Malta, ktorá je v čele rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ navrhla, aby vlády členských štátov mohli získať po dobu piatich rokov až 60.000 eur za každého žiadateľa o azyl, ktorého prijmú nad už stanovené kvóty. Krajiny, ktoré prijmú menej migrantov, ako im určujú kvóty, by zaplatili rovnakú sumu za každého zamietnutého žiadateľa o azyl.

„Takýto návrh je naozaj neprijateľný, zlý a nebezpečný, pretože s ľuďmi sa naozaj nedá obchodovať,“ uviedol Štefanec, ktorý sa obáva, že návrh bude rozdeľovať Úniu. „Naproti tomu potrebujeme jednotu a návrhy, ktoré nás budú spájať, pretože jednota EÚ je pre našu budúcnosť kľúčová,“ zdôraznil europoslanec.

Zahraničný tajomník KDH Marek Degro vysvetlil, že pre ich hnutie je maltský návrh neprijateľný aj z etického hľadiska, keď sa snaží vyčísliť finančnú hodnotu migranta. „Pripomína nám to skôr obdobie stredoveku a kupčenia s ľuďmi,“ povedal.

Predstavitelia KDH vyzvali slovenskú vládu, osobitne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby na ministerskej rade 18. mája návrh v mene Slovenska odmietol.

„Riešenie vidíme v lepšej ochrane hraníc, posilnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vo vybudovaní záchranných stredísk v krajinách pôvodu, odkiaľ utekajú ľudia a predovšetkým v lepšej a efektívnejšej rozvojovej pomoci, ktorá by mala smerovať do krajín, kde ľudia trpia,“ ozrejmil Ivan Štefanec.

Dokument maltského predsedníctva v snahe obísť politické obavy z prijímania neobmedzeného počtu migrantov navrhuje určiť celkový strop pre celú EÚ, napríklad 200.000 žiadostí o azyl za jeden kalendárny rok. Malta navrhuje, aby členské štáty EÚ, ktoré sa zaviazali ku konkrétnym kvótam, povinne prijali aspoň polovicu zo svojho podielu migrantov a za druhú polovicu poskytli pomoc vo forme hotovosti alebo vyškoleného personálu na preverovanie prisťahovalcov v kontaktných hraničných štátoch.

V snahe byť ústretové voči krajinám zo strednej a východnej Európy, ktoré sa najviac bránia systému kvót, maltské predsedníctvo navrhlo trojročné obdobie na postupné prijímanie nových pravidiel. Navrhovaná suma 60.000 eur je menšia, ako v roku 2016 navrhla Európska komisia, ktorá pre “odmietavé členské štáty” žiadala finančné pokuty vo výške 250.000 eur za každého zamietnutého žiadateľa o azyl.

Krajinám EÚ sa v rámci schémy dohodnutej v roku 2015 nepodarilo prerozdeliť 160.000 migrantov z územia Grécka a Talianska. Doteraz bolo úspešne relokovaných len okolo 17.000 žiadateľov o azyl. Platnosť tohto systému oficiálne skončí v septembri, aj preto lídri viacerých krajín EÚ vyvíjajú tlak dosiahnutie novej dohody o relokáciách, už do polovice tohto roka, do konca maltského predsedníctva.