Koloniálne dedičstvo Francúzska a bezpečnostné záujmy USA sa prelínajú v Nigeri

Paríž/Washington 18. augusta 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Sam Mednick)

Vojenský prevrat v Nigeri trvá už tri týždne. Pučisti upevňujú svoju vládu, pretože získali prevahu v tieňovej hre s Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov [ECOWAS] podporovaným bývalými koloniálnymi mocnosťami, ktoré pustošia tento zúfalo chudobný západoafrický štát bohatý na nerastné bohatstvo, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Vyhliadky na opätovné dosadenie prozápadného prezidenta Nigeru Mohameda Bazouma sa zdajú byť mizivé. Je to etnický Arab s malou mocenskou základňou v prevažne africkej krajine, pochádzajúci z prisťahovaleckého kmeňa Ouled Slimane, ktorý bol v minulosti piatou kolónou Francúzska v regióne Sahel.

ECOWAS stratil iniciatívu, keď vodcovia prevratu nedodržali jej termín 6. augusta, aby pod hrozbou vojenského zásahu prepustili Bazouma a vrátili ho do funkcie.

Prevrat v Nigeri bol ponižujúcim neúspechom aj pre Francúzsko a strašnou drámou pre prezidenta Emmanuela Macrona osobne, keďže stratil svojho najlepšieho podporovateľa v Afrike pre neokoloniálnu politiku Francúzska. Macron nabádal ECOWAS, aby vtrhol do Nigeru a zachránil Bazouma. Nesprávne odhadol, že za prevratom stojí vlna odporu, a stavil na to, že nigerská armáda sa rozštiepi. Jeho prehnaná reakcia sa mu vypomstila, pretože vodcovia prevratu zo dňa na deň zrušili vojenské zmluvy s Francúzskom. A latentná nevraživosť voči Francúzsku vzrástla, čo prinútilo Macrona prenechať vedenie Washingtonu.

Nielen Francúzsko, ale západné mocnosti celkovo nechápu, že Afričania majú vďaka násilným a urputným národnooslobodzovacím hnutiam vysoko spolitizované myslenie. Nie je prekvapením, že Afrika sa rýchlo prispôsobila priestoru, ktorý sa jej v multipolárnom prostredí otvoril na rokovania s bývalými koloniálnymi pánmi.

Minulý pondelok sa generál Abdourahmane Tchiani, ktorý je titulárnym šéfom prevratu, odmietol stretnúť s úradujúcou námestníčkou ministra zahraničných vecí USA Victoriou Nulandovou. Nulandová a ďalší predstavitelia USA požiadali o osobné stretnutie s Bazoumom, ale aj táto žiadosť bola zamietnutá.  Namiesto toho musela Nulandová rokovať s veliteľom nigerských síl pre špeciálne operácie a jedným z vodcov prevratu, brigádnym generálom Moussa Salaou Barmouom, ktorý zastáva funkciu šéfa obrany.

Zaujímavé je, že Barmou navštevoval americkú Univerzitu národnej obrany a bol vycvičený vo Fort Benning v Georgii. Junta zjavne dúfala, že sa jej podarí nadviazať kontakty s Washingtonom. The Intercept odvtedy odhalil, že Barmou nebol jediným nigérijským generálom vycvičeným v USA, ktorý sa podieľal na prevrate.

Dva týždne po prevrate v Nigeri ministerstvo zahraničných vecí stále neposkytlo zoznam vzbúrencov napojených na USA, ale iný americký predstaviteľ potvrdil, že existuje “päť osôb, ktoré sme identifikovali ako osoby, ktoré absolvovali [americký vojenský] výcvik”. Je pravdepodobné, že Washington si necháva svoje karty v tajnosti a necháva Rusov hádať.

USA čelia v Nigeri neprehľadnej situácii. Ich priority sú dve – po prvé, zablokovať akýkoľvek ruský krok, ktorým by Wagnerovi bojovníci nahradili francúzsky kontingent v Nigeri, a po druhé, udržať si svoje tri základne v Nigeri, nech sa deje čokoľvek. Ak Bidenova administratíva oficiálne neoznačila vojenský prevrat v Nigeri za prevrat, je to preto, že takéto označenie neumožní ďalšiu bezpečnostnú pomoc Nigeru, kde majú USA 1100-člennú vojenskú prítomnosť a, čo je dôležitejšie, základňu bezpilotných lietadiel, známu ako letecká základňa 201, neďaleko Agadezu v strednom Nigeri, vybudovanú za viac ako 100 miliónov dolárov, ktorá sa od roku 2018 využíva na operácie v Saheli.

