Koniec liberálnej demokracie u nás. Kto narieka, a kto má radosť z dramatických udalostí uplynulého roka?

Slovensku sa v uplynulom roku objektívne nedarilo, tvrdia novinárski veľmajstri z Denníka N v koncoročnej debate. Ako vždy, opäť ponúkajú krajne subjektívny uhol pohľadu, zaťažený okuliarmi egocentrických neoliberálov, ktorým ide v prvom rade o vlastné blaho – veď Kostolný aj Šimečka sa jedným dychom stihnú pochváliť, že ich osobné životy sú v pohode a vlastne im nič nechýba…

A ako vždy, opäť hovoria o „krajine“, ktorá nemala dobrý rok – akoby slovo vlasť bolo nadávkou!

Šimečka senior potom straší možnosťou ďalších regionálnych vojen, alebo jednej veľkej vojny pod zámienkou toho, že netuší, či je väčší „šialenec“ Trump alebo Putin! Nuž, keby pozorne sledoval vystúpenia a príhovory ruského prezidenta, asi by ho takou lacnou a pomýlenou nálepkou nepočastoval…

Ale nechajme dotyčných pánov novinárov rojčiť ďalej a poďme sa pozrieť na realitu.

Zásadnou udalosťou roka bol pokus o atentát na premiéra. Tento bezprecedentný čin odsúdili všetci – poučil sa však len málokto. Netrvalo dlho, a tribúny opäť zaplnili krikľúni z radov jednoduchších hercov a opozičníkov. Plus Paľo Habera.

No čo – hlavne, že „svet lásku má“!

Po štvavej kampani značky „antifico“ a „lebofico“ sa mali súdni ľudia spomedzi štváčov prebudiť a začať viesť debatu na úrovni: vecne, racionálne, bez emócií. A čo sa nestalo? Útoky ad hominem sa obnovili so zvýšenou intenzitou. Ich primárnym cieľom sa tentoraz stalo duo Šimkovičová – Machala. Tisíce ľudí bolo ochotných mašírovať ulicami Bratislavy, aby podporili – koho vlastne? Hercov, ktorým reálne nik nebráni vo výkone ich povolania?

Kde je tu zdravý rozum?

Buďme úprimní: Veľký kultúrny reset zo strany SNS prekáža hlavne tým, ktorí hromadili slušné prostriedky zo štátnej kasy na experimentálne projekty (vrátane tých, čo majú ako jedinú osobitosť inakosť v rámci preferovaných sexuálnych praktík). Avantgardné umenie však má svoju podporu hľadať u mecenášov z radov podnikateľov a korporácií – nie z našich daní!

No predstavte si, podľa Schutza (a jeho článku pre SME) nebol udalosťou roka atentát, ale Trumpova výhra v prezidentských voľbách v USA. A druhou najväčšou udalosťou je v jeho očiach prevrat v Sýrii. Genocídu v Gaze akosi opomenul…

Čím to asi je…?

Za významnú udalosť číslo jedna u nás považuje Schutz údajnú „zmenu režimu“. On seriózne tvrdí, že Slovensko už nie je liberálna demokracia. Ja sa teda pýtam – a kedy bolo? Slovensko je parlamentná demokracia, a akákoľvek ideológia ako prívlastok sa vylučuje Ústavou. Prečo títo „myslitelia“ nepoužívajú termíny korektne? Buď neovládajú ich významy, alebo si len píšu, čo sa im hodí a ako sa to hodí…

Tuším, ktorá odpoveď je správna.

Na Slovensku je to tak: Niektorí naši „osvietení“ spoluobčania namiesto štandardnej polemiky vyostrujú perá a útočia nezmyselnými traktátmi. Reálna hodnota ich príspevku do verejného diskurzu? Nula celá nula, nula, nula, nula.

Nula.

Biden ľutuje, že odstúpil z prezidentských volieb v USA. Verí, že mohol Trumpa poraziť

Pokiaľ sa poobzeráme za hranice, priniesol rok 2024 množstvo dramatických udalostí. Ak si odmyslíme prírodné katastrofy, sužujúce vzdialenejšie končiny sveta, môžeme spomenúť napríklad masovú operáciu izraelského režimu proti jeho odporcom. Hovoríme tu o atentátoch a výbuchoch mobilných signalizačných zariadení (tzv. pagery). Aj pád Assadovho režimu prospel Tel Avivu: smelo spustili operáciu na Golanských výšinách a ešte ďalej. Opäť je to vec, ktorú vybraní novinári ospevujú, avšak pred nevýslovným utrpením civilistov v Gaze stále prižmurujú obe oči…

Neúspešný atentát na Donalda Trumpa akoby kopíroval slovenský model. Ukazuje sa, že západné spoločnosti žijú v ťažkom vnútornom rozkole. Spoločnosť je rozpoltená ako nikdy predtým: Jedni stoja na strane nekonečného liberalizmu, druhí si vážia tradičné hodnoty.

Niet však divu, že sa strieľalo práve na Trumpa a Fica: Zúfalí, médiami zaslepení a liberálne naladení občania nedokážu zniesť iný pohľad na svet. Pretože takto je liberalizmus vo všeobecnosti podávaný: Ako jediná správna cesta vpred.

Progres je heslom dňa!

Bez ohľadu na to, aké nezmysly niekedy prináša. Ale nielen nezmysly, aj ohrozenie jednotlivcov či celých krajín. Veď pripomeňme len politiku otvorených dverí Nemecka, ktoré má teraz problém s ilegálnymi migrantmi…

To je ten progres? Ponechať vlastný ľud v potenciálnom ohrození, keď netušíte, kto sa vám túla horami dolami, aké ho tam priviedli úmysly?

Ale ľudia majú dosť nezodpovedného besnenia globalistov. Odrazilo sa to objektívne na prezidentských voľbách USA, ako aj na voľbách do europarlamentu. Pronárodné sily posilňujú na všetkých frontoch. Už nie komunizmus, lež konzervativizmus je onen Marxov „prízrak“, ktorý desí niektorých Európanov. Aj to je však istá forma progresu, tak prečo plačú? Treba nechať ľud, nech si zvolí, akým smerom sa má štát uberať ďalej!

My, Slováci, sme si vybrali – a tie sústavné nevyberavé útoky na vládu zo strany opozície a jej médií sú dôkazom, že veci sú v pohybe (spomeňme len historické prijatie Roberta Fica v Kremli); a teda sme vybrali dobre…