Kryjú svojich. Európsky parlament odmietol rokovať o porušeniach zásad právneho štátu zo strany novej maďarskej vlády

Európsky parlament odmietol diskutovať o veľmi kontroverzných ústavných zmenách novej maďarskej vlády, ktoré podľa opozície porušujú základné demokratické princípy. To je v ostrom kontraste s predchádzajúcim postojom v Bruseli, kde establišment rýchlo zadržal finančné prostriedky pre Maďarsko a začal viacero vyšetrovaní proti tejto krajine, keď zaviedla konzervatívnu politiku, údajne z obáv o dodržiavanie „zásad právneho štátu“, píše Brussels Signal.

Maďarská strana Fidesz a jej spojenci v Európskom parlamente obvinili novú vládu na čele s premiérom Péterom Magyarom z Tiszy z antidemokratických praktík, ktoré súčasná vláda vykonala prostredníctvom nedávnych ústavných zmien, vrátane retroaktívnych obmedzení zameraných na zabránenie návratu bývalého premiéra Viktora Orbána do úradu.

Poslankyňa EP Kinga Gálová (Fidesz/Patrioti pre Európu) a oficiálny účet strany Fidesz na sociálnej sieti X tvrdili, že nová vláda uprednostňuje „politickú pomstu“ pred riadením krajiny.

Zdôraznili ústavné zmeny, ktoré stanovujú obmedzenie počtu volebných období pre premiéra a obmedzujú oprávnenie kandidovať na volené funkcie, pričom ich označili za „vážne porušenie demokratických princípov“.

Rýchle zmeny v ústave

Po víťazstve strany Tisza v parlamentných voľbách v apríli 2026, čím sa skončilo Orbánovo 16-ročné vládnutie, nová vláda rýchlo pristúpila k novelizácii maďarskej ústavy.

Kľúčové zmeny zahŕňajú obmedzenie funkčného obdobia premiérov na maximálne osem rokov (dve štvorročné funkčné obdobia), počítané spätne od roku 1990, čo v podstate znemožňuje Orbánovi opätovne kandidovať na túto funkciu.

Pripravujú sa aj širšie inštitucionálne reformy, vrátane návrhov na zavedenie povinného veku odchodu do dôchodku pre sudcov a reštrukturalizáciu nadácií na správu verejného majetku zriadených predchádzajúcou vládou.

Maďarská vláda chce tiež odvolať súčasného prezidenta a predsedu Ústavného súdu.

Tieto kroky nová vláda prezentuje ako nevyhnutné na rozbitie „neliberálneho“ systému vybudovaného Orbánom, obnovenie nezávislosti súdnictva, boj proti korupcii a splnenie kritérií EÚ v oblasti právneho štátu, aby sa uvoľnili zmrazené európske fondy.

Európska komisia vedie rokovania s novými maďarskými orgánmi o uvoľnení prostriedkov EÚ viazaných na podmienky týkajúce sa právneho štátu. Brusel vo všeobecnosti privítal zmenu vlády ako príležitosť na vyriešenie dlhodobých sporov s konzervatívnou  Orbánovou vládou.

Predstavitelia strany Fidesz tvrdia, že retroaktívny charakter opatrení porušuje právo voličov na voľbu svojich zástupcov a vytvára nebezpečný precedens. Požiadali tiež o diskusiu na Konferencii predsedov Európskeho parlamentu o „nedávnych ústavných zmenách“, ktoré podľa nich „porušujú základné demokratické princípy“. Návrh odmietli ľavicové frakcie a EPP.

Vo svojich vyhláseniach strana Fidesz obvinila inštitúcie EÚ z pokrytectva a tvrdila, že zatiaľ čo Maďarsko čelilo pod Orbánovým vedením roky politicky motivovanej kritike, skutočné obavy týkajúce sa krokov novej vlády sa ignorujú.

Organizácia Amnesty International a ďalší pozorovatelia vyjadrili obavy z rýchlosti a rozsahu ústavných zmien novej vlády a varovali, že unáhlené zmeny a doplnenia môžu ohroziť riadny proces a brániť skutočnému obnoveniu právneho štátu.

Kritici poukazujú na to, že hoci Orbánova vláda možno zašla „príliš ďaleko“, prístup novej nadpolovičnej väčšiny musí aj naďalej rešpektovať ústavné normy a konzultačné postupy, ak chce niečo zmeniť.

Spätná platnosť zákonov, teda zmena pravidiel až po ich uplatnení a ich aplikácia na minulé činy alebo situácie, sa v demokratických systémoch považuje za zásadné porušenie princípu právneho štátu.

Prečítajte si tiež:

• „Neblokujte Ukrajine cestu k vstupu do EÚ,“ vyzýva Zelenskyj Maďarsko a Poľsko
• Von der Leyenová je “vynikajúca klamárka”, reaguje ostro Rusko. Občanom radia ju žalovať