Bratislava 22. júna 2021 (HSP/Foto:TASR – Michal Svítok)
Z témy pandémie a očkovania sa podľa Mesíka stal v súčasnosti takmer až náboženský fenomén. Na jednej strane veľké množstvo podporovateľov, a na strane druhej približne rovnaké množstvo odporcov. Tí sa boja buď nežiadúcich účinkov, ktoré stále nie sú preskúmané, ale sa na odpor stavajú preto, že ich štát do niečoho núti.
Samotný Mesík považuje vakcináciu skôr za politický a komerčný projekt. Vysvetľuje to tak, že na vývoj vakcín sa použili miliardy eur a dolárov. Nie je možné teraz povedať verejnosti, že to boli zbytočne vyhodené peniaze. Vyrobené vakcíny je jednoducho potrebné minúť.
Vzájomný vzťah medzi vysokou mierou zaočkovanosti a mierou ochrany obyvateľstva pred ochorením, resp. umieraním podľa lekára neexistuje. Existuje viacero krajín, v ktorých je vysoká miera zaočkovanosti a rovnako vysoká miera úmrtnosti a naopak, sú krajiny, kde je zaočkovanosť nízka a ľudia tam na Covid nezomierajú do takej miery. Ako príklad uviedol krajiny ako Mongolsko či Veľkú Britániu na jednej strane (cca 60% zaočkovaných ľudí), a na druhej strane Kazachstan (14%) či Južná Afrika. V Kazachstane v porovnaní so susedným Mongolskom je 4-násobne nižšia miera zaočkovanosti a osemnásťnásobne nižsia miera úmrtnosti. Tu jednoznačne vidno, že korelácia medzi očkovaním a úmrtnosťou neexistuje.
Počet ochorení či úmrtnosť na Covid podľa lekára skôr so sezonalitou (ročným obdobím) a najmä s hladinou vitamínu D v krvi. Čím menej vitamínu D, tým vyššia je chorobnosť a úmrtnosť. Do istej miery vakcíny samozrejme fungujú, zatiaľ však nedokážeme posúdiť, aký silný je ich ochranný účinok. Vylučuje však, že by zaberali na 80-90% tak, ako to „predávajú“ farmafirmy či politici.
Vakcínam neveria ani mnohí lekári. Mesík túto nedôveru vysvetľuje tým, že najmä lekári si uvedomujú, že vakcíny sú „šité horúcou ihlou. Tie vakcíny sú stále experimentálne. Čo sa tu na tejto planéte deje je jeden masový experiment s podávaním experimentálnych vakcín, ktoré neprešli testovaním, ktorým prechádzali vakcíny v minulosti,“ informoval Mesík.
Povinné očkovanie. Áno či nie?
Práve preto je otázka povinného očkovania experimentálnou vakcínou skôr otázkou pre právnikov, ako pre lekárov. Podľa Mesíka je povinné očkovanie „ďaleko za hranou toho, čo je prijateľné.“
Ak by išlo o vedecky overené a bezpečné vakcíny, o povinnom očkovaní by možno nepolemizoval. Ale pýta sa, prečo by sme mali masovo očkovať experimentálnymi vakcínami, keď Covid vieme úspešne liečiť Ivermektínom?
Navyše zdôrazňuje, populácia je dnes vďaka premoreniu už omnoho imúnnejšia, ako to bolo napríklad na jeseň minulého roku. Za to vďačíme prirodzenému kontaktu s vírusom, ktorý vyvoláva omnoho komplexnejšiu imunitnú odpoveď ako vakcína. Kým vakcína sa sústredí len na jeden špecifický antigén, pri prirodzenom kontakte organizmu s vírusom dochádza k stretu s celým komplexom antigénov, ktoré vírus so sebou nesie. Aj preto je otázka významu očkovania stále otázna.
Pozrite si video:
Poslanci debatovali celý deň o rozpočte, hovorili takmer iba opoziční
Poslanci venovali pondelok návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Do diskusie sa zapájali takmer výhradne zástupcovia opozície, ktorí…
Rusko bez nátlaku rokovať nebude, tvrdí Merz. Zelenskyj pochybuje o ochote Moskvy súhlasiť s energetickými prímerím
Rusko bude o ukončení vojny na Ukrajine ochotné seriózne rokovať, len keď bude pod tlakom, vyhlásil v pondelok nemecký kancelár…
Firmy na východe vznikajú, ale nerastú. Aj podpora kraja má smerovať do ich rastu
Košický kraj patrí v zakladaní firiem do hornej desatiny Európy, v ich raste však takmer na chvost Únie. Firmy, ktoré…
Štátna ochrana prírody potvrdila v obci Uloža a v okolí výskyt sršňa ázijského
Štátna ochrana prírody SR potvrdila výskyt sršňa ázijského v obci Uloža (okres Levoča) a v okolí. Informoval o tom v…
Lesy SR: Plánovaná ťažba dreva v okolí Bratislavy klesne o vyše 43 percent
Plánovaný objem ťažby dreva v lesoch v okolí Bratislavy sa má v nasledujúcom desaťročí oproti predchádzajúcemu obdobiu znížiť o vyše…

















