Kaliňák: Slovensko momentálne čelí bezprecedentnej bezpečnostnej i ekonomickej kríze

„Na východe je problém, teraz je problém aj na západe, ktorý je omnoho vážnejší, pretože narušuje nejakú absolútnu jednotu a toto vnímame ako úplnú prioritu,“ vyhlásil Kaliňák.

Pri Grónsku treba byť podľa neho mimoriadne obozretný. Zopakoval, že si nevie predstaviť vojenskú akciu USA, pretože by to znamenalo úplný koniec NATO. „Na druhej strane je tu nejaká zmluva medzi Dánskom a Spojenými štátmi, ktorou cestou podľa mňa Spojené štáty pôjdu, to znamená navýšením vojenskej prítomnosti. Vyzerá to tak, že to, čo sa momentálne aktívne diskutuje, je zásadná zmena tejto prítomnosti s oprávneniami, ktoré budú iné,“ ozrejmil minister obrany s tým, že podľa neho ani samotné Dánsko v tejto chvíli nie je ešte úplne oboznámené, čo zamýšľajú veľkí hráči. „Preto je jednota v Európe teraz dôležitá,“ zdôraznil.

Kaliňák cíti „obrovský“ rozdiel medzi Dánskom a Ukrajinou. „Medzi Ukrajinou, ktorá nie je členským štátom, kde máme svoj vyhranený názor, naopak, od Dánska, ktoré je členským štátom Európy a kde európska solidarita funguje a kde podporujeme to, aby sme boli v tomto názore jednotní,“ skonštatoval.

Minister obrany zatiaľ nechcel komentovať, či Slovensko dostalo pozvánku do tzv. Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Sú to príliš zložité procesy, ktoré v mnohých štátoch môže rozhodnúť líder, ak je štát postavený na jednom lídrovi. Toto je omnoho komplikovanejší systém v rámci Slovenska alebo aj ostatných štátov, ktoré jasne povedali, že každú takúto otázku budú podrobne diskutovať a budú riešiť. Myslím si, že keď to bude téma, ktorá bude vhodná na to, aby sme ju oznámili, určite ju oznámime,“ vyhlásil s tým, že by to vytváralo paralelnú štruktúru popri OSN. Vláda však podľa neho vždy hovorila, že bude podporovať každú iniciatívu, ktorá podporuje mier. Budú preto o tejto téme diskutovať.

Radu mieru vo štvrtok (22. 1.) na okraj Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose ustanovil americký prezident Donald Trump. Pozval do nej približne 60 krajín. Lídri členských krajín EÚ majú podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu vážne pochybnosti v súvislosti s tzv. Radou mieru, ktoré sa týkajú jej rozsahu, riadenia a zlučiteľnosti s Chartou OSN.