Bratislava 22. júna 2021 (HSP/Foto:TASR – Michal Svítok)
Z témy pandémie a očkovania sa podľa Mesíka stal v súčasnosti takmer až náboženský fenomén. Na jednej strane veľké množstvo podporovateľov, a na strane druhej približne rovnaké množstvo odporcov. Tí sa boja buď nežiadúcich účinkov, ktoré stále nie sú preskúmané, ale sa na odpor stavajú preto, že ich štát do niečoho núti.
Samotný Mesík považuje vakcináciu skôr za politický a komerčný projekt. Vysvetľuje to tak, že na vývoj vakcín sa použili miliardy eur a dolárov. Nie je možné teraz povedať verejnosti, že to boli zbytočne vyhodené peniaze. Vyrobené vakcíny je jednoducho potrebné minúť.
Vzájomný vzťah medzi vysokou mierou zaočkovanosti a mierou ochrany obyvateľstva pred ochorením, resp. umieraním podľa lekára neexistuje. Existuje viacero krajín, v ktorých je vysoká miera zaočkovanosti a rovnako vysoká miera úmrtnosti a naopak, sú krajiny, kde je zaočkovanosť nízka a ľudia tam na Covid nezomierajú do takej miery. Ako príklad uviedol krajiny ako Mongolsko či Veľkú Britániu na jednej strane (cca 60% zaočkovaných ľudí), a na druhej strane Kazachstan (14%) či Južná Afrika. V Kazachstane v porovnaní so susedným Mongolskom je 4-násobne nižšia miera zaočkovanosti a osemnásťnásobne nižsia miera úmrtnosti. Tu jednoznačne vidno, že korelácia medzi očkovaním a úmrtnosťou neexistuje.
Počet ochorení či úmrtnosť na Covid podľa lekára skôr so sezonalitou (ročným obdobím) a najmä s hladinou vitamínu D v krvi. Čím menej vitamínu D, tým vyššia je chorobnosť a úmrtnosť. Do istej miery vakcíny samozrejme fungujú, zatiaľ však nedokážeme posúdiť, aký silný je ich ochranný účinok. Vylučuje však, že by zaberali na 80-90% tak, ako to „predávajú“ farmafirmy či politici.
Vakcínam neveria ani mnohí lekári. Mesík túto nedôveru vysvetľuje tým, že najmä lekári si uvedomujú, že vakcíny sú „šité horúcou ihlou. Tie vakcíny sú stále experimentálne. Čo sa tu na tejto planéte deje je jeden masový experiment s podávaním experimentálnych vakcín, ktoré neprešli testovaním, ktorým prechádzali vakcíny v minulosti,“ informoval Mesík.
Povinné očkovanie. Áno či nie?
Práve preto je otázka povinného očkovania experimentálnou vakcínou skôr otázkou pre právnikov, ako pre lekárov. Podľa Mesíka je povinné očkovanie „ďaleko za hranou toho, čo je prijateľné.“
Ak by išlo o vedecky overené a bezpečné vakcíny, o povinnom očkovaní by možno nepolemizoval. Ale pýta sa, prečo by sme mali masovo očkovať experimentálnymi vakcínami, keď Covid vieme úspešne liečiť Ivermektínom?
Navyše zdôrazňuje, populácia je dnes vďaka premoreniu už omnoho imúnnejšia, ako to bolo napríklad na jeseň minulého roku. Za to vďačíme prirodzenému kontaktu s vírusom, ktorý vyvoláva omnoho komplexnejšiu imunitnú odpoveď ako vakcína. Kým vakcína sa sústredí len na jeden špecifický antigén, pri prirodzenom kontakte organizmu s vírusom dochádza k stretu s celým komplexom antigénov, ktoré vírus so sebou nesie. Aj preto je otázka významu očkovania stále otázna.
Pozrite si video:
Šialenstvo sa zintenzívnilo: Litovské úrady sa pripravujú na prácu vo vojnových podmienkach
Prezident Litvy, ako aj vláda a parlament krajiny sa pripravujú na prácu v podmienkach vojny. Informoval o tom poradca predsedu…
Státisíce Ukrajincov môže prísť o právo na pobyt v USA
USA môžu 100-tisíc ukrajinským utečencom odňať právo na pobyt v krajine, píše Politico
Pavol Križo odstupuje z kandidatúry na primátora mesta Lučenec
Kandidát strany Hlas-SD na primátora Lučenca Pavol Križo sa nakoniec nebude uchádzať o post vo vedení mesta. Vo svojom vysvetlení,…
Progresívci podali na ministra Migaľa trestné oznámenia
Poslanci Progresívneho Slovenska Ján Hargaš a Branislav Vančo na dnešnom brífingu pred Generálnou prokuratúrou v Bratislave oznámili podanie dvoch trestných…
Ako môže skončiť vojna na Ukrajine? Štyri hlavné scenáre
Po ohlásenom zverejnení „mierového plánu“ Alexeja Gončarenka, v ktorom navrhoval kompromisy s Ruskom a súhlas s niektorými jeho podmienkami na…



















