Kelti na Slovensku boli potvrdení na niekoľkých miestach. Najznámejšie sú lokality Havránok ako skanzen pri Liptovskej Mare, sídlisko (oppidum) v Bratislave, ich mince Biateky a podobne. Niečo sa vie o hradisku nad osadou Ponická Huta o ich hľadaní, spracovaní kovov, prípadne ešte pár lokalít, kde pravdepodobne tiež boli a spravidla ich lákal výskyt kovov. Počuli ste o keltskom kmeni Kotínov, ktorí mali hľadať kovy v hlbokých lesoch, dnes slovenských? Kde inde, keď kovy sa nachádzali najmä tu? Píše o nich aj rímsky historik Taccitus. Ktovie, kto týchto Keltov takto nazval? Kutať = hľadať je slovenské slovo? Kotíni, Kutíni, kutači… Kutná Hora má s nimi niečo spoločné?

Nedávno som bol opäť na mojom rodnom Gemeri v obci Vlachovo, kde ma pozvali moji rovesníci na malé rozprávanie. Vlachovo je obec len kúsok od Dobšinej, kde som prežil krásne detstvo. Na okolí Vlachova je zopár starých baní na viaceré kovy, aj na zlato a stopy po ich hľadaní, jamy v lesoch, ktorým hovoríme aj pingy.

Táto obec ma nesmierne zaujala nielen tým, že sa v nej narodili najslávnejší Andrášiovci Emanuel a Július. V ich kaštieli je veľmi zaujímavé múzeum, no a za riekou Slanou je zvláštny objekt Ľadovňa, kde si grófi skladovali na ľade svoje úlovky. Vlachovo ma zaujalo aj prácami Doc. JUDr. Vladimíra Gecelovského CSc. o minulosti obce. Je to rodák z Vlachova, zanietený bádateľ a lokálpatriot. Spomína obrazy, ktoré visia v betliarskom kaštieli, ktoré maľoval aj umelecky nadaný Emanuel Andrási. Sú na nich objekty, ktoré čas úplne odstránil. Najviac ma zaujala stavba, ktorá podľa obrazu mala byť na vyvýšenom mieste nad dedinou, ktorému miestni hovoria Stross. Mala tam stáť murovaná rotunda. Zaujala ma, pretože rotundy, či turne (lat. turnum) mali dve využitia. Niektoré boli strážnymi vežami (Trenčianska Turná, Tornaľa (Torna alja = pri veži), Turňa nad Bodvou), alebo mali sakrálny význam, spravidla to boli ariánske krstiteľnice, čiže babtistériá. Na Strosse je dedinský cintorín. Je to strategické miesto. Tvorí ho terasa, z ktorej je veľmi dobrý výhľad do slanskej doliny. Viem si predstaviť, že prichádzajúceho bolo možné zavčasu pozorovať a bolo možné pripraviť sa na prípadné nebezpečenstvo. Domácim som prezradil, že práve takéto miesta boli v minulosti, a aj v súčastnosti sú využívané ako cintoríny. Ak tam bolo nejaké hradisko, bola to pôda, kde sa nedalo hospodáriť. Ornú pôdu si príliš vážili na to, aby tam mohol byť cintorín! Na hradiskách boli pozostatky stavieb, neporiadok, miesta boli niekedy opradené poverami. Zvlášť vtedy, ak hradisko zničilo nejaké plienenie. Na takom mieste strašili nebožtíci… tak tam urobili cintorín. Je mnoho miest, kde to tak preukázateľne je.

Čo odhalil predbežný prieskum

Prieskum pozostával najprv v bádaní pomocou starých a špeciálnych máp. Pomocou lidarovej mapy sa mi podarilo spomenutú rotundu pomerne presne lokalizovať. Jej pôdorys je na nej dodnes viditeľný v spodnej, zúženej časti cintorína, nad Skalkou. Miestni jej hovoria Skauka. Materiál z nej dedinčania rozobrali na svoje stavby. V teréne by ste ju nespozorovali. Priemer rotundy sa dá odhadnúť na cca 10 m, teda ak to bola krstiteľnica, kostol, potom by sa mohlo jednať o rotundu s vyšším významom. Pretože babtistériá o priemere 11m a viac, boli hlavné krstiteľnice v Taliansku, Slovinsku – a u nás, na Gemeri – v Šiveticiach. Neviem si predstaviť, že by takúto stavbu postavil sedliak zo Svätíc = Šivetíc v časoch, keď sa domy robili z dreva! Ostatné rotundy mali a majú spravidla priemer 7,3, alebo len 5,4m. Šivetická rotunda s priemerom 11m (vonkajším až 14m!) je kópiou rotúnd San Lorenzo v Mantove, San Bartolomeo v Almene, v Sele a Koperi v Slovinsku. Tieto stavby boli postavené pravdepodobne v druhej polovici prvého tisícročia. Podľa pečate zo 17. storočia, ktorú mi ukázal pán docent Gecelovský sa prikláňam tomu, že tu sa jednalo o babtistérium. Na najstaršej známej pečati obce je totiž pravdepodobne ariánsky rovnoramenný kríž.

