Hlas ľudu – hlas nikoho? Slováci nie sú obchodníci so smrťou

Bratislava 24. marca 2023 (HSP/Foto:Pixabay)

„Nemožno dať nabitú zbraň na javisko, ak z nej nemá nikto vystreliť.“ A. P. Čechov

Podľa prieskumov verejnej mienky sú dve tretiny Slovákov proti tomu, aby sa posielali zbrane a na Ukrajinu a súčasná poverená vláda s predĺžením požehnaním prezidentky o rok vykazuje 80 % nedôveru občanov. Oni všetci však aj po 15. decembri zostali naďalej tak zdrogovaní, posadnutí a opojení mocou, že sa jej nevzdajú za žiadnu cenu, čo je nebezpečné znamenie, pretože tu budú v pôvodnej zostave minimálne ešte do septembra, čo je dostatočný čas na zdevastovanie štátu. Oni všetci vedia, že ako dôvery zbavená vláda, odvolaná a dočasne poverená, nemá právomoc na poskytnutie lietadiel MiG-29 na Ukrajinu, nemá ani možnosť rozhodovať o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv na jednotlivých členov vlády a predsa to urobí s prehlásením, že berie na seba zodpovednosť. Odkiaľ prýšti táto jej istota, že môžu všetko bez obáv o budúcej nepostihnuteľnosti?

Slovensko je v situácii, keď momentálne nemá kto rozhodnúť o darovaní štátneho majetku – za súčasného stavu neexistuje žiadny subjekt, ktorý by bol ústavne konformným spôsobom aktívne legitimovaný na podpísanie akejkoľvek listiny na zaslanie bojových lietadiel MiG-29 na Ukrajinu a ak tak urobí, takáto zmluva bude podpísaná neoprávnenou osobou pod sankciou jej neplatnosti. Rozhodnúť o osude našich Migov môže iba budúca vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb. To, čo sa teraz deje na Slovensku, je odstránením základných prvkov a atribútov demokratického a právneho štátu.

Slovensko, žiaľ, prostredníctvom svojich aktivistov na vrchole rebríčka moci od samého začiatku patrí medzi najvojnychtivejšie štáty, len o tom neinformuje verejnosť, hoci nakladá so štátnym, teda naším spoločným majetkom a nie so svojím súkromným, o čom svedčí napríklad táto aktivita:

„Zásobujte Ukrajinu stíhačkami“ – on line petícia

Už dňa 02.03.2022 (!) prezident Poľska Andrzej Duda, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, (ktorý nie je vojnovým jastrabom, on je priam vojnovým kondorom v tejto tragédii dvoch slovanských národov), predseda vlády Bulharska Kiril Petkov, predseda vlády SR Eduard Heger a minister obrany SR Jaroslav Naď (za Slovensko dokonca dvaja iniciátori) na stránke openPetition Európskej únie ako žiadatelia petície iniciovali on line petíciu  „Zásobujte Ukrajinu stíhačkami“. Text petície:  Poľsko, Slovensko a Bulharsko môžu poskytnúť desiatky bojových lietadiel, ktoré sú Ukrajinci schopní prevádzkovať (MIG-29). Hlavným argumentom pre neposkytnutie tejto pomoci bolo, že ich vzdušný priestor nebude chránený, ale tento argument je chybný, pretože ostatné krajiny NATO si medzitým môžu chrániť svoj vzdušný priestor. Okrem toho sa plánovalo, že Migy budú aj tak vyradené z prevádzky a nahradené modernými prúdovými lietadlami.

Vyzývame na okamžitú dodávku týchto stíhačiek Ukrajine a spojencom EÚ/NATO na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru pre krajiny BG, SK, PL.

Dôvody: Bezpečnosť Európy musí byť zachovaná. Politici falošne sledujú svoje krátkodobé populistické záujmy, zatiaľ čo nevinní Ukrajinci sú ponechaní bez ochrany pred ruskými náletmi.

(Poznámka: Už v tom čase boli rozhodnutí, že ich vyradia, pretože podľa § 3 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z.z. Zákon NR SR o správe majetku štátu, platného od 26.11.1993, účinného od 01.01.2021: Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Cieľom bolo dosiahnutie prebytočnosti Migov do stavu onoho „šrotu“ a ako so šrotom s ním voľne a hlavne svojvoľne nakladať. V darovacej zmluve zrejme podľa § 11 uvedeného zákona  by mal byť tento prebytočný majetok štátu, ktorý neslúži a v budúcnosti nebude slúžiť darcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním a rozhodnutím o prebytočnosti darcu, prehlásený za prebytočný majetok. Nakoľko sa jedná o majetok štátu, mal by byť pripojený aj znalecký posudok s vyčíslením hodnoty – ceny daru a takisto dve klauzuly: Bod a): Vlastníctvo nadobúda obdarovaný prevzatím daru. Týmto okamihom prechádza na obdarovaného i nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia daru (pre prípad reklamácie zo strany obdarovaného, človek nikdy nevie…) A takisto sa pri takomto veľkorysom dare zaviaže k bodu b): Obdarovaný súhlasí so zverejnením darovacej zmluvy.

