Zasadal výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Prerokovával návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie. To je viacmenej technická vec, namiesto doterajších bilaterálnych zmlúv medzi jednotlivými krajinami EÚ to teraz bude riešené štandardným mechanizmom spoločným pre celú EÚ.

Teda už by sa nemal opakovať taký prípad ako napríklad úmorný, desať rokov sa ťahajúci spor medzi holandskou spoločnosťou Achmea, ktorej dcérskou je zdravotná poisťovňa Union, keď nakoniec až nemecký Najvyšší súd v roku 2018 zrušil arbitrážne rozhodnutie proti Slovensku a rozhodol, že v spore o zákaze zisku zdravotných poisťovní je právo definitívne na strane Slovenskej republiky.

„Potvrdilo sa to, čo sme hovorili už pred rokmi, a to, že v tomto spore nezaplatíme Achmei ani euro. Dnes nám dal konečne súd za pravdu a všetci ,mrchožrúti‘, ktorí roky vykrikovali, že prehráme, sa tešili zbytočne,“ vtedy uviedol vtedajší minister financií Peter Kažimír. Týmto rozhodnutím zároveň vznikol dôležitý precedens, ktorý znamenal koniec praxe investičných arbitráží na základe bilaterálnych dohôd o ochrane investícií, ktoré mali členské štáty EÚ pouzatvárané medzi sebou, a ktorý inšpiroval EÚ k vytvoreniu univerzálneho riešenia.

Druhou vecou, ktorou sa výbor zaoberal, bola správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2019, ktorú predniesol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír spolu s členmi svojho tímu. Rokovania výboru sa zúčastnil aj poslanec za Smer-SD, bývalý minister financií Ladislav Kamenický. Položili sme mu na túto tému niekoľko otázok.

Hlavné správy: Na predstaviteľov NBS ste mali v súvislosti so situáciou v bankovom sektore viacero otázok. Jedna z nich sa týkala toho, že banky zámerne rôznym kreatívnym spôsobom znižujú svoj zisk. Ide tam o to, aby vykresľovali svoju situáciu v menej ružovom svetle a mohli od štátu požadovať väčšiu zhovievavosť v období, keď budeme všetci pociťovať dôsledky koronakrízy?

Kamenický: Banky vedia ovplyvňovať svoj zisk a tým samozrejme aj svoju argumentáciu, napríklad tú, ktorá sa týka bankového odvodu. Pýtal som sa okrem iného aj na takzvané percento zlyhaných úverov. To podľa informácie od guvernéra NBS zatiaľ výrazne nestúpa. Napriek tomu sa už v rámci obozretnej politiky bánk tvoria opravné položky pre prípad, že by prišli nejaké problémy, ktoré banky dopredu ešte nevedia presne vyčísliť. Samozrejme, ak banky svoje negatívne očakávania príliš nafúknu vysokou tvorbou opravných položiek, to silne ovplyvní ich zisk smerom nadol, pričom sa presunie do budúcich období. Moja otázka na NBS preto znela, či NBS kontroluje tvorbu týchto opravných položiek, keďže v opačnom prípade by vykazovanie zisku mohlo byť skreslené.

Témou diskusie bolo práve porovnanie výsledku bánk prvého kvartálu tohto roku s prvým kvartálom 2019. Banky mali počas tohto obdobia vlani zisk 164 miliónov eur, kým tohto roku 64 miliónov eur, teda medziročne vykazovali pokles zisku o sto miliónov. Lenže z týchto sto miliónov tvorí 38 miliónov práve spomínaná vyššia tvorba opravných položiek. Z posledných zverejnených čísel NBS čistá tvorba opravných položiek bánk stúpla z 45,5 miliónov eur (k 31. 5. 2019) na 146,3 miliónov eur (k 31. 5. 2020), teda o 100,8 miliónov eur. Zisk bánk k 31. 5. 2020 síce medziročne klesol o 198 miliónov eur, ale viac ako o polovicu ho znižuje práve toto navýšenie opravných položiek.

Ako podpredseda Výboru pre financie a rozpočet som sa pýtal aj na zvýšené prevádzkové náklady bánk a ich vykazovanie, ku ktorým mi NBS pošle vysvetľujúci list.

Hlavné správy: Akú úlohu v momentálnej situácii bánk hral bankový odvod, ktorý vláda tohto roku zrušila?

