Pani prezidentka Čaputová mala teraz v parlamente prejav, Správu o stave republiky. Všimol som si, že ste k tomu už niečo napísali na Facebook, skúste povedať svoj názor na túto jej správu.

Podľa môjho názoru ten prejav pani prezidentky bol nezáživný. To, čo som ja vypozoroval, bolo to ako keby sa dostala do roly moderátorky televíznych novín. Čítala presne to, čo je napísané v tej čítačke bez toho, že by si vôbec uvedomovala, čo hovorí. Celé mi to pripadalo tak, že to jediné, na čo sa sústredí, je to, aby si dávala pozor na intonáciu hlasu – ale ten obsah ako keby odchádzal preč.

A keď som sa aj zamyslel nad tým, čo hovorila, lebo v podstate som to počúval po celý čas, išlo o kopec propagandy. Nebol to štátnický prejav, bol to politický prejav. Veľmi sa blížila k postojom vládnej koalície, bola dosť protiopozičná, vyzdvihovala tam napríklad zbrojenie, že je výborné, že to robíme. Takisto, že sme aj kompatibilní so spojencami, so Spojenými štátmi.

Útočila na opozíciu, že tu rozdúchava vášne, čo určite nie je pravda, lebo my sme konštruktívna opozícia, na rozdiel od toho, čo tu robí vládna koalícia. Celkovo ten prejav hodnotím ako niečo, čo ako keby nevyšlo z nej. Necítim tam jej autentickosť, skôr to vnímam tak, že jej niekto napísal niečo, čo má povedať, pričom mala udržiavať určité pozície a určité iné pozície kritizovať. A ono sa to prejavilo aj v tom, že bolo vidno, že ju veľmi mrzí a dráždi ju, keď sa jej vyčíta, že zmarila to referendum, ale ona ho reálne zmarila. Pretože, keď 585-tisíc ľudí podpíše petíciu za to, že sa chce vyjadriť v referende, tak  ona by nemala hľadať právne kľučky a argumentácie cez Denník N, ale mala by vypočuť tú vôľu ľudu a nechať ich hlasovať v referende. Lenže, bohužiaľ, s tým, ako sa vyvíja aj jej Progresívne Slovensko, aj vládna koalícia, tak zrejme a zjavne to spustiť nechcela.

Boli podobné reakcie či názory, ako máte Vy aj v poslaneckom klube Smeru?

Keďže nie som poslanec Národnej rady, som členom predsedníctva strany Smer-SD, skôr sa sústredím na tú prácu vo vnútri, na to, ako by mala vyzerať tá hodnotová a ideologická politika, aké by mali byť odkazy. Šéf poslaneckého klubu je Robert Fico a on koordinuje postoje s ostatnými poslancami, ale z toho, čo viem, pretože som v pravidelnom kontakte s poslancami, tak to bolo veľmi podobné. Všetci sme to tak vnímali, lebo každý, kto počúval ten prejav, mal z toho zrejme podobné emócie a zachytil tam rovnaké veci.

Ďalej by som sa chcel spýtať na situáciu v bezpečnostných zložkách a v justícii, ktorá je veľmi napätá. Vieme, že nedávno boli obvinení a vzatí do väzby štyria vyšetrovatelia NAKA, taktiež dočasný šéf policajnej inšpekcie, pán Scholtz, kvôli tomu, že tam mali byť manipulácie s výpoveďami a tak ďalej. Už dlhšie tu vnímame aj konflikt medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom a taktiež bol teraz aktuálny proces s bývalým špeciálnym prokurátorom, pánom Kováčikom, kde bol pán Kováčik odsúdený na 14 rokov. Ako vnímate Vy tieto veci v bezpečnostných zložkách a v justícii?

