Je potrebná ešte jedna provokácia, aby na Ukrajinu prišli vojská NATO?

Portál Warfiles si kladie otázku, kedy prídu na Ukrajinu plne ozbrojené jednotky NATO

Prvý krok k dotiahnutiu NATO na svoje územie Ukrajina vykonala v roku 2014, kedy na základe Majdanu, ukrajinskí politici v Kyjeve začali viesť bojové operácie proti republikám Donbasu. Ďalší bod zlomu súvisí s nedodržiavaním Minských dohôd a posledná ukrajinská provokácia v Kerčskom prielive. Porošenko a prozápadní politici v Kyjeve dúfali, že ruské bojové lode potopia ukrajinské člny. Potrebujú z propagandistických dôvodov “Nebeskú stotinu”, tentoraz námornú, aby mohli pokračovať vo svojich aktivitách.

Ak by všetko išlo podľa scenára Kyjeva, ukrajinskí politici by už hovorili o ruskej agresii a žiadali by krajiny NATO, aby na Ukrajinu voviedli svoje vojská. Samozrejme, vojská NATO budú tvoriť Poliaci, možno Nemci, Rumuni, Bulhari.

Ukrajinská provokácia v Kerčskom zálive sa Kyjevu v plnej miere nepodarila, to však neznamená, že vovedenie vojsk NATO na Ukrajinu sa dostalo na vedľajšiu koľaj. Ukrajina uskutoční ďalšiu provokáciu, tú možno očakávať na doneckej a luhanskej frontovej línii. Už teraz sú ukrajinské jednotky na základe stanného práva na východe Ukrajiny v plnej bojovej pohotovosti a Ukrajincom nič nebráni vo vojenskom útoku na Doneck a Luhansk. Ruský prezident Vladimír Putin však Porošenka priamo vystríhal – takýto krok Ukrajiny neostane bez odozvy.

Inými slovami, ruský prezident Vladimír Putin jednoznačne informoval oficiálny Kyjev, že Rusko príde na pomoc Donbasu. Ako bude táto pomoc vyzerať, je zrejmé, ukrajinské jednotky utrpia obrovské straty a môže sa stať, že Kyjev stratí možnosť ovládať ďalšie oblasti Ukrajiny, dokonca bojové operácie proti Luhansku a Donecku môžu viesť k plnej strate suverenity Ukrajiny. Rusko bude ničiť ukrajinské jednotky, boja sa zúčastnia všetky typy ruských vojsk (pozemné sily, letectvo, námorníctvo, raketové vojská….). Predstavu, ako bude likvidácia ukrajinských ozbrojených skupín vyzerať, si možno urobiť na základe vedenia ruských bojových operácií v Sýrii.

Samozrejme, ukrajinský projekt nebol vytvorený len kvôli tomu, aby ho ruská armáda zničila. Ukrajina je vnímaná ako baranidlo v boji proti Rusku. Provokácie podobné poslednej v Kerčskom zálive budú vždy slúžiť k tomu, aby sa zavádzali rôzne sankcie, vyvíjal tlak na západných spojencov, alebo znemožňovanie stretnutia amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Putinom.

Porošenko si myslí, že vďaka provokácii v Kerčskom prielive sa zabetónoval na poste ukrajinského prezidenta. Sankcie a protiruský tlak sú pre isté elity potrebné. Rusko sa nepodarilo zlikvidovať počas Gorbačova a Jeľcina, krajina ustála rabovanie, demografickú krízu za podarilo zažehnať (roky 1990 – 2004 sa nesú v znamení obrovskej demografickej krízy, ktorú však Putin zastavil). Putin znova obnovil silu ruskej armády a vďaka ruským atómovým zbraniam NATO nemôže Rusko bombardovať tak, ako bombardovali Irak, Lýbiu či Juhosláviu. Jestvuje čoraz viac obáv z ruskej armády a jej bojového potenciálu a s tým súvisia aj ich problémy na medzinárodnej scéne. Jednopolárny svet je minulosťou, USA sa snažia udržať svoj vplyv v rodiacom sa multipolárnom svete.

Kyjev je pripravený spustiť útok na Doneck a Luhansk. Ak sa tak stane, Rusko Donecku a Luhansku pomôže. Ukrajinci utrpia neprijateľné straty, Kyjev bude opätovne hovoriť o ruskej agresii a požiada NATO o pomoc. Tentoraz však bude mať Kyjev pravdu. Rusko naozaj do vojny vstúpi a zničí veľkú časť ukrajinských ozbrojených síl. Na Ukrajine budú reálne bojovať ruskí vojaci, ktorí sa možno vo vojenskej konfrontácii stretnú najmä s neamerickými jednotkami NATO. Konflikt sa, samozrejme, môže vymknúť kontrole a gradovať, s tým ale musia Američania a NATO rátať. Scenár je známy.