Kamenický: Hrubý zisk bánk na Slovensku za rok 2019 bol 804 miliónov eur a to už aj po zarátaní bankového odvodu. Bol to najvyšší zisk bánk za posledných deväť rokov. Ak by v minulom roku nebol žiadny bankový odvod, tak by hrubý zisk dosiahol ohromných 950 miliónov eur. To svedčí o tom, že bankový odvod určite nedostáva banky do problémov, a že sa bankám na Slovensku veľmi darí. Sám som zvedavý, aký zisk vykážu banky v tomto roku. Bude ma zaujímať aj to, koľko zo spomínaných opravných položiek bude aj reálne uplatnených v tomto roku.

Banky sa dlhodobo vyhovárajú na to, že poplatky bánk sa zvyšovali kvôli bankovému odvodu. Ja sa preto pýtam: prečo Igor Matovič nedohodol v memorande s bankami zníženie bankových poplatkov pre bežných ľudí? Vláda Igora Matoviča sa na bežných ľudí doslovne vykašľala a banky sa stali absolútnymi víťazmi tejto koronakrízy.

Hlavné správy: Na výbore bola reč aj o dividendách zo zisku, ktoré posielajú slovenské banky do zahraničia svojim materským spoločnostiam. Banky prisľúbili, že znížia objem financií vyvážaných v dividendách do zahraničia. Bol to konkrétny záväzok, alebo to bola iba nejaká nezáväzná džentlmenská dohoda?

Kamenický: Moja otázka na predstaviteľov NBS bola, ako vie NBS ovplyvňovať tzv. „home/host balance“ – rovnováhu medzi domácimi bankami a ich zahraničnými matkami. Na začiatku milénia sme sa všetci slovenskí občania zložili na záchranu bánk, stálo nás to ohromnú sumu 11 percent HDP a odvtedy sme si chránili svoj bankový systém. Je naším záujmom, aby sa nevyvážal kapitál do materských zahraničných bánk, ktoré majú často vlastné ekonomické problémy. Jedným zo spôsobov ako to zabezpečiť, je práve takzvaný proticyklický vankúš. Ten sa však taktiež na základe rozhodnutia NBS znižuje z 1,5 percenta na jedno percento.

Podľa toho, čo sme sa od NBS dozvedeli, tohto roku banky nebudú posielať minuloročné dividendy ich vlastníkom do zahraničia. Teda nebudú vyplácať dividendy a namiesto toho by mali tieto peniaze zostať na Slovensku, a navýšiť tak kapitál bánk. Je to vraj džentlmenská dohoda medzi NBS a bankami, takže nechajme sa prekvapiť, ako to dopadne.

Hlavné správy: Prečo sa banky rozhodli pre takýto krok? Presvedčilo ich ministerstvo alebo NBS?

Kamenický: Myslím, že takéto odporúčanie dala Európska centrálna banka (ECB), ale v tomto zmysle s bankami komunikuje aj NBS, ktorá je v systéme ECB. Je jasné, že banky to budú musieť pravdepodobne akceptovať.

Hlavné správy: Aká je teda podľa vás terajšia situácia v slovenskom bankovom sektore?

Kamenický: Som presvedčený, že banky sú víťazmi momentálnej situácie, a to aj vďaka veľmi ústretovej politike Igora Matoviča voči nim. Podľa vyjadrení samotnej NBS sú banky na Slovensku v dobrej kondícii. NBS nevie ovplyvniť správanie sa bánk a poplatky, ktoré banky svojim klientom účtujú. Odporúčanie guvernéra NBS je ísť do banky, ktorá má nižšie poplatky. Ak sa však všetky banky správajú podobne a všetky zvyšujú poplatky, tak vám to veľmi nepomôže.

Bežní ľudia sa na zvyšovanie bankových poplatkov sťažujú a faktom je, že minulý rok stúpli výnosy bánk z bankových poplatkov až o 14 percent. Vláda nič v tejto oblasti nerobí a voči bežným ľuďom je to proste nefér.

Hlavné správy: Spomenuli ste, že tzv. „proticyklický vankúš“ na ochranu domácich bánk sa znižuje z jeden a pol percenta na jedno percento. Aký je dôvod pre toto opatrenie?

Kamenický: Pod tzv. vankúšom rozumieme vo finančníctve vždy nejakú rezervu, ktorá sa tvorí za určitým účelom. V tomto prípade ide o to, aby sa takýmto spôsobom uvoľnilo viac kapitálu bánk na podporu ekonomiky počas koronakrízy. Zámerom je, aby banky nemuseli viazať tento kapitál v rezervách. Je však otázne, či banky tento voľný kapitál aj reálne umiestnia na trhu. V prípade potreby môže táto rezerva neskôr chýbať.

Podľa mňa bude práve v dobe koronakrízy veľmi dôležité monitorovať, či kapitál slovenských bánk masívne neodteká na sanáciu problémov zahraničných materských bánk. To by bola cesta do pekla.

Ivan Lehotský