Celkovo, ja som vždy veľmi skeptický, keď niekto začne hovoriť o očiste. V tomto prípade som bol ešte viac citlivý, respektíve mal som oveľa viac pochybností, pretože nedá sa dosahovať spravodlivosť na Slovensku tak, že určitá politická garnitúra začne ohýbať trestné právo a právo ako také na to, aby dosiahla svoje vlastné subjektívne ciele. To je vždy cesta do pekla. To v podstate môžeme vidieť aj v tomto prípade, že napríklad vyjadrenia špeciálneho prokurátora smerom na verejnosť aj s jeho predošlým zástupcom, pánom Kyselom, vyznievali čisto ako rétorika OĽaNO. Teda, na pozíciu špeciálneho prokurátora si dosadia človeka, ktorý má za sebou ťažké lapsusy z minulosti. Vieme, že  napríklad pochybným spôsobom nadobudol justičnú skúšku. Získal previerku na prísne tajné veľmi pochybným spôsobom, cez terajšieho ministra práce, pána Krajniaka, kedy Národný bezpečnostný úrad vydal previerku za necelé dva mesiace. Toto je neštandardný proces, to sa nezvykne robiť a vidíme, že na tej scéne, kde sa objavila NAKA a obvinenia, tak všetky tie prípady – a mohli sme to čítať aj v prepisoch tých odposluchov – sa vymyslia v jednej kancelárii a naštylizujú sa tak, aby to obvinenie bolo také silné, aj keď je vykonštruované, aby to skončilo na špeciálnej prokuratúre.

Napríklad premiér Heger a takisto aj predseda OĽaNO Matovič hovoria o tom, že toto je politika takzvaných rozviazaných rúk polície. Ale keď sa na to dívam, tak mne to skôr pripadá, že to nie sú rozviazané ruky. Môžu to byť rozviazané ruky, ale polícia má na krku skôr obojok a je púšťaná konkrétnym smerom, aby útočila na konkrétnych ľudí, čiže tu nejde o očistu, nejde tu o nastolenie spravodlivosti. To, čo vidíme dnes, je zneužívanie trestného práva na subjektívne a na politické ciele v nadväznosti na to, že táto vládna koalícia nič iné nevie robiť. Môžeme to vidieť, narástol verejný dlh o 11 miliárd, teda 10 percent HDP, nepomáhalo sa počas prvej, druhej vlny pandémie korony, nepomáhalo sa malým, stredným podnikateľom, živnostníkom, veľa z nich skončilo, veľa z nich má doteraz existenčné problémy. Hovorili, že chcú vyjsť v ústrety ľuďom, že sa im odložia splátky úverov, lenže úroky im ďalej bežali. Jediný, ktorý bol víťaz, sú stále banky. Teda oni robiť politiku pre ľudí nevedia, nevedia dodržiavať ani svoje vlastné sľuby, ktoré mali pred voľbami, a jediné, čo vedia, je kriminalizovať opozíciu, pretože majú v rukách bezpečnostný aparát, silové zložky a myslia si, že keď majú moc, tak majú moc aj nad nimi a môžu to robiť. Lenže v právnom štáte toto robiť nesmú a nemôžu a ja verím tomu, že raz naberie silu aj nejaký z európskych orgánov a začne si toto všímať.

A ešte, ak sa môžem vrátiť k doktorovi Kováčikovi, veľmi pozorne vnímam celý ten proces, ktorý bol s ním, a sledoval som aj sudkyňu Záleskú, ktorá je najlepšia kamarátka, nechcem komentovať s ktorou novinárkou a chodí s ňou na dovolenky. Sudkyňa Záleská nepripustila 70 navrhovaných dôkazov v prospech pána Dušana Kováčika a takisto odmietla vypočuť kľúčových svedkov, pána Klimenta a pána Hrubalu, ktorí v podstate za tú vec, za ktorú je obvinený Kováčik, nesú reálnu zodpovednosť. Teda, odmietla ich vypočuť a Dušana Kováčika nechala v cele, vo väzbe, na základe toho, že ešte potrebuje ich vypočuť, ale vypočuť ich nechcela. Takže ten prípad bol v podstate monsterproces.

Ďalšou témou, na ktorú by som sa chcel opýtať, je nastavenie protipandemických opatrení. Aký máte názor na aktuálne nastavenie protipandemických opatrení, aj toho rozdelenia okresov, celého toho mechanizmu? Neobávate sa ďalšej diskriminácie nezaočkovaných občanov?

