Jiří Weigl o protestoch BLM: Nejde primárne o černochov a rasizmus. Problém je vnútri väčšinovej bielej komunity

/HSP/Foto:TASR/APPraha 10. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Clive Brunskill)

Český ekonóm, niekdajší šéf Kancelárie prezidenta republiky Václava Klausa a člen Národnej ekonomickej rady vlády Jiří Weigl pre denník Právo prehovoril o revolte, ktorá dnes otriasa USA a šíri sa aj do Európy. Podľa neho v celej veci nejde primárne o černochov a rasizmus, ale problém je vnútri väčšinovej bielej komunity. Čo ďalšie odborník uviedol?

Weigl hneď v úvode svojho rozprávania uvádza, že daná revolta najviac pripomína čínsku kultúrnu revolúciu. Následne vysvetlil, čo tieto dve veci podľa neho spája. Najmä je to celkové smerovanie, teda nemilosrdný útok na doterajšiu spoločnosť, jej štruktúry, hodnoty, tradície a symboly, zúrivá snaha ich zničiť, zašliapať, vykoreniť, a to bezohľadným nátlakom, zastrašovaním, šikanovaním a trestaním tých, ktorí stoja v ceste, ktorí si dovolia nesúhlasiť či dokonca iba mlčia.

“Nejde len o demonštrácie, násilie a rabovanie, miera násilia zatiaľ porovnateľná nie je. Neveriacky však zízame na devastovanie pamiatok zakladateľov americkej demokracie, Winstona Churchilla, Gándhího a ďalších politických ikon, ku ktorým slobodný svet doteraz vzhliadal, prihliadame na zakazovanie rôznych umeleckých diel, vymazávanie ich tvorcov z histórie, postupnú likvidáciu slobody slova a slobody vedeckého bádania,” načrtáva dopady posledného diania.

Podľa bývalého kancelára je tak západná spoločnosť, kultúra civilizácie, ku ktorej patríme a zložito sme museli túto svoju spolupatričnosť s ňou presadzovať, udržiavať a obhajovať, práve kvôli tomu zvnútra vo veľkom ohrození.

Problém je inde …

Ďalej sa dotyčný pokúsil prísť na koreň  tomu, o čo v celej veci ide.

“V celej veci nejde totiž primárne o černochov a rasizmus, problém je vo vnútri väčšinovej bielej komunity, ktorej časť túto tému rozohráva ako zámienku k rozpútaniu frontálneho útoku na spoločnosť,” myslí si.

Dodáva tiež, že černosi predstavujú v Spojených štátoch i západnej Európe výraznú menšinu a nikdy nemali a nemajú silu radikálne meniť spoločnosť a jej hodnoty.

“Ďalekosiahle útoky na spoločenské hodnoty a tradície, ako ich prezentuje dnešná kultúrna revolúcia, nemajú nič spoločné ani s rasizmom ani s vyrovnaním spoločenských handicapov tej či onej skupiny,” myslí si a dodáva: Je to len zámienka, pre nás dobre známy, starý, toľkokrát skrachovaný projekt – ľavicová utópia, len v nových kulisách a obsadení. ”

Prístup establishmentu západných krajín je desivý

Český ekonóm a člen Národnej ekonomickej rady vlády si tiež stojí za tým, že alarmujúce nie je ani tak to, že sa vo vnútri najvyspelejšej súčasti ľudskej civilizácie nájde toľko ľudí, ktorí ju nenávidia, alebo to, že existuje toľko fanatikov, šialencov a rôznych pomätených či popletených aktivistov, ktorí pod zámienkou boja proti rasizmu požadujú zničenie sveta, v ktorom vyrástli. Takí ľudia totiž podľa neho existovali na okrajoch spoločnosti vždy.

