Ako INEKO informovalo, lídrami aktuálnych rebríčkov škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sú v jednotlivých kategóriách Základná škola Mudroňova v Bratislave, Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave, ktorá dominovala medzi strednými odbornými školami (SOŠ) a bratislavské gymnázium GAMČA na Grösslingovej. V porovnaní s vlaňajškom dosiahli najvýraznejšie zlepšenie žiaci ZŠ R. Dilonga v Trstenej, a tiež Strednej odbornej školy na Nerudovej v Hlohovci a Gymnázia v Detve na Štúrovej ulici. Medzi základnými školami, ktoré navštevuje vysoký podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda viac ako 20 percent, boli najúspešnejší žiaci zo ZŠ na Komenského ulici v Smižanoch, v okres Spišská Nová Ves. INEKO zdôrazňuje, že zoradenie škôl nemožno interpretovať tak, že ide o najlepšie alebo najkvalitnejšie školy, rebríčky vypovedajú výlučne o výsledkoch žiakov, no nie komplexne o kvalite škôl. Výsledky vstupujúce do rebríčkov tiež nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi spôsobené inými faktormi, ako je vzdelávací proces, teda napríklad rozdiely v sociálnom zázemí. Nepokrývajú ani celý obsah vzdelávania a nemerajú pridanú hodnotu školy. „Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov, o atmosfére a šírených hodnotách v škole a pod.” upozorňuje INEKO.

Aktuálny rebríček ZŠ podľa dosiahnutých výsledkov žiakov zohľadňuje údaje 775 základných škôl za posledné štyri školské roky. Na prvej priečke sa umiestnila ZŠ na Mudroňovej 83 v Bratislave, ktorá tak obhájila svoje minuloročné postavenie z minulého roka. Poradie škôl sa oproti minulému roku nezmenilo ani na ďalších štyroch miestach. „Druhé miesto patrí naďalej ZŠ T. J. Moussona 4 v Michalovciach a tretie svätojurskej ZŠ na Kollárovej ulici,” uvádza INEKO. Dopĺňa, že najvýraznejším pozitívnym skokanom medzi základnými školami sa stala ZŠ Rudolfa Dilonga na Hviezdoslavovej ul. v Trstenej. Medziročne svoje hodnotenie zlepšila o viac ako 1,3 bodu z desaťbodovej škály. Skokanom dekády je ZŠ Staničná 631, Lozorno, ktorá si polepšila o 4,2 bodu. „Je nesporné, že školy s vyšším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) to majú oveľa ťažšie už na „štartovacej čiare“, preto je mimoriadne cenné, že sa medzi školy s veľmi dobrými výsledkami žiakov zaradila so ziskom 6,5 bodu aj ZŠ na Komenského ulici v Smižanoch, kde viac ako tretina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného, málo podnetného prostredia. Žiaci tejto školy dosiahli najlepšie výsledky spomedzi všetkých slovenských základných škôl, v ktorých je podiel detí zo SZP vyšší ako 20 percent,” informoval Inštitút. Skokanom roka medzi školami s vysokým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je ZŠ v obci Terňa v okrese Prešov, ktorá si medziročne pripísala plus 0,8 bodu. Skokanom desaťročia je prípade týchto škôl ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ktorá dosiahla 2,2 bodu naviac.

Aj v prípade SOŠ obhájila prvé miesto z minulého roka Obchodná akadémia (OA) na Kukučínovej ulici v Trnave, ktorá je dlhodobo úspešná. Na predmetnej SOŠ vyše polovica študentov absolvuje bilingválne študijné odbory, zároveň má vďaka sa hodnoteniu prevyšujúcemu deväť bodov ako jediná SOŠ prívlastok „škola s excelentnými výsledkami žiakov“. Aj SOŠ na druhej priečke obhájila svoj minuloročný výsledok, ide o OA na ulici Veľká okružná v Žiline. „Tretie najlepšie výsledky dosiahli žiaci Súkromnej spojenej školy (Sv. Štefana 36) zo Štúrova, kde, podobne ako pri trnavskej a žilinskej OA, hrá prím 5-ročný bilingválny slovensko-anglický študijný program. Medzi stálice v top 10 SOŠ-iek patrí aj popradská Súkromná SOŠ – Tatranská akadémia, ako aj SPŠ v Dubnici nad Váhom (Obrancov mieru 1) a elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach,” uvádza INEKO s tým, že po ročnej pauze sa návrat do top desiatky podaril Strednej priemyselnej škole na ul. Fraňa Kráľa v Nitre. Medziročne poskočila z 18. na 8. priečku, najväčší bodoví skok v tejto kategórií prináleží SOŠ chemickej z Hlohovca. „Jej hodnotenie narástlo o 2,7 bodu. Za 10 rokov si najviac (o 3,9 b.) polepšila SOŠ na Jarmočnej v Starej Ľubovni,” priblížil Inštitút. Celkovo bolo v predmetnej kategórii posudzovaných 350 SOŠ.