Obávam sa diskriminácie nezaočkovaných občanov a celkovo môj pohľad je, že táto vláda ľuďom absolútne nedôveruje. Pretože na Slovensku je suverénom moci ľud. A vláda má len dočasne prepožičanú moc od ľudí na to, aby dokázala zvládnuť povedzme aj takúto náročnú situáciu, ako je pandémia. Väčšina z nás tým covidom nejako utrpela, ja som tiež stratil člena rodiny, bola to veľmi nepríjemná a smutná záležitosť, preto viem, že sa to človeka dokáže dotknúť.

Ale zase na druhej strane, sú tu ľudia, ktorí prekonali toto ochorenie a dokázali sa vrátiť do bežného života. Preto to vnímam tak, že nastavenie tých opatrení je ako keby prejavom nedôvery voči človeku. Dali sa robiť jednoduchšie opatrenia, ako napríklad vyhlásiť núdzový stav čisto iba na zdravotníctvo, testy mohli robiť napríklad obvodní doktori v spolupráci s lekármi z nemocníc. Mohlo sa to robiť raz za dva týždne. Ľudia by nemali mať obmedzenia, keď chcú ísť napríklad do reštaurácie alebo chcú ísť do knižnice alebo chcú ísť využiť nejaké iné služby pretože to je naše základné právo.

A rovnako tak Európsky parlament a Európska rada spolu s Európskou komisiou vydali stanovisko, uznesenie o tom, že do očkovania nemá byť nikto nútený, nemá sa to vykonávať pod tlakom spoločenským, ekonomickým a politickým, lebo inak je to porušenie zákona. To, čo robí vláda Slovenskej republiky v pandémii voči svojim vlastným občanom je nátlak, máme najtvrdšie opatrenia, máme aj najviac obetí – viac ako 13-tisíc obetí. A to, čo sa deje dnes, ak sa vrátime trošku do minulosti, vidíme, že sme tu mali nejaké testovanie, dobrovoľne nasilu, kedy ľudia tri víkendy po sebe vyšli do ulíc. V počte 2 a pol, 3 milióny ľudí stáli vonku v radoch, určite ste tie rady videli aj Vy. Obrovské rady, tri milióny ľudí stáli vonku, aby sa dali dobrovoľne nasilu otestovať, lebo zamestnávatelia sa báli, čo potom bude nasledovať a tlačili aj na tých zamestnancov, nech tam idú. V tom momente nastalo premorenie, to bola tá atómová zbraň Igora Matoviča, ktorá v konečnom dôsledku stála život viac ako 13-tisíc ľudí. Ale samozrejme, Igor Matovič nemôže povedať: „Je to moja chyba, tieto obete mám na svedomí ja.“ Tak povie, že musíme zatvoriť školy, musíme obmedziť vstup do reštaurácií, do kín, do divadiel, pohyb vonku, treba tlačiť na očkovanie. V podstate prenáša svoju vlastnú zodpovednosť na tých, ktorí za to nemôžu. Pretože nebolo potvrdené to, že centrum šírenia nákazy je škola alebo, že je to reštaurácia či kino. A to môžeme vidieť napríklad v štátoch, ako je Dánsko, Švédsko alebo Fínsko, ktoré s porovnateľným počtom obyvateľov majú 500 alebo 900 úmrtí, a my máme 13-tisíc. Chyba je jednoznačne na strane vládnej koalície, ktorá si svoju neschopnosť riadiť procesy v koronakríze, čo vedia všetky ostatné štáty Európskej únie, vybíja na bežných ľuďoch.

Smer – sociálna demokracia aktuálne vytiahla aj tému rastu cien energií, teda elektriny, plynu a tepla. Ja som nedávno robil rozhovor s pánom Holjenčíkom, ktorý je bývalým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a on mi povedal, že napríklad ceny elektriny by nemuseli vôbec rásť, lebo úrad má vraj dostatočné páky na to, aby tomu vedel zabrániť. Aký je teda postoj Vašej strany k rastu cien energií?

