Spory medzi štátmi sú bežnou súčasťou politického života a treba s nimi vždy počítať. Pri ich hodnotení treba vychádzať z toho, či ide o reálny spor (napr. India sa od vyhlásenia nezávislosti až dodnes sporí o územia v Himalájach s Čínou) alebo o umelý spor vyvolaný s konkrétnym cieľom, napr. zámerne poškodiť druhú stranu. Pri zastavení dodávok ropy cez ropovod Družba ide o zámerne vyvolaný spor s cieľom poškodiť dva štáty EÚ, ktoré nie sú stotožnené s vojnovým nadšením Kyjeva a na dôvažok poškodiť V. Orbana v nastávajúcich voľbách.

Na základe vyhlásenia zo samotnej Ukrajiny totiž vyplýva, že ropovod je prevádzky schopný a podobné zistenia pochádzajú aj z iných zdrojov. Ukrajina teda zámerne blokuje dodávky ropy, ktoré sú životne dôležité ako pre Slovensko, tak aj pre Maďarsko. Neexistuje iný zdroj, z ktorého by Slovensko aktuálne bolo schopné získavať ropu v rozsahu svojej spotreby a kvalite, ktorú by Slovnaft bol schopný bez problémov spracovávať. Ide teda o narušenie energetickej bezpečnosti štátu, ktorá v svojich dôsledkoch, ak sa urýchlene nevyrieši, postihne každého obyvateľa Slovenska bez ohľadu na jeho politickú orientáciu. Preto odvetné opatrenia zo strany vlády SR sú úplne legitímne!

Úplne nepochopiteľná (nechcem používať tvrdé slová typické pre dnešnú opozíciu, hoci sa mi tlačia na jazyk) však je reakcia našej opozície, pre ktorú, zdá sa, je Ukrajina nadovšetko, aj nad spokojný a nerušený život občanov SR. Jej zástupcovia doslova vrieskajú o neprípustnosti odvetných opatrení, vraj by to ohrozilo život bežných Ukrajincov! Ja sa len tak nesmelo pýtam a ohrozenie života bežných Slovákov je prípustné? Podľa ľudí z PS, OĽaNO, SaS a im podobným asi áno. Však Slováci trpeli storočia, prečo by nemali ďalej, všakže?

Ich argumenty sa krútia okolo toho, že už dávno sme sa mali odstrihnúť od ruskej ropy a bol by pokoj. Ako by si neuvedomovali, že nejde o to, čo by bolo, keby bolo, ale o riešenie situácie teraz a tu. Teraz nie je iný zdroj a tu treba zabezpečiť energetickú bezpečnosť občanov! Žiadne Ukrajina nadovšetko nám nepomôže. Nie nadovšetko, ale prednostne by sme sa mali starať o svojich občanov.

Alebo nie? Žeby Ukrajina über alles? O tom, prečo nemáme inú trasu a iný zdroj ropy, by mohol zasvätene rozprávať napr. I. Korčok, ktorý sa od roku 1993 až doposiaľ túlal a túla po najvyšších poschodiach moci v SR. Prečo vtedy a tam neriešil otázku? To až teraz sa prebudil a tvári sa ako Alenka z ríše divov, keď vehementne útočí na snahy vlády aj recipročnými opatreniami donútiť ukrajinskú stranu, aby nám zámerne neškodila? Rovnako by mali na otázku odpovedať predstavitelia troch vlád v rokoch 2020 – 2023, prečo neurobili alternatívu. Tri roky sú predsa dosť dlhý čas, aby sa niečo dalo spraviť? Alebo na to prišli až teraz, keď sú tak vehementne proti elementárnym záujmom SR?

Čaro medzinárodných vzťahov je, že sa v nich uplatňuje reciprocita. Dá sa ňou veľa dosiahnuť, keď je odvaha ju uplatniť. V Kyjeve si zvykli, že keď oni podobne ako strážmajster v Putimi povie „Pepek, vyskoč!”, všetci vyskočia. Treba im ukázať, že ani oni nemôžu všetko! Časy, keď podľa nich vyskakovali všetci, sa už minuli!