“Je to nová forma poslaneckej imunity, čo svojím spôsobom potvrdil aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD), ktorý na to reagoval vyjadrením, že si hádam nemyslíme, že hociktorý okresný prokurátor môže zadržať poslanca. Ja si ale myslím, že môže, ak môže zadržať hociktorú inú osobu,” povedal Hlina s dôvetkom, že ak osobu zadrží neprávom, nech sa to rieši. “Ale ja si nemyslím, že poslanec je nadčlovek, príde mi to nenáležité,” zdôraznil.

Opozičný poslanec preto vyzval Boreca, aby tieto ustanovenia z novely zákona o prokuratúre vypustil. Ak to neurobí, Hlina predloží takýto pozmeňujúci návrh sám. O definitívnej podobe právnej normy sa rozhodne na aktuálnej schôdzi pléna.

Člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Boris Susko (Smer-SD) už skôr povedal, že Hlina sa snaží navodiť dojem, že nebude možné začať trestné stíhanie alebo zadržať poslanca bez posúdenia generálneho prokurátora. Navrhované opatrenie má podľa neho svoj význam zvlášť pre opozičných poslancov. “Aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania a ovplyvniť tak výsledok hlasovania,” vysvetlil Susko.

Navrhovaná novela hovorí, že “generálny prokurátor oznamuje predsedovi NR SR a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec NR SR bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie”. V ďalšom ustanovení sa píše, že “generálny prokurátor žiada NR SR o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby; podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby oznámi predsedovi NR SR”.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na Hlinu upozornilo, že na ustanovení, podľa ktorého poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu NR SR, sa nič nemení. “Aj po prijatí tejto zmeny bude naďalej ktorýkoľvek príslušný policajt oprávnený vydať voči poslancovi uznesenie o vznesení obvinenia, ak je dostatočne odôvodnený záver, že poslanec spáchal trestný čin. Navrhovaná zmena sa teda týka výlučne procesného postupu pri žiadosti o súhlas NR SR so vzatím poslanca do väzby, resp. zadržaním,” uviedla hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová.

Táto zmena podľa jej slov súvisí jednak s už dávnejším zrušením trestnoprávnej imunity poslancov, ako aj so zmenami procesného postupu v súvislosti so zrušením sudcovskej imunity v roku 2014. “Samozrejme, nič sa nemení na tom, že aj naďalej bude možné poslanca zadržať, ak je pristihnutý pri trestnom čine. Poslanci parlamentu teda naďalej budú mať imunitu iba vo vzťahu k hlasovaniu a výrokom, za všetky ostatné trestné činy budú môcť byť naďalej trestne stíhaní ako ktoríkoľvek iní občania,” dodala Donevová.