Z celkovo 17 miliónov obyvateľov Holandska je oprávnených voliť približne 12,6 milióna občanov. Vyberú si 150 poslancov, ktorí majú štvorročný mandát.

Ani jedna zo strán nemá v prieskumoch viac ako 20 percent hlasov. O prvenstvo zabojuje Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho a Strana za slobodu (PVV), ktorej predsedá Geert Wilders. Rutte opakovane vyhlásil, že s Wildersom pri vytváraní novej vládnej koalície odmieta spolupracovať.

V Holandsku stačí politickej strane na vstup do parlamentu získať 0,67 percenta, a tak majú obvykle v snemovni veľký počet strán, aktuálne až 11. Podľa odhadov by ich tentoraz mohlo byť až 14. Vzhľadom na predvolebné preferencie ani jedna strana nebude schopná získať 76 poslaneckých kresiel a vytvoriť jednofarebnú vládu, preto je pravdepodobný vznik koalície zloženej z troch až piatich strán.

Od parlamentných volieb v roku 2012 bola pri moci koalícia Rutteho VVD a Strany práce (PvdA). Kým PVV bude mať oproti predošlým voľbám podľa prieskumov až o desať percent hlasov menej, PvdA v sondážach klesla až o 15 percent.

Počas predvolebnej kampane bola dôležitou témou masová imigrácia a islam. Wilders obe odmieta, za čo čelí aj súdnym sporom. Okrem toho je aj hlasným kritikom EÚ. Rutte bol v danej téme zmierlivejší, ale tiež dal najavo, že obyvatelia Holandska musia rešpektovať tamojšie hodnoty, alebo z krajiny odísť.

Tesne pred voľbami sa stali dôležitou témou vzťahy medzi Holandskom a Tureckom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tvrdo odvetil na holandský zákaz usporiadania dvoch zhromaždení s účasťou tureckých ministrov pred referendom o posilnení Erdoganových právomocí. Holandsko obvinil z nacistických praktík a vyhlásil, že je spoluzodpovedné aj za masaker v Srebrenici.

O priazeň voličov sa uchádzajú tradičné strany aj nové subjekty

Bohatý a pestrý výber majú oprávnení voliči v Holandsku v dnešných parlamentných voľbách. Vybrať si môžu z 28 politických strán vrátane šiestich nových subjektov, ktoré sa prezentujú 1114 kandidátmi pre 150 kresiel v dolnej komore parlamentu.

Špecifikom holandskej politickej scény sú vládne koalície, neraz aj s menšími politickými stranami. Tie sa aj po dnešných voľbách môžu stať povestným jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vládnej koalície.

Dlhodobo sú na čele prieskumov verejnej mienky liberáli súčasného premiéra Marka Rutteho a populisti na čele s Geertom Wildersom. V druhom slede sú tradičné kresťanské a ľavicové strany a na konci voličských preferencií sú menšie strany alebo celkom nové politické subjekty.

Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD): Líder: premiér Mark Rutte

Liberálne orientovaná VVD bola založená v roku 1948, pri moci je od roku 2010. Počas predvolebnej kampane sa profilovala ako strana súčasného „status quo“ a ako jediná seriózna protiváha Wildersovým populistom. Rutte sa pustil aj do citlivej imigračnej témy, keď vyzval tých, „ktorí nie sú v súlade s hodnotami krajiny“, aby ju opustili. Prieskumy verejnej mienky predpovedali VVD víťazstvo v dnešných voľbách s možným ziskom 24-28 mandátov.

Strana za slobodu (PVV): Líder: Geert Wilders

Strana za slobodu, ktorá je označovaná za extrémne pravicovú, bola založená v roku 2006. V prieskumoch verejnej mienky bola dlhodobo na čele preferencií, o prvenstvo prišla až v posledných týždňoch. Oficiálne je PVV „združenie“ s jedným členom – Geertom Wildersom. Wilders si uvedomuje, že PVV má „nulový koaličný potenciál“, keďže žiadna z ostatných strán nemá záujem o vládnutie s populistami. Wildersov slogan je „Holandsko opäť naše“, pričom sľubuje „deislamizáciu“ krajiny, zákaz Koránu a odchod krajiny z EÚ. Prieskumy pripisujú PVV zisk 21-25 mandátov.

