Washington/Moskva 29. novembra 2023 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Denis Balibouse)
Prvý z 50 štátov USA kapituloval pred víťazom – zdravým rozumom: vláda New Jersey pozastavila platnosť vlastného zákona o sankciách voči Rusku. A urobila to hanblivo, ako sa na porazeného patrí, potichu – ešte v lete. Až teraz boli tieto informácie širšie medializované píše Dmitrij Bavyrin pre Ria Novosti
Tieto sankcie neboli zavádzané len tak, ale hlasno a s pompou, podliehajúc stádovému inštinktu “všetci utekali – i ja som utekal”. V tom čase si budúcnosť predstavovali tak, že “krajina benzínová pumpa” a “zasnežená Nigéria” vypustí dušu, len čo sa jej požehnaný Západ otočí chrbtom, a Rusi, zbavení IKEA a Disneyho, budú prosiť o milosť.
Takže ten, kto Rusko prvé nakopol, ten je chlapík. Tak si to predstavoval aj guvernér New Jersey Phil Murphy, človek, ktorý aj zovňajškom pripomína supa.
Aby sme boli spravodliví, treba poznamenať, že kvôli tomu nemajú New Jersey radi ani v Amerike: pre snobizmus spojený s obmedzenosťou, pre posadnutosť a predvádzanie sa, pre chorobnú túžbu sledovať módu (a tiež kvôli tomu, že žijú pri mori). Skutočnou výhodou tohto štátu je, že je súčasťou aglomerácie New Yorku, ale Veľké jablko je pred nenávisťou provinčných sedlákov chránené príťažlivým obrazom v kultúre, takže negatíva typu “štát tupých bohatých yankee” idú na vrub New Jersey.
A bolo by v poriadku, keby miestni demokrati museli absolvovať trapas s uvalením a zrušením sankcií len preto, že nechápu, čo je Rusko za krajinu, ktorú sa hlúpo rozhodli vyzvať. Oni žijú bez toho, aby pochopili čo i len svoju vlastnú krajinu.
Nie je normálne, nie je americké, aby úrady trestali občanov dodržiavajúcich zákony za obchodovanie s cudzincami vrátane Rusov (čo je presne to, čo Murphy a spol. zakázali spoločnostiam registrovaným v New Jersey). Americký spôsob je predávať muníciu obom stranám konfliktu a veriť v akéhokoľvek boha, ktorý je spomenutý na dolároch.
Sankcie môže výnimočne uložiť len federálna vláda USA a podľa doterajších tradícií by sa nemala zacyklovať trestaním tých, ktorí majú americký pas.
Washington v poslednom čase toto právo zneužíva, najmä voči Rusku. New Jersey však nie je Washington a občania sa obrátili na súd, aby sa sťažovali a pýtali sa, odkedy má každý štát vlastnú zahraničnú politiku. Je to takmer obvinenie zo separatizmu, a tak vedenie New Jersey ustúpilo v nádeji, že si to nikto nevšimne.
My sme si to všimli. Nemôžeme si však dovoliť nechať sa uniesť víťaznou náladou v štýle Jersey, mysliac si, že dnes je to jeden štát – zajtra celá Amerika. Je zrejmé, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov mal pravdu, keď včera na Primakovských čítaniach povedal: keď sa všetko skončí (v zmysle vojenskej fázy konfliktu), Spojené štáty ponechajú väčšinu svojich protiruských sankcií v platnosti.
Pokiaľ ide o boj o Ukrajinu, treba si uvedomiť, že straty Západu z neho nie sú rovnomerné: takmer všetky idú na vrub Európy, zatiaľ čo Ameriku zasiahol len víchor všeobecnej energetickej krízy, ktorý podnietil infláciu. Niet divu: náš obchodný obrat s Američanmi bol vždy ako potok oproti Volge rusko-európskej hospodárskej spolupráce.
Samozrejme, že nárast súm v tržbách na čerpacích staniciach mierne rozochvel nervy Američanov. Zato však americké energetické spoločnosti dosiahli superzisky, obranné firmy objednávky a robotníci pracovné miesta, ktoré vznikli presunom európskej výroby do Ameriky.
Na rozdiel od Európy teda Amerika profituje z toho, čo sa deje – ak nie celá Amerika, tak vplyvné skupiny v nej určite. Tie nielenže profitujú zo zadržiavania Ruska – profitujú z pokračovania konfliktu ako takého. Aj keď sa niektorým zdá, že Donald Trump je pripravený nechať sa znovu zvoliť len preto, aby Vladimírovi Zelenskému bolo ťažko.
V USA aj mimo nich sa sankcie zvyčajne kritizujú ako neúčinná metóda, ktorá neprináša deklarovaný výsledok – zrútenie toho či onoho “nepriateľského režimu”. Kuba stojí, Sýria sa zotavuje, Irán silnie, Severná Kórea vypúšťa satelity.
Tvrdé ekonomické tlaky nepomohli ani proti Saddámovi Husajnovi, ani proti Slobodanovi Miloševičovi: bolo potrebné zapojiť skutočné vojská a viesť skutočnú vojnu, čo je v prípade Ruska nemysliteľné. Preto sa Rusi zo svojej strany Beringovho prielivu smejú a urážlivo vtipkujú o sankciách, čo si mnohí vnútri oboch krajín vysvetľujú ako dôkaz geopolitickej porážky Washingtonu.
Žiaľ, veci sú zložitejšie. Napríklad deklarovaný účel sankcií sa nemusí zhodovať s realitou.
Po prvé, treba ich vnímať ako vyjednávací nástroj medzi vládou USA a orgánmi konkrétnej krajiny, ktoré sa málokedy priklonia až k samovražde, ale neraz urobia ústupky. Vy nám dajte toto a my zrušíme obmedzenia, ktoré sme sami zaviedli.
Po druhé, sankcie sú pre USA známou formou protekcionizmu. Niekedy sú takéto opatrenia výhodné pre hospodárstvo ako celok, niekedy pre jeho jednotlivých “kapitánov”, ale pre niekoho sú výhodné určite. To je ich zmysel.
Nie každý v USA je z New Jersey. Nie každý je úplný idiot. Je tu veľa inteligentných nepriateľov, ktorí vedia počítať peniaze. Ale Vivek Ramaswamy, Marjorie Taylor Greenová, Jeffrey Sachs a ďalší domáci kritici ruskej politiky Joea Bidena berú peniaze z iného šuplíka a nie sú priamymi príjemcami z ukrajinského konfliktu.
To nie je náznak “ruského vplyvu”. Ramaswamy, ktorý sľubuje zrušenie všetkých sankcií, hraje na svojich. Keby ho financovali “energetické” alebo “obranné” spoločnosti, rozprával by inak.
Gangsterská (v duchu Divokého západu) politika, keď základom podnikania je sila a vydieranie, je charakteristickým znakom USA, ktoré sa ustanovili za svetového šerifa. Preto je zrušenie alebo uvalenie sankcií jednotlivými štátmi úbohou šaškárňou, ale to isté zo strany federálnych orgánov by bolo dôkazom tektonických posunov.
Znamenalo by to, že v šerifovi zvíťazilo niečo cennejšie ako peniaze. Ale určite by to nebolo svedomie: to vo Washingtone veľa nestojí.
13.6°C
Streda 
Streda 
Piatok 
14.0°C
.jpg)