O západe slnka našej parlamentnej demokracie a devalvácii ústavy svedčí aj postoj poslancov k vlastnému štátu a jeho občanom ako pravých vlastníkoch Migov-29, ktorým správca v plnom rozsahu zodpovedá za nakladanie s majetkom štátu aj v trestnoprávnej rovine, že neuskutočnili (možno priam zabránili) poslaneckému prieskumu, takže sa ani neunúvali urobiť ohliadku vojenského materiálu, ktorého sa Slovenská republika takýmto spôsobom pod ich gesciou zbavuje. Okrem svojich záujmov rezignovali na všetko.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť má za úlohu okrem iného prerokúvať aj zabezpečovanie v oblasti civilnej obrany, bezpečnosti štátu a bezpečnosti občanov, návrhy koncepcie civilnej obrany, činnosť orgánov civilnej obrany. Zatiaľ sa ešte nenašiel novinár, ktorý by si tomuto výboru dovolil položiť otázku, či okrem zabezpečenia bunkrov pre vrchnosť sa ujdú nejaké bunkre aj pre poddaných. Novinárov asi zoberú so sebou, inak by nemlčali, mnohí z nich majú možno aj rodiny …

Uvedenú petíciu podpísali  tri štáty majú Migy-29: „Poľsko má celkovo 28 lietadiel MIG-29,  ktoré stále operujú na obranu poľského vzdušného priestoru a sú plne funkčné. Sú to viacúčelové stíhačky, prezívané NATO Fulcrum, boli navrhnuté Sovietskym zväzom a prvýkrát boli vyvezené do Poľska v roku 1980“, povedal Duda16. marca 2023, keď oznamoval, že Poľsko posiela stíhačky MIG-29 na Ukrajinu. Slovensko posiela 13, ale až po Poľsku na veľkú ľútosť istého poslanca, ktorý sa vyjadril: Verím, že Slovensko bude prvé. Nebolo, je druhé… A keby bolo aj posledné v týchto pretekoch, hanba nám.

Skytg24 14.apríla 2022 (!) uverejnilo článok: Zbrane NATO na Ukrajinu, húfnice z USA a lietadlá MIG-29 zo Slovenska prichádzajúce do Kyjeva: „Nový balík pomoci Bidenovej administratívy vo výške 800 miliónov dolárov bude zahŕňať ťažké pozemné delostrelecké systémy a vrtuľníky Mi-17. Po raketách S-300 slovenský premiér Heger zvažuje vyslanie lietadiel.

Naše Migy boli  vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení a dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešli v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS boli stroje funkčné a slúžili u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022, čo je dátum, kedy sa zmenili na neupotrebiteľný šrot, a to všetkých 13 naraz a v ten istý deň.

Nemecko a USA však uviedli, že zatiaľ nedodajú Ukrajine stíhačky, Švajčiarsko ich radšej rozoberie, ale na Ukrajinu ich nedodá, atď…

O inom – zodpovednom prístupe k bezpečnosti štátu a svojich občanov uvádzam príklad Fínska:

Fínska premiérka Sanna Marin, aktivistka a obdivovateľka Klausa Schwaba, ktorá na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktorého mottom sa stal slogan „Vojna je mier“, povedala, že jediný odkaz, ktorý musíme vyslať, je, že budeme Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Jeden rok, dva roky, päť rokov, 10 rokov, 15 rokov, nečakane na prekvapivo prišla  do Kyjeva navštíviť prezidenta Zelenského a sľúbila poslať na Ukrajinu bojové lietadlá Hornet, ktoré sú v počte 62 vo vlastníctve severskej krajiny.

Tejto túžbe Sanny Marinovej sa však dostalo okamžitého odmietnutia od jej vlastných vládnych kolegov.