“Úplne desivé je však to, ako k celej novej “kultúrnej revolúcii “pristupuje establishment západných krajín, ich elity a politický a mediálny mainstream, rovnako ako značná časť veľkého biznisu. Tie s výnimkou amerického prezidenta Trumpa tento útok na spoločnosť tolerujú, ustupujú mu, ba dokonca pokrytecky obhajujú a nadbiehajú mu, uplácajú ho a v žiadnom prípade mu nebránia. Odporné pokrytectvo, absencia akéhokoľvek pevného presvedčenia a hodnôt, bezchrbtovosť a manipulácia sú bohužiaľ prevládajúcimi charakteristikami elít, ktoré v dnešných západným krajinám stoja na čele,” píše.

Vyzerá to teda, že novodobí revolucionári nepotrebujú ani žiadne ďalšie krvavé revolúcie, pretože moc dosahujú postupne, a to práve v súčinnosti s establishmentom. Práve ten im totiž podľa Weigla už dávno odovzdal do rúk výchovu nových generácií na univerzitách, dávno sa ich ľavičiarske ideológie a predstavy stali súčasťou programovej výbavy tradičných strán naprieč politickým spektrom, dávno je extrémny environmentalizmus, rodová ideológia a LGBT agenda na dnešnom Západe pre všetkých nespochybniteľnou politickou axiómou.

Pyrrhovo víťazstvo

Odborník sa rozhovoril aj o jednom Pyrrhovom víťazstve, ktorým označuje skutočnosť, že sme si zvykli tvrdiť, že studenú vojnu drvivo vyhral Západ. Prečo?

“Revolučná univerzalistická ľavičiarska ideológia, proti ktorej túto vojnu viedol, ho infikovala, sama zmutovala a s tridsaťročným odstupom ho rozožiera zvnútra. Dnes vidíme, že vládnuce elity sú ochotné obetovať radikálnemu ľavicovému revolucionárstvu aj také základné demokratické princípy, ako je sloboda slova a sloboda svedomia, že sú cez všadeprítomné ľudskoprávne frázy ochotné pripustiť prenasledovanie a diskrimináciu na základe názoru a presvedčenia, zavádzať cenzúru a že neváhajú dehonestovat aj samotné korene, na ktorých západná spoločnosť doteraz stojí,” objasňuje.

Podľa dotyčného naviac nadnárodné spoločnosti platia obrie výpalné a všemožne demonštrujú svoju oddanosť novému náboženstvu, poprípade sa kajajú za svoje hriechy a za stámilióny si kupujú odpustky. Preto si tiež myslí, že všetky tendencie k obmedzovaniu slobody a vnucovaniu pokrokárskej ideológie akcelerujú s požehnaním a v súčinnosti s tými, ktorí vládnu.

Vnucujú nám absurdné politicky korektné nezmysly ohľadom farby pleti

Odborník teda tvrdí, že ani naša spoločnosť nie je bohužiaľ výnimkou. Podotýka, že aj k nám sa presúva a začína sa prelievať západne trešťanie. Dôkazom toho je, že si napríklad teraz môžeme prečítať, že ani český televízny seriál Most, ktorý vďaka skvele napísaným dialógom a vynikajúcim hereckým výkonom popularizoval rasové a LGBT témy, by dnes už ako “rasistický” nebolo možné uviesť.

“Začínajú nám vnucovať všetky absurdné politicky korektné nezmysly ohľadom farby pleti, vnucovať nám problém diskriminácie černochov, aj keď u nás nežijú, nálepkovať, cenzurovať, vyhrážať a nepohodlných umlčiavať. Zatiaľ si ešte môžeme dovoliť nesúhlasiť a kritizovať, aj keď pomníky sa už rúbu,” zdôrazňuje.

Varuje však pred tým, že sa takmer určite môžeme spoľahnúť na to, že hon na rasistov a konzervatívcov príde, na katedrách, v redakciách, v politike či v našej histórii. A ak ho nespustíte sami, prikážu nám to z politicky korektného Bruselu.