„Medzi gymnáziami dominuje vďaka výsledkom svojich žiakov z maturít, predmetových olympiád a iných súťaží a ich uplatnenia na trhu práce Gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave – GAMČA. V ostatných rokoch sa umiestňuje na popredných priečkach. Udialo sa to však po dlhom, vytrvalom raste. Pred ôsmimi rokmi bola GAMČA na 23. pozícii a odvtedy si ani raz medziročne nepohoršila,” uvádza INEKO. Na druhú priečku z pôvodnej tretej poskočilo tento rok Gymnázium Jura Hronca (GJH) na Novohradskej v Bratislave a prvú trojku tiež uzatvára bratislavské gymnázium, konkrétne Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici. „Zaujímavosťou je, že spomedzi prvých šiestich gymnázií je až päť z Bratislavy (okrem prvých troch ešte aj Gymnázium Metodova a 1. súkromné gymnázium na Bajkalskej). Z čela na štvrté miesto kleslo košické Gymnázium Poštová 9,” približuje INEKO. V porovnaní s vlaňajším rebríčkom sa z druhej do prvej desiatky dostali vďaka výsledkom študentov Gymnázium D. Tatarku v Poprade a Bilingválne gymnázium zo Sučian. Medziročne najväčšmi bodovo narástlo Gymnázium Detva, a to o 1,2 b. Skokanom desaťročia sa stalo Evanjelické gymnázium na Skuteckého v B. Bystrici. Hodnotených bolo celkovo 174 gymnázií.

Kompletné rebríčky aj výsledky žiakov z celoplošných testovaní a maturít všetkých ostatných škôl možno nájsť na vynovenom a zásadne rozšírenom portáli skoly.ineko.sk, kde pribudli viaceré nové údaje a funkcie, vďaka čomu by mal portál poskytovať používateľom čo najkomplexnejší obraz o jednotlivých školách, nielen z pohľadu dosiahnutých výsledkov ich žiakov. Pribudli napríklad údaje o študijných odboroch, záujme o jednotlivé školy či programy, ale aj o kategorizácii SŠ a ich vybavení. „Novinkou je aj mapa škôl, dlhodobé trendy či podrobnejšie vyhľadávanie a prehľady škôl podľa rôznych filtračných kritérií,” uvádza INEKO. Priblížilo tiež metodiku hodnotenia škôl podľa výsledkov žiakov, školy zaradené v rebríčkoch sú so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, resp. absolventov počas každého z uplynulých štyroch školských rokov. Hodnotenie ZŠ tvoria výsledky žiakov z Testovania 9 (váha 60 percent), Testovania 5 (20 percent) a mimoriadne výsledky v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 percent). Pri SOŠ hodnotenie tvoria písomné maturity (40 percent), mimoriadne výsledky študentov (10 percent) a s najvyššou váhou, 50 percent regionálna uplatniteľnosť študentov, čiže pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde sídli. Ukazovatele pri gymnáziách sú tie isté, ako pri SOŠ, no vzhľadom na iné zameranie gymnázií majú iné váhy, a to postupne 60, 15 a 25 percent. Pri všetkých typoch školách sú posudzované údaje za posledné dostupné štyri školské roky, vyššiu váhu majú novšie údaje.

„Testovanie piatakov základných škôl bolo zrušené a ani po štyroch rokoch tu nemáme žiadnu náhradu zaň. Toto rozhodnutie považujeme za nerozumné. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o drahocenné informácie a verejnú kontrolu. Celoplošné štandardizované merania sú pritom dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný možný rast kvality vzdelávania. Preto opätovne apelujeme na ministra školstva Tomáša Druckera a súčasné vedenie ministerstva, aby čo najskôr obnovili celonárodné merania, či už pôjde o porovnávanie výkonu žiakov cez rozlišovacie (normatívne) testy, tak ako v minulosti, alebo aj o hodnotenie miery zvládnutia jednotlivých spôsobilostí cez kriteriálne testy, a to na začiatku a konci každého vzdelávacieho cyklu, aby sme dokázali posudzovať pridanú hodnotu škôl či úspešnosť kurikulárnej reformy. Kľúčové bude, aby k výsledkom týchto meraní mala prístup aj široká verejnosť, a aby neboli vyhradené len pre vyvolených insider-ov v rezorte,“ uzavrel riaditeľ INEKO Dušan Zachar.