V správe agentúry Reuters sa uvádza: “Jeden z amerických predstaviteľov uviedol, že ak sa v Nigeri objavia bojovníci Wagnera, nebude to automaticky znamenať, že americké sily budú musieť odísť. Tento úradník uviedol, že scenár, v ktorom sa niekoľko desiatok Wagnerových jednotiek založí v hlavnom meste Nigeru Niamey, pravdepodobne neovplyvní vojenskú prítomnosť USA, ale “ak sa tisíce Wagnerových bojovníkov rozšíria po celej krajine vrátane blízkosti Agadezu, mohli by vzniknúť problémy z dôvodu obáv o bezpečnosť amerického personálu… Bez ohľadu na to budú USA klásť vysoké nároky na akékoľvek rozhodnutie opustiť krajinu”. 

V tejto bizarnej tieňovej hre medzi Washingtonom a Moskvou USA možno nebudú presadzovať vojenský zásah v Nigeri zo strany ECOWAS, aby sa ich vojenská prítomnosť v Nigeri nestala neudržateľnou. Samozrejme, aj vodcovia prevratu v Niamey boli dostatočne múdri na to, aby zatiaľ nevzniesli žiadnu požiadavku na stiahnutie amerických vojsk z Nigeru.

V tejto nejasnej situácii nie je prekvapením stredajšie oznámenie amerického ministerstva zahraničných vecí, že nová americká veľvyslankyňa v Nigeri Kathleen FitzGibbonová, ktorá predtým pôsobila ako číslo dva na veľvyslanectve v Nigérii, pricestuje do Niamey koncom tohto týždňa. Je to signál, že Washington je presvedčený o tom, že sa bude naďalej angažovať v tejto situácii. Zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel novinárom povedal, že sa neplánuje, že by nová veľvyslankyňa predložila svoje poverovacie listiny vedúcim predstaviteľom prevratu.

Medzitým sa v pondelok v Addis Abebe zišla Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie, orgán zodpovedný za presadzovanie rozhodnutí bloku, ktorá zamietla návrh ECOWAS na vojenský zásah v Nigeri. Viaceré členské krajiny južnej a severnej Afriky boli “ostro proti akejkoľvek vojenskej intervencii”.

Tento vývoj spolu spôsobil, že ECOWAS sa ocitol na vedľajšej koľaji. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že vodcovia prevratu medzitým oznámili svoj zámer postaviť Bazouma pred súd za “vlastizradu” a podkopávanie bezpečnosti štátu. Zaujímavé je, že vojenský režim tvrdí, že “zhromaždil potrebné dôkazy na stíhanie zosadeného prezidenta a jeho miestnych a zahraničných komplicov pred príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi”.

Bazoum je obvinený na základe jeho výmeny názorov po prevrate s vysokopostavenými západoafrickými politikmi a “ich medzinárodnými mentormi”, ktorých vodcovia prevratu obviňujú z falošných obvinení a snahy zmariť mierový prechod s cieľom ospravedlniť vojenský zásah.

Tento vývoj spolu s rastúcou domácou opozíciou v Nigérii, ktorá v súčasnosti stojí na čele ECOWAS, prinútil zdanlivo prezidenta Bola Tinubu zmeniť svoj postoj k vojenskej intervencii. Silná nigérijská delegácia zložená z najvyšších islamských duchovných odcestovala do Nigeru, aby začala rozhovory s juntou, ktorá okamžite súhlasila s dialógom s ECOWAS o ďalšom postupe v krajine. S odstupom času ECOWAS stráca iniciatívu, čo je v prospech vodcov prevratu.

V podstate, zatiaľ čo zlá správa vecí verejných, rozsiahla korupcia, stupňujúca sa chudoba a neistota vytvorili podmienky pre prevraty v regióne Sahel, hlbším faktorom je geopolitika prístupu k zdrojom a ich kontroly. Zahraničné mocnosti súperia o prieskum a kontrolu bohatých nerastných zdrojov západoafrických krajín.

Vzrastajúce napätie v Nigeri a širšom subregióne nepochybne zhoršuje geopolitické a hospodárske súperenie medzi Východom a Západom. Strašidlo, ktoré prenasleduje západnú Afriku, spočíva v tom, že zástupná vojna medzi Ruskom a USA sa môže ľahko vkradnúť do Afriky, kde sú už rozmiestnení ruskí žoldnieri a západné špeciálne jednotky na nové úlohy.

Prečítajte si tiež:

• Zvrhnutého prezidenta Nigeru chcú súdiť za vlastizradu
• Maďarský diplomat varuje, že prevrat v Nigeri by mohol ukončiť “sahelskú bariéru”