Kresťanskodemokratická výzva (CDA):Líder: Sybrand Buma

Kresťanskí demokrati fungujú na holandskej politickej scéne od roku 1980. Dlhý čas dominovali holandskej politike. Slogan „Lepšia voľba pre Holandsko“ naznačuje, že CDA sa zameriava na tradície, rodinu a zdravie. Strana sa v prieskumoch umiestňuje na treťom mieste, môže získať 18-20 kresiel.

Demokrati 66 (D66): Líder: Alexander Pechtold

Sociálno-liberálna strana D66 bola založená v roku 1966. Do volieb ide s heslom „Spoločne silnejší, šanca pre všetkých“. Zameriava sa na témy, ako sú podpora vzdelávania a tvorba pracovných miest. V prieskumoch bola na štvrtom mieste s predpokladaným ziskom 18-19 mandátov.

Zelená ľavica (GroenLinks): Líder: Jesse Klaver

Strane GroenLinks založenej v roku 1990 v súčasnosti šéfuje 30-ročný Jesse Klaver. Zelení ľavičiari získavajú v poslednej dobe na popularite hlavne medzi mladými ľuďmi. Do volieb idú s heslom „Je čas na zmenu“ a s témami modernej solidarity, ochrany životného prostredia a boja proti platovej nerovnosti. V prieskumoch bodovali na piatom mieste s predpokladaným ziskom 15-17 mandátov.

Socialistická strana (SP): Líder: Emile Roemer

Socialisti, ktorí fungujú od roku 1972, sa profilujú ako protieurópsky zameraná strana. Do súboja o voličov idú s heslom „Preberte moc“ a sľubujú boj proti chudobe, zrušenie Európskej komisie, ktorá tvorí politiku EÚ, a tiež zvýšenie minimálnej mzdy. Sú na šiestom mieste v prieskumoch verejnej mienky, ktoré im predpovedajú zisk 13-15 mandátov.

Strana práce (PvdA):Líder: Lodwijk Asscher

Strana práce patrí v Holandsku medzi tradičné politické strany. Na scéne je od roku 1946 a súčasťou vlády je od roku 2012. Jej volebným heslom je „Spojená spoločnosť“. PvdA podporuje tvorbu pracovných miest, ako aj lepšiu kvalitu bývania a zdravia. Ľavicové zameranie strany však po takmer piatich rokoch vo vláde stratilo na dôveryhodnosti. V prieskumoch je na siedmom mieste a vo voľbách by mohla získať 11-13 kresiel.

Menšie strany:

Štátnoreformačná strana (SGP) je politickou platformou holandských protestantov. Bojuje proti potratom a eutanázii, môže získať tri až päť mandátov.

Kresťanská únia (CU) je konzervatívna a euroskeptická strana, odmieta potraty, eutanáziu a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Získať môže päť až sedem miest v parlamente.

Strana 50+ bojuje najmä o hlasy seniorov a dôchodcov, môže získať štyri až šesť mandátov.

Strana zvierat (PvdD), ktorá bojuje za práva zvierat, môže od voličov získať štyri až šesť poslaneckých miest.

Nové strany:

Denk – politický subjekt, ktorý sa prezentuje ako strana prisťahovalcov a pre prisťahovalcov – plánuje okrem iného vytvoriť „register rasizmu“ a môže získať dva mandáty.

Niet Stemmers (Nevoliči) je strana pre tých, ktorí nemajú koho voliť. Jej zakladatelia sľubujú, že nebudú nikdy hlasovať v parlamente. Vychádzajú zo skutočnosti, že najväčšou voličskou základňu sú práve nevoliči.

Fórum demokracie založil Jan Dijkgraaf, jeden z iniciátorov vlaňajšieho referenda proti Asociačnej dohode EÚ-Ukrajina. Sľubuje vládnuť prostredníctvom „mikroreferend“ a „vybojovať demokraciu spod politikov-okupantov“.

Strana Ježiš je živý sľubuje voličom vybudovať spoločnosť na základe lásky.

Článok 1 (Artikel 1) je strana, ktorú založila bývalá televízna moderátorka Sylvana Simonsová. Táto černošská politička je často terčom rasisticky motivovaných útokov. Bojuje proti rasizmu a diskriminácii akéhokoľvek druhu. Názov strany odvodila od úvodného odseku holandskej ústavy, ktorý stavia mimo zákon diskrimináciu na základe rasy, náboženstva, pohlavia či z iného dôvodu.