Knut: Dôvodom rodinných konfliktov počas sviatkov sú stres a očakávania

V kombinácii so staršími nevyriešenými vzťahmi, citlivými témami a intenzívnejším kontaktom medzi členmi rodiny tak vzniká prostredie, v ktorom konflikty vznikajú ľahšie než v bežnom období.

Čo sa týka spúšťačov konfliktov počas rodinných stretnutí, najčastejšie ide podľa Knut o kombináciu faktorov ako sú staré nevyriešené spory, rozdielne názory na výchovu, politiku alebo životný štýl, pocit kritiky či neúcty, nevyžiadané rady, alkohol, preťaženie hostiteľa, nerovnomerné rozdelenie povinností a pocit, že niekto má vydržať viac než ostatní.

„Konflikt často nespustí jedna veľká vec, ale séria drobných preťažení, pri ktorých už ľudia nemajú dosť kapacity na sebareguláciu. Pri náročných rodinných stretnutiach počítajme teda radšej s tým, že citlivé témy a napäté vzťahy môžu byť spúšťačom a treba sa na ne vopred pripraviť,“ uviedla Knut.

Očakávania typu, že všetko musí byť perfektné a bez chyby, stretnúť sa musíme všetci a nesmie vzniknúť žiadny konflikt paradoxne zvyšujú napätie.

Najlepšia prevencia konfliktov je podľa Knut znížiť tlak ešte pred sviatkami. Mať realistické očakávania, neplánovať priveľa, rozdeliť si úlohy v rámci rodiny, vopred si vyjasniť logistiku a dohodnúť sa, čo je pre koho citlivé. Pomáha aj tiché pravidlo, že nie každá téma musí byť otvorená pri stole a nie každá provokácia si zaslúži odpoveď.

Keď už konflikt vznikne, najdôležitejšie je najprv znížiť jeho intenzitu, nie vyhrať argumentačne. Ako vysvetlila Knut, užitočné je spomaliť tempo, znížiť hlas, neprerušovať, nevracať staré krivdy a pomenovať situáciu jednoducho, že je to už veľa, poďme spomaliť a vzápätí je lepšie urobiť krátku pauzu než pokračovať v obrannom tóne.

„Nastaviť si hranice aj počas sviatkov je v poriadku a z psychologického hľadiska to môže byť veľmi zdravé. Hranica nie je neúcta voči hosťom, ale spôsob, ako chrániť vzťah aj vlastnú psychickú kapacitu. Je potrebné sa jednoducho vyhnúť téme, o ktorej viete, že pravidelne vedie k zraňujúcemu konfliktu,“ povedala Knut a radí ako komunikovať svoje potreby tak, aby človek neublížil iným.

„Najlepšie funguje hovoriť o sebe, nie o chybách druhého. Namiesto: ‚Ty vždy začneš hádku‘ je vhodnejšie povedať: ‚Táto téma je pre mňa náročná, nechcem ju dnes otvárať.‘ Namiesto obviňovania je užitočné pomenovať potrebu, hranicu a alternatívu: ‚Potrebujem chvíľu ticha, vrátim sa o desať minút.‘ Takáto asertívna komunikácia je o jasnom, rešpektujúcom a konštruktívnom vyjadrení pocitov a názorov, nie o eskalovaní konfliktu,“ vysvetlila Knut a doplnila, že udržať pokojnejšiu atmosféru v rodine aj pri rozdielnych názoroch pomáha vedomé prijatie toho, že rozdielny názor ešte nemusí byť hrozba.

Empatiu považuje odborníčka za kľúčovú, pretože dáva druhému signál, že je videný, aj keď s ním nesúhlasíme. „Schopnosť ‚ustúpiť‘ však nemá znamenať popretie seba alebo tolerovanie ponižovania. Zrelé ustúpenie znamená rozlíšiť, čo je podstatné a čo nestojí za poškodenie vzťahu,“ dodala Knut.