Celkovo si treba uvedomiť to, že na poste ministra hospodárstva sedí neoliberál. Ak by mal Richard Sulík rozmýšľať nad tým, ako môže zmierniť dopady momentálneho rastu cien energií na svetových trhoch, tak on je veľmi skeptický voči tomu, aby mal používať štátne nástroje na to, aby pre tých bežných ľudí, pre tie bežné domácnosti a malé podniky vedel ten skok v náraste nejako zregulovať. Sulík veľmi rád nechá veci na trh a možno je to tak z dvoch príčin. Možno je to preto, že tomu ideologicky verí alebo je to preto, že nevie, čo má robiť, nechá to jednoducho, že trh to vyrieši, ja dávam od toho ruky preč. Ako ste správne poznamenali, je tu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý v podstate dokáže z tej celkovej sumy regulovať 40 až 60 percent. Teda veľkú časť tej sumy dokáže zregulovať tak, že ak aj príde nejaký výkyv, tak aby tá suma nestúpla o 20-25 percent, ale iba o 5 percent. Na to je tu ten národný regulátor. A vláda a štát by ho mali využívať, lebo aj to má patriť k výhodám demokratickej spoločnosti. My nie sme firma – my máme určité mechanizmy a nástroje na to, ako uľahčiť život bežným ľuďom, a keď sú vo vláde amatéri a diletanti, ktorí to chcú robiť buď ideologicky alebo z nevedomosti, tak nakoniec na to aj tak doplatí iba ten bežný Slovák, ktorý bude platiť viac za to, že bude odoberať elektrinu alebo plyn.

Ďalej by som sa spýtal aj na to, ako vnímate zahraničnú politiku súčasnej vlády.

Pri zahraničnej politike tejto vlády ma napadá iba jedno slovo – servilná. Nie je suverénna, je servilná voči Západu, pretože ministerstvo zahraničných vecí vedené Ivanom Korčokom a vlastne aj stranou SaS, aj spoločne s Prezidentským palácom, ktorý by mal zastupovať záujmy Slovenskej republiky navonok, robia politiku, ktorá vlastne vyhovuje záujmom hlavne jednej veľmoci, teda Spojeným štátom. Až na druhom mieste je Európska únia a ak, tak niekde na treťom mieste je Slovensko a jeho záujmy. Vyzerá to tak, že prioritnou oblasťou záujmu našej zahraničnej politiky Slovensko nie je. Vidíme to napríklad aj na tom, že keď sa stali určité veci v Bielorusku, naša diplomacia na to reagovala promptne. Hneď poslali 750-tisíc eur bieloruskej opozícii. Bol výbuch vo Vrběticiach, ktorý sa stal dokonca v roku 2014, a začali z neho vyvodzovať medzinárodné konzekvencie pred polrokom. Máme tu teda jasnú snahu o to, ako na jednej strane byť servilný voči západným mocnostiam, na druhej strane ako štát, ktorý je relatívne blízko pri Rusku, aby sme mu vedeli našou zahraničnou politikou, diplomaciou škodiť možno na tých najnižších miestach. Ale keď má ísť o Slovákov a aj o záujmy Slovákov, ktorí sú napríklad v zahraničí, ako bol prípad Jozefa Chovanca, tak tam pokiaľ by nezačala pracovať strana Smer-SD a pokiaľ by sme nezačali vyzývať ministra zahraničných vecí, aby konal, aby sa slovenská strana vložila do vyšetrovania tohto prípadu, tak by podľa mňa potajomky minister dal ruky preč a nechal celú tú vec v podstate „vyhniť“. Teda zahraničná politika nie je suverénna, ale servilná.

Čo si sľubujete od podnetu strany Smer – sociálna demokracia na Európsku komisiu, ktorý ste podali pre porušovanie ľudských práv a narúšanie princípov právneho štátu na Slovensku?

Ja verím tomu, že Európska únia a náš civilizačný okruh sú postavené na hodnotách demokracie, sú postavené na hodnotách a princípoch právneho štátu a dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Ak dokáže Európska komisia a Európska únia karhať, trestať štáty ako je napríklad Maďarsko a Poľsko za to, že cez legislatívny proces prijímajú nejaké návrhy zákonov a chcú im za to odoberať eurofondy, jasne by sa mala Európska komisia pozrieť aj na Slovensko a skonštatovať, že tu je hrubé porušenie právneho štátu, pretože toto porušenie právneho štátu už samo o sebe podkopáva jeden zo základných pilierov a takisto podkopáva aj ďalšie piliere ako je demokracia, ako sú ľudské práva a občianske slobody.

Ak toto nezačne Európska únia, Európska komisia riešiť, môžu mať Slováci oprávnené pochybnosti o tom, či v Európskej únii funguje dvojaký meter alebo či je tu rovnoprávne zaobchádzanie so všetkými, pretože smietku v oku vidíš, ale vo svojom oku brvno nevidíš, ako sa hovorí v Biblii. Takže, ak to má takto byť, tak aj občania potom budú strácať dôveru v európske inštitúcie, keď vidia, že sa tu porušujú princípy právneho štátu a nikto na to nereaguje, v konečnom dôsledku na to môže doplatiť aj ten občan. Pretože ak teraz vidí občan, že sa robia politické procesy ako napríklad voči Dušanovi Kováčikovi alebo voči Tiborovi Gašparovi alebo voči ďalším, ktorí tam sedia, v podstate ani nevedia za čo, tak sa tá situácia môže preklopiť do toho, že určití úradníci alebo zástupcovia vládnej koalície, ktorí sú niekde na okrese, si vytipujú, že tento človek, ktorý tu je, mi robí niečo zle alebo sa mi nepáči, čo hovorí, no tak pôjde do väzby, tak sa oňho postaráme. A toto je ohrozenie demokracie ako takej.

Takže my si od toho sľubujeme to, že rozbehneme dialóg s Európskou komisiou, a v podstate s Európskou úniou a načrtneme, ukážeme tie problémy, ktoré tu reálne sú s tým, že stále veríme tomu, že keď sme platným členom Európskej únie, tak tieto problémy sa začnú šetriť aj u nás.

Ešte by som mal jednu otázku. Ak to teraz dobre poviem, Vy ste podpredsedom Mladých sociálnych demokratov…

Áno, som podpredseda Mladých sociálnych demokratov pre vnútropolitickú oblasť.

Chcem sa teda spýtať na fungovanie Vašej mládežníckej organizácie a či teda máte pocit, že na Slovensku je záujem či už o politiku strany Smer-SD alebo vôbec o také hodnoty ako presadzuje strana Smer-SD, o hodnoty sociálnej demokracie?

Začnem od konca. Ja si myslím, že na Slovensku je záujem o hodnoty a o politiku, ktorú presadzuje strana Smer – sociálna demokracia, pretože strana Smer-SD nie je stranou na jedno použitie. A podľa môjho názoru je Smer stranou, ktorá dokázala najlepšie vystihnúť, pochopiť a osvojiť si tie základné vzorce správania, tie základné vzorce rozmýšľania, toho, ako myslí Slovák, ako myslí slovenský národ.

Teda v podstate je tu nejaký priesečník, ako keby strana Smer odzrkadľovala to, akí sú Slováci. To nie je strana na jedno použitie, preto sa bude politika Smeru aj naďalej páčiť mnohým ľuďom, mnohým voličom a poviem Vám aj takú „insiderskú“ informáciu – tu, vo vnútri centrály pracuje veľmi veľa napríklad dvadsiatnikov (pozn. autora: rozhovor sa uskutočnil v hlavnom sídle strany Smer v Bratislave). Čiže toto je veľmi mladá strana dovnútra a keď jedna generácia ľudí, ktorí tu sú, skončí, tak ju nahradí ďalšia generácia a časom sa zo Smeru, ja tomu pevne verím, vyprofiluje strana napríklad typu ako je SPD v Nemecku alebo ako sú labouristi v Spojenom kráľovstve, pretože – musím to povedať – bol to práve Robert Fico, ktorý to dokázal veľmi dobre pochopiť, ktorý dokázal nastaviť to hodnotové a politické smerovanie tak, že je nasledovaniahodný. Ja tu preto sedím, preto je v parlamente množstvo poslancov, preto je aj ten mladý tím podpredsedov strany taký, aký je, lebo je to aj v osobe toho lídra, ktorý dokáže tých ostatných presvedčiť, že áno, toto je správna cesta. A v podstate toto isté sa preklápa aj do mládežníckej organizácie, do Mladých sociálnych demokratov. My máme na Slovensku relatívne dlhú tradíciu, pôsobíme už takmer viac ako 15 rokov a zdieľame veľmi podobné hodnoty ako strana Smer-SD. Niektorí sme možno radikálnejší, niektorí sme možno konzervatívnejší, ale vždy zostáva Smer-SD náš jediný relevantný partner na politickej scéne a spolupracujeme so Smerom na rôznych akciách, či sú to obce, mestá, okresy, kraje, či už je to celoštátna úroveň. Mnohí naši členovia spolupracujú aj s poslancami Národnej rady, krajskými koordinátormi, s krajskými predsedami, čiže je tu veľmi živá a aktívna spolupráca. Je nás niekoľko desiatok až stoviek, takže dokážeme pokryť aj potreby Slovenska. Rastieme, každý mesiac nám príde desať, pätnásť, dvadsať nových prihlášok.

Takisto viem, že to je aj v strane Smer-SD, že stále sa hlásia noví ľudia a to je v podstate odpoveď na tú otázku, čo ste mi položili, že či je záujem. Je záujem, videli sme to napríklad aj pri referende, pri tej petičnej akcii, kedy tu, na centrále to bolo ako tie lietajúce dvere. Niekto prišiel s podpismi, niekto odišiel, mohli ste to sami vidieť, tá intenzita alebo počet tých podpisov – na Smere mohlo byť aj okolo 250-, 300-tisíc, bolo ich strašne veľa, aj z regiónov, zovšadiaľ, ktorí prišli ľudia. Neskutočné, neskutočná akcia! Preto verím, že by mohlo vyjsť aj to druhé referendum, v podstate aj predseda Fico to hovoril, že už budeme opatrnejší, pretože nečakali sme, že prezidentka dá na Ústavný súd posúdiť otázku, keď vlastne taká istá otázka bola predtým dvakrát. Budeme opatrnejší, dáme dve otázky, poistíme si to. Jedna otázka bude, nech sa teda zmení ústava a nech je možné ukončiť volebné obdobie referendom a druhá otázka bude o tom, že poďme ho teda ukončiť tým referendom, či ste za to. Nech sa pani prezidentka vyjadrí, či bude obštruovať alebo nebude obštruovať, lebo z jej pôvodne veľkej podpory u ľudí táto klesla o fakt veľký počet percent a ľudia to vidia. Ľudia vidia, že ich nakoniec zradila.

Tak ma ešte napadlo, že teraz, keď pán Fico bol za pani prezidentkou, tak predpokladám, že jej asi nejaký takýto apel adresoval, v zmysle toho, čo hovoríte.

Áno, je to jasné, lebo tie podpisy k petičnej akcii sa vyzbierali v rekordne krátkom čase a rekordne veľa. S tým, že boli všade obmedzenia, nemohli sme chodiť ani von zbierať tie podpisy niekde pred nákupné centrá, železničné alebo autobusové stanice, nemohli sme ísť, a tí ľudia to posielali. My sme poslali obálku, takú, ktorá sa dala vrátiť naspäť so známkou, so všetkým a tí ľudia fakt na to reflektovali. Pretože im vadí to, čo robí táto vláda. Vadí im to, ako sa o nich nestará, ako sa nestará o ich životnú úroveň, vadí im to, ako tu rozbíja sociálny a právny štát, občan sa dnes cíti ohrozený. A takisto prezidentka preto nespraví nič. Prezidentka sa radšej postaví na stranu vládnej koalície, pretože bude mať pokoj, než by mala byť nejakým nestranným arbitrom, ktorý bude všetko pomenovávať tak ako to má byť. Neviem, o čom sa s ňou Robert Fico rozprával, ale určite s ňou nejednal v rukavičkách. Lebo je to líder, ktorý sa vie pobiť za svojich ľudí a preto si ho vážia.

Ladislav Kováčik