Kým zimné kántry závisia od Adventu, jarné od Popolcovej stredy a jesenné od Sviatku Povýšenia svätého Kríža, letné kántrové dni sú naviazané na Siedmu veľkonočnú nedeľu. Slávia sa v týždni pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého, konkrétne v stredu, piatok a sobotu.

História týchto dní siaha do starovekého Ríma. Po Milánskom edikte (r. 313) sa Cirkev snažila dať nový, náboženský obsah pohanským oslavám siatby, žatvy a vinobrania, ktoré sprevádzala rozpustilá zábava. Premenila ich na dni kajúcnosti. V 5. storočí pribudli aj jarné pôstne dni a pre ich konanie v štyroch ročných obdobiach dostali latinský názov quattuor tempora (kvatembrové dni). Slovenský názov „kántry“ nemá nič spoločné s country hudbou; etymologicky sa u nás prepojil s výrazom „kántriť“ – symbolizuje totiž ničenie hriechu, nezriadených sklonov a obno­vu starého človeka. V minulosti sa nazývali aj „suché dni“, keďže sa veriaci postili o chlebe a vode.

Podľa Všeobecných smerníc pre liturgický rok sa Cirkev v týchto dňoch obracia na Boha s prosbami za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, no zároveň mu verejne ďakuje. Každé ročné obdobie má svoj špecifický obsah a omšový formulár. Jarné kántry sú zamerané na pokánie a lásku k blížnemu, jesenné na vďačnosť za úrodu a zimné na duchovnú obnovu rodín a pokoj vo svete. Aktuálne letné kántrové dni nesú tému prosieb za jednotu kresťanov alebo za nové duchovné povolania, pričom kňazi v liturgii využívajú príslušné omšové formuláre.

Počas kántrových dní sa veriacim odporúča dobrovoľný pôst, skutky nábožnosti (účasť na svätej omši, krížová cesta, čítanie Svätého písma), prejavy činorodej lásky k blížnemu či rôzne formy sebazaprenia. Často zmieňovaná „záväznosť jedného dňa“ sa netýka veriacich, ale kňaza, ktorý má povinnosť odslúžiť aspoň v jeden z týchto troch dní svätú omšu s predpísaným kántrovým formulárom. Hoci sa dnes o týchto dňoch hovorí pomenej, zostávajú dôležitým pozvaním k intenzívnejšiemu duchovnému životu. V mnohých farnostiach sú navyše spojené s peknou tradíciou prosebných procesií do polí spojených s modlitbami za úrodu.

Zdroj: Archív TK KBS, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk