinách naďalej medzi používateľmi výrazne prevažujú muži a mladší ľudia.

Významnou zmenou posledných rokov je aj regulácia. Európska únia zaviedla nariadenie MiCA, ktoré vytvára jednotný rámec pre emitentov kryptoaktív a poskytovateľov súvisiacich služieb a má posilniť ochranu spotrebiteľov. Na Slovensku dohľad v tejto oblasti vykonáva NBS. Povedomie o tom, že centrálna banka dohliada na trh kryptoaktív, sa medzi rokmi 2023 a 2025 zvýšilo z 26,7 na 32,6 percenta. Samotná existencia regulácie však zostáva pre veľkú časť používateľov neznáma.

NBS preto zdôrazňuje potrebu pokračovať v dohľade nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív aj vo vzdelávaní verejnosti. Výsledky prieskumu podľa nej ukazujú, že trh sa postupne rozširuje a investori k nemu pristupujú rozmanitejšie než v minulosti. Nedostatok informácií, skúsenosti s podvodmi a rastúci podiel nákupov na dlh však potvrdzujú, že vyšší záujem musí sprevádzať aj lepšie porozumenie rizikám.