Či sa tento kríž zachoval až od prvého tisícročia, nevieme. Ariánstvo na našom území totiž zažívalo ešte svoju renesanciu aj v 17tom storočí.  Píše o tom Louis Mainbourg v správe Neoariáni v Potisí Paríž 1682. Renesancia ariánstva v tej dobe sa týkala aj nás, minimálne východnej časti Slovenska. Pri pohľade z Francúzska je aj východné Slovensko Potisie. Pečať z r. 1636 má na vrchu rovnoramenný kríž. Na tejto fotografii to nie je, žiaľ dobre viditeľné. Vo všetkých neskorších pečatiach a symboloch už dominuje štvor, alebo šesť lupeňový kvet. Podľa symbolu Evanjelického zboru z Pukanca, či erbu z Mníška nad Hnilcom, Švedlára, Smolníka, či Kojšova a ďalších,  by som skôr odhadoval, že kvet po r. 1636 zvýrazňuje, že obyvateľstvo zmenilo vierovyznanie. Vo Vlachove prevažujú evanjelici aj dnes. Zaujímavý je erb Mníška nad Hnilcom, na ktorom je na vrchu betlehemská hviezda. Tá bola druhým symbolom ariánov.

Vieme, že nemenovaná geologická spoločnosť vykonala čiastočný geofyzikálny prieskum. Skúmaním neinvazívnymi metódami boli zistené okolnosti, ktoré zvýšili predpoklad, že tesne nad Skaukou sú zvyšky rotundy, ale aj podložie vedľa má vysokú vodivosť, čiže vedľa rotundy bol a je prameň vody. Krstiteľnice, samozrejme, vodu potrebovali. Vtedy tam, samozrejme, cintorín nebol.

Ešte zaujímavejšou skutočnosťou, ktorú odhalil prieskum okrem starých hrobov, je 16 bodov v teréne, ktoré môžu byť pozostatkami po kolových jamách. Vrchné body sú pekne zoradené, pravidelnosť spodných je narušená kopaním hrobov. Pozoruhodné je to v hornej časti obrázku, kde sú koly kladené do pravého uhla. Všetky tieto okolnosti podporujú možnosť existencie keltského hradiska na terase Stross. Bolo by naozaj správne, keby sa v mieste začal seriózny archeologický prieskum. Verím tomu, že na mieste sa nestavali len košiare, ale napríklad aj omnoho staršie osídlenie Kotínov. Indície sú silné. Góti – Galovia – Kelti boli ariáni!

Navštívte Keltov

Skúste navštíviť Vlachovo na dni obce, či iný deň, keď ľudia vyjdú na verejnosť. Bude vám celkom určite nápadné, že mnohí z nich sú červenovlasí. Naozaj, nikde som nevidel toľko rusovlasých, ako tu. Okrem toho, ak si prejdete katastrálnym portálom vlastníkov domov, prekvapí vás množstvo priezvisk Gál, Gallo, Gallík. Navyše mi pán docent Gecelovský oznámil, že viacerí vlachovčania, keď si dali urobiť DNA test, dozvedeli sa, že majú spojitosť so Škótskom, Anglickom, Walesom a Írskom. Ak ste tam, alebo v Bretónsku niekedy boli, mohli ste si myslieť, že červenovlasí tam majú zraz! Tieto tri silné indície, spolu súvisia s faktom, že slovo Stross v dnešnej Dánštine a Nórštine znamená „statný“, írsky je to stres, strach a priezvisko Stross je časté v Edinburgu. Preto si myslím, že Kelti naozaj neodišli všetci. Ak vôbec z Vlachova odišli. Na Liptove ostali po nich Gôtovany. Vlachovo sa mi javí ako keltský, galský relikt, po mnohých stáročiach neznámej histórie prvého tisícročia. Myslím, že práve podozrenie, že miestny cintorín je tehotný byť keltským hradiskom omnoho väčšieho významu, ako bol Havránok, či Ponická Huta. Je namieste sa ním zaoberať aj keď na polovici plochy je cintorín. Môj predpoklad sa môže potvrdiť ako nový fakt, že vo Vlachove dodnes Kelti žijú, odnepamäti sa venovali ťažbe a spracovaniu kovových rúd a možno práve odtiaľ pokračovalo baníctvo do okolia a najznámejšie banícke mesto Dobšiná s ťažbou až 35 nerastov vyvrcholilo v tomto priemysle. Vlachovo so svojim okolím si zaslúži podrobnejší prieskum. Je nápadné aj tým, že v okolí Vlachova sú najrozsiahlejšie poľnohospodársky využívané pozemky. Nápadne väčšie, ako sú pri dedinách v okolí. Vznikli dlhým a intenzívnym osídlením, možno omnoho dávnejšie, ako si vieme dnes predstaviť.

