Môj profil 
Predplatné
Weisenbacher pripomenul, že v ankete o anti-cenu Homofób roka 2018 Harabin zvíťazil s veľkým náskokom, pričom na hlasovaní sa zúčastnil rekordný počet hlasujúcich – vyše 40 000 ľudí. Harabin vyhlásil, že si cenu prevezme, no nakoniec tak neurobil a organizátorov ankety označil ako „Soroš-Jugend“.
„Je to zjavné prirovnanie k fašistickej organizácii Hitler-Jugend, ktorá pôsobila počas 2. svetovej vojny. Hitler-Jugend okrem rôznych foriem násilia a zneužívania detí páchala aj vojnové zločiny, používajúc práve detských vojakov. Považujeme to za maximálne urážlivé voči našim členom a členkám, ale najmä znevažujúce pamiatku obetí fašizmu. Navyše sa vyhrážal kolegyni Alene Krempaskej fyzickým násilím, povedal, že na nej dolámu barle. Znova je to okrem evidentnej nevhodnosti reagovania na iný názor fyzickým násilím aj pokus o zastrašovanie, pretože kolegyňa bola v minulosti napadnutá a zmlátená dvoma mužmi,“ povedal Weisenbacher
Krempaskú v roku 2016 v Bratislave napadli dvaja neznámi muži a bola krátkodobo hospitalizovaná. O incidente informovali aj zahraničné média vrátane New York Times ako o príznaku zhoršujúcej sa situácie mimovládnych organizácií v strednej Európe. Medzinárodná organizácia FIDH, združujúca 178 organizácií v 120 krajinách, útok spomínala aj v hodnotiacej správe o stave právneho štátu na Slovensku.
„Výrok Štefana Harabina podľa môjho názoru poškodzuje česť a dôstojnosť členov a členiek Inštitútu ľudských práv ako aj dobré meno organizácie v spoločnosti. Zároveň sa musím pýtať, či Najvyšší súd SR môže v očiach občanov Slovenska pôsobiť ako nástroj spravodlivosti, keď sa jeho najznámejší sudca verejne vyhráža ženám. Takisto sa to podľa nášho názoru dá interpretovať ako schvaľovanie a vyzývanie na porušovanie zákonov Slovenskej republiky,“ vyjadril sa právnik inštitútu Daniel Grejták.
Anketu o anti-cenu Homofób roka zorganizovali pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii mimovládne organizácie Inštitút ľudských práv a Dúhové Slovensko. V minulosti sa víťazmi ankety stali poslanec NR SR Štefan Kuffa, hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík alebo predseda ĽS NS Marian Kotleba. Cenu si však odmietli prevziať. Jediný, kto si cenu prevzal, bol vlani predseda Národnej rady SR a SNS Andrej Danko.
Predmetné Harabinove vyhlásenie: Boja sa Soroš-Jugend-aktivisti, že na nich kúpeľní hostia polámu barle?
Priatelia,
včera som napísal, že ak homofóbom roka má byť človek, ktorý len hovorí pravdu, chráni tradičnú rodinu a našu národnú identitu, tak v takom prípade si cenu prevezmem rád a s hrdosťou ako vyznamenanie aj za účasti celej mojej rodiny, pretože chcem ukázať manželke, rodinným príslušníkom, deťom a vnukom, že som príkladne chránil našu podstatu, kultúru, zvyky a tradície.
Keďže programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv Alena Krempaská sa v tejto spojitosti pre média provokačne vyjadrila, že sa pokúsia mi cenu odovzdať, vyzval som organizátorov, aby mi ju odovzdali v Dudinciach, kde sa momentálne nachádzam.
Treťosektoroví aktivisti zrejme podobnú reakciu nečakali a zareagovali spôsobom im vlastným a zjavne zbabelým. Odignorovali moju ponuku a namiesto toho navrhli svoje vlastné miesto odovzdania ceny, pričom nejde o neutrálnu pôdu, ale o Duhovy PRIDE Bratislava, s myšlienkou ktorého nesúhlasím a z etických dôvodov sa na podobných podujatiach nikdy nezúčastňujem.
Na svojom FB účte zverejnili status, v ktorom tvrdia, že ma pozvali si cenu Homofób roka prevziať, ale že na pozvanie som nereagoval. O žiadnom oficiálnom pozvaní nemám vedomosť a preto som naň logicky nemohol reagovať. Jedinou informáciou o získaní ceny disponujem z médií a obratom som na ňu pozitívne zareagoval cez svoj profil a navrhol som neutrálne miesto prevzatia ceny a síce liečebný dom, v ktorom sa pooperačne rehabilitujem.
Soroš-jugend z politickej, ultra-extrémne liberálnej mimovládky s honosným názvom Inštitút ľudských práv – Human Rights Institute sa veľmi trápnym spôsobom vyhovárajú a bohapusto klamú.
V statuse dokonca píšu, že sa „živia poctivou prácou“.
Dovoľte mi pousmiať sa a nechať na vašom vlastnom zhodnotení toto ich tvrdenie.
Vo vyhlásení ďalej pokračujú tým, že do Dudiniec ísť nemôžu, pretože sa tejto ankete venujú len vo svojom voľnom čase.
Z toho nie je celkom jasné, v čom je problém. Ak je problém doprava alebo financie (o čom ale silne pochybujem, lebo sú veľmi dobre platení), ponúkam milým aktivistom dovoz a odvoz do Dudiniec zdarma. Môžem poslať dcéru, ktorá ich do Dudiniec privezie aj odvezie. Riaditeľa kúpeľov poprosím o zapožičanie konferenčnej miestnosti, kde mi cenu môžu odovzdať aj za účasti médií.
Ak ale chcú naznačiť, že na niečo také čas nemajú, tak by som sa ich rád opýtal, či minulý rok čas, doprava a financie neboli problém, pretože boli Andrejovi Dankovi odovzdať cenu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Akosi sa nám zamotali títo “ľudskoprávni aktivisti”. Pravda bude asi niekde inde. Zrejme sa boja, že na nich kúpeľní hostia polámu barle.
Moja ponuka každopádne aj naďalej platí.
