Zdá sa, že veda potvrdzuje náboženstvo. Kozmos ako ho vidíme, je len ilúziou nášho vedomia, ktorú formuje náš duch

Bratislava 24. júla 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Ešte začiatkom dvadsiateho storočia platil názor, že celý svet okolo nás je absolútne objektívnou realitou, ktorá existuje úplne nezávisle od nás. S nástupom kvantovej fyziky prišla však do tohto starého svetonázoru, pretrvávajúceho celé stáročia, prevratná revolúcia

V mechanike je všetko presne determinované a teda aj kalkulovateľné a predpovedateľné. Kvantová fyzika je jej protipólom a stavy, ktorými sa zaoberá, nie sú determinovateľné, ale len štatisticky pravdepodobné. V mechanike bolo samozrejmosťou, že pozorovateľ nemal a nemohol mať nijaký vplyv na pozorované procesy a fenomény. Odohrávali sa v absolútnej nezávislosti od neho.

Kvantová fyzika vyvrátila túto samozrejmosť a ukázala, že pozorovateľ je spojený so všetkým čo pozoruje a všetko pozorované je nim ovplyvňované. Účinok pozorovania je pre vytvorenie našej reality fundamentálny a nie je možné ho ani redukovať ani kontrolovať.

Súvislosť medzi mentálnou energiou (energiou ducha) a fyzikálnou energiou bola dokázaná v početných experimentoch.

Ak meriame impulz nejakého elektrónu, tak zakaždým dostaneme len takú jeho “odpoveď” na našu otázku, akú očakávame. Preto to, čo nazývame poznatkom alebo poznaním, je v skutočnosti len prevod (transformácia) virtuality do reality. Ak sa experimentátor “opýta” elektrónu či je vlnou, tak mu to potvrdí, ak sa ho ale “opýta” či je hmotou, tak mu to taktiež potvrdí.

Ešte fascinujúcejšie a z pohľadu mechanických zákonov ešte zarážajúcejšie sú také pokusy, pri ktorých samotný proces merania je zbytočný a kde len poznanie pozorovateľa vytvorí obraz reality.

Ak sa zmenia poznatky, ktoré sa týkajú nejakého konkrétneho laboratórneho pokusu, prípadne meracieho procesu a pre experimentátora z toho vyplynú nové závery, tak sa zmení aj vyšetrovaný systém a ukáže nám inú tvár (inú realitu), ako predtým. Na základe toho možno postulovať, že každý experimentálne dosiahnutý výsledok je závislý od otázok, ktoré mu predchádzali.

Werner Heisenberg (1901-1976), nemecký fyzik svetového mena a nositeľ Nobelovej ceny, komentoval tento fakt následovne:

“Kozmos, ktorý nie je pozorovaný, nie je ničím konkrétnym – neexistuje nezávisle od nášho vedomia. Tak ako ho vidíme, je vytvorený len v našom vedomí.”

Ak zhrnieme všetky experimenty kvantovej fyziky a či kvantového sveta (ktorý ako nadstavbu zas vytvára všetky atómy a molekuly) do jednej finálnej výpovede, tak tá hovorí:

Tvorivé sily vedomia (ducha), sú takmer všemocné. Sú schopné realitu kreovať a modifikovať.

Neexistuje nijaké iné odvetvie prírodných vied, ktoré by náš obraz o kozme a človeku tak veľmi zmenilo, ako kvantová fyzika. Hmota vo svojich elementárnych štruktúrach nie je niečím, čo je formované a menené vplyvom inej hmoty, ale formuje a mení ju vedomie (duch), a to energiami, ktoré nepatria do kategórie fyzikálne merateľných veličín ako svetlo, teplo, zrýchlenie, magnetizmus, atď..

Mechanický svetonázor fyziky Newtona patrí minulosti – nový svetonázor chápe kozmos ako systém spracúvajúci informácie.

Roman Bednár