Vieme, že po tatárskom vpáde Belo IV. pozýval Nemcov, aby pokračovali v baníctve. Preto je ťažké rozlíšiť toponymá v oblasti, ktoré sú ešte keltské, alebo už nemecké. Nemci sa usadili v tejto oblasti najmä v Dobšinej, ale pomenúvali všetko na okolí svojim nárečím, ktoré si hovorí bulinerské. Ale ak sa obzrieme len kúsok na juh od Vlachova, je tam Gočovo. Maďari tu zdôrazňujú svoje slová goc, gócs, no z napísanej súvislosti odhadujem, že je to skomolenina Gót, Goč – Gótovo. Patrilo Gótovi. Nemecky sa peniaze volajú Geld. V Dobšinej sme hovorili – šiel keltovať = míňať peniaze, niečo kúpiť. Kelti peniaze nevynašli, ale do nášho kraja ich ako prví priniesť mohli. Preto keltovať? Obchodovať za peniaze?

Čo na to genetik?

Spojil som sa s genetikom, ktorý nechce byť menovaný. Napísal mi: Červené vlasy má celkovo asi len 2% ľudí vo svete. Gén zodpovedný za červené vlasy, svetlú pokožku a aj pehy je označený ako MC1R (receptor melakortínu 1). Je to tzv. recesívny gén, takže ho jedinec musí dostať od oboch rodičov. Červenovlasosť je všeobecne spájaná s Keltmi. Tento gén je viazaný na haploskupinu R1b, najvyššia frekvencia červených vlasov je v Írsku (10 až 30%) a Škótsku (10 až 25%), nasledované Welsom (10 až 15%), Cornwalom a západným Anglickom, Bretaňou a Francúzsko-Belgickým pohraničím, potom západným Švajčiarskom, Jutským polostrovom a juhozápadným Nórskom. Teda mnohí červenovlasí vo Vlachove sú naozaj s vysokou pravdepodobnosťou potomkami Keltov. Ich priezvisko Gál, Gallo je teda jasné označenie, o koho ide.

Ku Keltom prišli Valasi = Sloveni

Vlachovo, Valachovo. Maďarsky Oláhpatak. Meno mu dalo obyvateľstvo, ktoré po zdecimovaní Keltov napr. tatárskym vpádom prišlo z Vlach, teda Valašska a usadilo sa pravdepodobne popri potoku, neďaleko už existujúcej osady Villa Lamperti. Vlachy sú po poľsky Taliani. Ale niekedy sa tak nazývala aj Dácia (Transylvánia), bývalá rímska provincia, odkiaľ sa obyvateľstvo presúvalo na sever, aj k nám. Hovoríme tomu valašská kolonizácia. Všeobecne sa vie, že nastala po tatárskom vpáde vo viacerých vlnách. No pohyb obyvateľstva vyvolali aj Huni omnoho skôr, teda vo 4. – 5.tom storočí. Odtiaľ prišli aj tzv. Oláski (valašskí) cigáni. Po kolonizácii neostali žiadne jazykové relikty. Okrem dedín Pača a Úhorná, kde sa hovorí rusnácky. Znamená to, že tzv. Valasi hovorili našou rečou, ba spravidla krásne mäkčili a používali prehlasované ä. To používali latiníci, dnes používajú Rumuni a Slováci.

Dovetok

Uvedomujem si, že zverejnením tejto informácie niektorých detektoristov zasvrbí ruka. No tento cintorín je verejné, často navštevované miesto, ktoré si ľudia strážia a budú strážiť ešte starostlivejšie práve kvôli tomuto zverejneniu. Robíme spolu s pánom docentom kroky, aby sa v čo najkratšom čase na mieste uskutočnil archeologický prieskum. Týmto zverejnením sa z bežného verejného miesta stáva potencionálna archeologická lokalita a svojvoľné hľadanie a kopanie je trestným činom. Detektoristi to vedia.

Vlachovo má potenciál stať sa ešte vyhľadávanejšou turistickou atrakciou. Najmä vtedy, ak sa podarí preukázať keltské osídlenie s artefaktami.