Môj profil 
Predplatné
V roku 2015, keď naplno vypukla migračná kríza sa Grécko ale i Taliansko spolu so Španielskom stali hlavným vstupným bodom do štátov EÚ pre milióny migrantov. O týchto migrantoch sa tvrdilo (v rozpore s medzinárodnými dokumentmi), že sú utečenci. Média informovali Európanov, že títo migranti, z ktorých väčšina utiekla pred sýrskou občianskou vojnou, sú utečencami. Postoj politikov EU a agentúry Frontex, ako aj bezpečnostná politika EU štruktúr je už roky predmetom kritiky.
Tisíce migrantov, ktorí uviazli na turecko-gréckej hranici sa 29. 2. vyprovokovali násilné strety s gréckou pohraničnou políciou. Grécka polícia reagovala slzným plynom a migranti, ktorí sa zhromaždili na hraničnom priechode v provincii Edirne v západnom Turecku, zaútočili na pohraničnú políciu kameňmi. K zrážkam dochádza niekoľko mesiacov, najmä keď Grécko personálne posilnilo svoju hranicu po tom, čo Ankara vyhlásila, že už nezabráni prechodu utečencov do Európy po smrti 33 tureckých vojakov v severnej Sýrii. K tomu treba prirátať nediplomatické turecké vyjadrenia smerom k Rusku.
Počas víkendu sa turecký prezident Erdogan dokonca otvorene vyhrážal obrovským prílevom migrantov, keď pohrozil otvorením hranice do Európy, čo čiastočne aj zrealizovala turecká armáda (pomáhali migrantom prestrihávať plot). Toto je Erdoganova reakcia na udalosti v sýrskej provincii Idlib, kde vo štvrtok boli zabité desiatky tureckých vojakov pri stretoch so sýrskou armádou. Erdogan pohrozil, že otvorí brány Turecka niektorým z 3,6 milióna utečencov, čo je otvorený spôsob nátlaku na štáty EÚ vo vzťahu ku konfliktu v Sýrii.
V reakcii na to grécky premiér Mitsotakis v nedeľu uviedol, že Grécko je odhodlané chrániť svoje hranice, a varoval migrantov, aby do krajiny nelegálne nevstupovali, pretože by ich vrátili späť. Diplomatická prestrelka pokračovala, lebo Mitsotakis tiež uviedol, že v utorok navštívi pozemnú hranicu Evros s Tureckom spolu s prezidentom EÚ Charlesom Michelom. Je otázkou, či zapojenie EU do riešenia tohto problému prinesie pozitívne výsledky keď EU nedokázala reálne riešiť tento problém v žiadnej európskej krajine. V súvislosti s narastajúcim napätím a konfliktami na grécko-tureckej hranici šéfka Európskej komisie Uršula von der Leyenová vyjadrila „znepokojenie“ nad situáciou, čiže nad neobmedzeným tokom migrantov z Turecka na vonkajšie hranice EU najmä v Grécku ale i v Bulharsku.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v nedeľu oznámil, že ministri zahraničných vecí budúci týždeň usporiadajú mimoriadne zasadnutie, aby prediskutovali zhoršujúci sa konflikt v Sýrii, ktorý tlačí migrantov na hranicu EU s Tureckom. Tým sa pokračuje v doterajšom prístupe EU k problému migrácie. EÚ „musí zdvojnásobiť úsilie na riešenie tejto hroznej ľudskej krízy všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii,“ uviedol v nedeľu šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Borrell vo svojom vyhlásení uviedol, že stretnutie sa organizuje najmä na žiadosť Grécka, čiže nie z iniciatívy samotnej EU, čo tiež veľa naznačuje ohľadne výsledku.
Geopolitické súvislosti Erdoganovej politiky voči EU sú zrejmé najmä v kontexte miliónov Turkov žijúcich najmä v Nemecku, ako aj v kontexte islamu. Postoj EU, ktorá finančne „pomáha“ Turecku zvládať migračnú krízu, tým, že platí Turecku miliardy eur, je tiež známy. A občania EU, ktorí si uvedomujú budúce dôsledky takejto bezpečnostnej politiky, reagujú čoraz hlasnejšie nielen na politickej scéne, ale i v uliciach Grécka. Oproti tomu stojí najnovšie vyjadrenie Ursuly von der Leyenovej, že „našou najvyššou prioritou v tejto fáze je zabezpečiť, aby Grécko a Bulharsko mali našu plnú podporu,“ ktoré obyvateľov Grécka pravdepodobne nepotešilo keď sa pozrú na ulice gréckych miest a dedín.
Totiž v Aténach, ale i na niektorých ostrovoch sa Gréci opäť lokálne vzbúrili a zaútočili nielen na migrantov, ktorí ohrozujú ich rodiny, ale už aj na predstaviteľov mimovládnych organizácií, ba dokonca i na vládnych úradníkov. Hlavný mediálny prúd situáciu popisuje marginalizujúco a skôr pôsobí ako anestetikum na čoraz viac podráždenú verejnosť, v duchu posolstva, že situácia nie je až taká vážna.
Lenže v nedeľu zdroj gréckej vlády upokojujúco oznámil, že grécka armáda a polícia zastavili vstup tisícov migrantov na svoje územie za posledných 24 hodín v oblasti Evros, kde bolo odvrátených skôr 10000 nezákonných vstupov na grécke územie, s odkazom na severovýchodný región pozdĺž hranice s Tureckom. Obrovské davy migrantov sa pokúsili prejsť do Grécka cez lesy v skorých nedeľných hodinách, uviedol vládny zdroj. Grécke štátne bezpečnostné orgány uviedli, že od piatku bolo zatknutých najmenej 139 migrantov. K tomu treba prirátať incidenty z gréckeho ostrova Lesbos kde obyvatelia zablokovali pristátie gumených člnov na neďalekej pláži, čo sa dostalo i do svetových médií.
Zvláštny upokojujúci názor ohlásila agentúra EÚ pre ochranu hraníc Frontex, ktorá v nedeľu vyhlásila, že pripravuje personálnu zálohu pozdĺž gréckych hraníc s Tureckom. Či to upokojí rozzúrených občanov Grécka v dotknutých lokalitách na hraniciach a gréckych ostrovoch je však otázne. Slová hovorkyne agentúry Frontex, že zvýšili úroveň pohotovosti pre všetky hranice s Tureckom na vysokú úroveň,“ pravdepodobne neupokoja situáciu v mysliach gréckych občanov. „Od Grécka sme dostali žiadosť o ďalšiu podporu. Už sme podnikli kroky na presun do Grécka technické vybavenie a ďalší veliteľov“ dodala hovorkyňa. Skúsenosti gréckych občanov s realitou sú však negatívne a násilné strety s migrantmi sa neustále stupňujú. Počet migrantov stúpa na desaťtisíce a Erdogan arogantne sľubuje státisíce. Komu tento stav zvyšovania multikultúrneho napätia vyhovuje?
René Balák
