Ak sa totiž v koaličnej časti poslaneckého zboru nájde čo len jeden poslanec, ktorý sa rozhodne svoje postavenie jazýčka na váhach zneužiť, môže byť v tomto úsilí celkom úspešný. A naozaj – poslanec Samuel Migaľ sa k niečomu takému odhodlal. Jeho motiváciu nebudem v tomto texte hlbšie rozoberať.

Kto má o záujem dozvedieť sa viac o pozadí celej kauzy, môže si vypočuť tlačovú konferenciu Slovenskej národnej strany, kde sme minulý štvrtok podrobne vysvetlili, o čo vlastne ide. Problém je v tom, že pokiaľ sa nenájdu jasné pravidlá, ako fungovať na takejto tesnej menšine, podobné nepríjemné prekvapenia sa môžu opakovať. A to naozaj pre perspektívu koalície neveští nič dobré. Na strane druhej máme precedensy, že vládnutie pri najtesnejšej menšine možné je.

V susednom Česku sme mali hneď niekoľko podobných precedensov. Keď skončili voľby tzv. plichtoum teda remízou 100:100 a na prvý pokus Topolánkova vláda nezískala väčšinu, našla spôsob, ako ďalej fungovať, keď získala dvoch prebehlíkov Melčáka a Pohanku – a v takomto nesvätom režime fungovali celkom dlho. Podobne pred týmm ešte v 90tych rokoch fungovala v Česku pravicová vláda na základe ďalšieho prebehlíka z ČSSD, šéfa finančného výboru, Jozefa Wagnera.

Je veľmi dobré, že k niečomu takému sa súčasná vláda, teda ku kupovaniu poslancov neodhodlala a nemieni odhodlať. Premiér Fico dal jasný odkaz, že nemieni vládnuť za každú cenu a vydierať sa nenechá, to radšej nech sa nanovo rozdajú karty v predčasných voľbách. Na strane druhej, ak by súčasná koalícia nedokázala dovládnuť, znamenalo by to obrovské sklamanie pre voličov, ktorí tejto garnitúre dali dôveru a mohli by sme očakávať v prípadných predčasných voľbách poriadny výprask.

Ľahké a rýchle riešenia nejestvujú, napriek tomu je dobré, že sa nejde cestou politickej korupcie, kupovania poslancov a podobné, ako to z veľkým gustom robili pravicové garnitúry. Niet pochýb, že najtemnejším bodom slovenského parlamentarizmu bolo, keď sme za druhej Dzurindovej vlády mali poslancov na leasing, ktorí zo dňa na deň zásadne zmenili svoje stanoviská a prešli na druhú stranu. Snaha prežiť za každú cenu, môže byť v politike zničujúca.

Nakoniec, takéto konanie môže zakladať aj podozrenie z trestného konania. Máme na to precedensy zo susedného Česka, kde trojica poslancov Petr Tluchoř, Marek Šnajdr a Ivan Fuksa, ktorí sa vzdali pre nesúhlas s politikou, vlády svojho mandátu, aby za to vzápätí dostali politické trafiky, bola za takéto konanie trestnoprávne stíhaná. Poučenie je teda jasné – každý, kto sa snaží o presadenie niečoho v politike a  požaduje pri tom pre seba nejakú osobnú výhodu sa dostáva na veľmi tenký ľad.

Prečítajte si tiež:

• SNS: Poslanec Migaľ ohrozuje historicky najväčší finančný balík do športu
• Danko: Poslanec Migaľ hrubo porušil koaličnú zmluvu
• Prečo Migaľ zablokoval NR SR?