Procesy, ktoré dalo do pohybu hlasovanie o novele Ústavy, odhalili pravú tvár opozičných subjektov. O Matovičovom hnutí už sme mali hotový obrázok dávno, ale PS a SaS sa prejavili naplno až teraz. Predovšetkým progresívci ukázali, aké ľahostajné sú im hodnoty vyznávané kresťanskými demokratmi. Veď nadovšetko je nenávisť voči Ficovi. Ak aj hlasujete v prospech dobrej veci (ešte k tomu v súlade s vaším svedomím a vierovyznaním), ale s Ficom, zradili ste opozíciu. Preto sa teraz zastrája PS možnosťou, že sa vyhradí voči KDH.

S kým by ale potom chceli vládnuť, keď už rezolútne odmietli Matoviča?

Progresívci sú jeden veľký vtip. Nedokážu dať dokopy ani len spoločný postup pri opozičných protestoch. Čo je to za „lídrov”? Jediné, čo dokážu, je klásť si ultimáta a škodiť.

Ak sa naplnia liberálne sny, a PS vyhrá voľby, potom beda Slovensku – títo nevytvoria vládu ani do roku 2055. Jedine, že by pripustili účasť KDH v koalícii. Pokiaľ však KDH chce ostať konzistentné a verné svojim hodnotám, malo by sa voči ich politike striktne vymedziť. Hodnotovo sú predsa na úplne, úplne opačných brehoch. Sú od seba tak ďaleko, že sa neuvidia, ani keby si posielali svetelné odkazy prostredníctvom majákov.

Uznajte, že k prioritám agendy PS patria radikálne ladené kultúrno-etické témy. Od manželstiev homosexuálov až po náhradné materstvo a eutanáziu. Zmena sa uskutočňuje pomaly a nenápadne – to nie je tak, že zajtra sadnú do vlády a pozajtra zmenia Ústavu. Urobili by to pomaly, krok za krokom: Najprv homosexuálne manželstvá, potom adopcie homosexuálnymi pármi, a napokon surogátne materstvo. Muž s mužom si povedia, že chcú dieťa, a tak im ho vynosí, povedzme, sestra jedného z nich. Všetko sa dnes dá! Čo na tom, že je to choré – prepáčte, som vás urazil, ale toto je môj osobný pohľad na vec.

Dokáže sa KDH stotožniť s takouto „pliagou”, akoby svojho času povedal predseda Majerský?

Po ďalšie, dodnes mi nie je jasné, prečo KDH odmieta spoluprácu so stranami súčasnej vládnej koalície. Veď iba SMER dostal opozično-mediálnu nálepku „mafia”. A je to tak či onak len nálepka. Žeby sa KDH takto bálo, čo naň povedia médiá? Takto veľmi si ich potrebuje hýčkať?

Ináč si to vysvetliť nedokážem, pretože žiadne „mafiánske” praktiky neboli súčasnej vláde v súčasnom zložení dokázané – ani len korupčné podozrenia sa od volieb neobjavili. Preto sa protivládne sily snažia vyhrabať akékoľvek otázniky z minulosti, aby udržiavali naratív o mafii bielych golierov. Nemajú totiž žiaden iný plán, len útočiť a rozkladať.

PS sa bohorovne vymedzuje voči iným stranám, akoby si mohlo určovať, s kým zloží vládu. Môže však prekvapením padnúť na zadok dvakrát: Prvýkrát, keď vo voľbách predsa len zvíťazí SMER, alebo druhýkrát, keď síce PS vyhrá, no nepodarí sa mu zložiť vládu. Tak či onak, KDH by malo začať tuho uvažovať, na koho strane chce stáť: Na strane uletenej progresívnej agendy, alebo na strane bohabojného slovenského národa.

Pretože či už hodnotovo alebo historicky, značky KDH a SNS patria k sebe ako orechové jadro so škrupinkou. Práve týmto smerom by mali viesť ich cesty, a práve v konvergencii s konzervatívnymi pronárodnými stranami vidím budúcnosť kresťanských demokratov.

Alebo nech sa teda spoja s progresívcami – potom si ale môžu rovno prestať hovoriť, že sú „kresťanskí”…