Zatiaľ čo fínska premiérka sa venovala prechádzkam so Zelenským a sľubovala Sršne, generálmajor Juha-Pekka Keränen poskytol rozhovor miestnym novinám Helsingin Sanomat, v ktorom povedal, že si nie je vedomý takejto iniciatívy  predsedníčky vlády. V rovnakom duchu sa vyjadril aj prezident, ktorý potvrdil, že si vôbec nie je vedomý záväzkov, ktoré prijala Sanna Marin. Možné vyslanie vojenských Hornetov by predstavovalo ďalší skok v eskalácii konfliktu.

Prečo Fínsko brzdí iniciatívy Sanny Marinovej? Jednoducho preto, že škandinávska krajina sa nemôže pripraviť o týchto bojovníkov. Potvrdil to aj minister obrany Antti Kaikkonen: „Túto diskusiu by som zabrzdil. V nasledujúcich rokoch budeme potrebovať sršne na ochranu našej krajiny: sú základnou súčasťou našej obrany.”

Fínsko plánuje nahradiť svoju flotilu Hornet až v roku 2025, keď budú k dispozícii nové F-35. Pred týmto dátumom sa preto Helsinki nemôžu pripraviť o stíhačky.

Takto bola na domácej pôde „zrušená“ a popretá vlastnou vládou so svojou iniciatívou premiérka, ktorej nebola vyslovená ani nedôvera v parlamente, ani nebola odvolaná prezidentom republiky a nemá obmedzené právomoci v zahraničnopolitickej oblasti. Slovenská vláda so svojimi zdecimovanými kompetenciami nás však ženie do katastrofy ako do raja. Katastrofu pridelia nám a oni budú so svojimi rodinami vo svojich zahraničných rajoch, na ktoré si tak poľahko „privyrobili“ vo svojich funkciách, na ktorých sú prilepení ako kanagon a nie a nie z nich aspoň so zvyškom cti odísť.

Za najcynickejšie treba považovať pokusy o skorumpovanie ľudí prísľubom akejsi miliardy, ktorú dostaneme za tento bártrový obchod : Ničivé zbrane výmenou za ľudské životy na západe Ukrajiny. Koľko mŕtvol v plastových vreciach je ekvivalentom tej miliardy, ktorá je holubom, ktorý ešte nepristál na slovenskej streche, ale mnohých poslancov to potešilo, veď keby boli za to peniaze … A tak sa strieda jedno klamstvo za druhým. Vraj za tie Migy dostane Slovensko F-16, ďalšia óda na radosť. Možno pre poslancov, nie pre národ. Tak takto:

AP píše: „Existuje tiež oneskorená výroba F-16, čo znamená, že krajiny, ktoré potenciálne odovzdajú svoje stíhačky MiG a Su Ukrajine, by museli nejaký čas počkať,”

„Výrobná linka F-16 bola znovu otvorená len nedávno,” zdôrazňuje Airforcemag. A bude nejaký čas trvať, kým Lockheed Martin začne dodávať hotové lietadlá.“

Aby to bolo ešte „zložitejšie”, Times zdôrazňuje, že „mnohé z týchto lietadiel sú prisľúbené Taiwanu”, kde majú USA väčšie strategické záujmy.

Koľko smrtonosných zbraní pripadá na 1 km2 Ukrajiny, ktoré sme tam navozili a v znásobenom množstve navážame ako na odpadovú skládku ? Dokedy budú tieto svetové deviantné mozgy do popoľa spaľovať Ukrajinu ? Veď tie deti odchytávajú na verejných priestranstvách, doma, proste hocikde ako zvieratá a odvlečú ich na front, hoci vedia, že v rukách nikdy nedržali zbraň, boja sa výbuchov granátov a keď v panike, strachu a zúfalstve chcú ujsť alebo sa s bielou dokrvavenou handričkou vzdať, tak ich vlastní zastrelia od chrbta … Naši „vrchní“ sa však vracajú z Kyjeva v darovaných tričkách, takže keď ich uzrie občan po návrate pri brífingu na bratislavskom letisku, musí si myslieť, že sa vrátili z hudobného festivalu. Ďalšia delegácia sa vráti z Kyjeva (tá mužská) s vysmiatymi tvárami, jeden v darovanej mikine, druhý v darovanej veste a tretí v darovanej šilttovke … Vyzerá to tak, že Brusel si vytvára v Kyjeve detašované pracovisku, aby šetril uhlíkovú stopu …Tragické a odpudzujúce.

Budeme bojovať do smrti posledného Ukrajinca

Obsahom tohto slobodného názoru a občianskeho postoja, garantovaného ústavou a medzinárodnými dohovormi, je video kritického názoru amerického vojenského veterána plukovníka Richarda Blacka, ktorý hovorí o extrémnom nebezpečenstve neúspešného amerického vedenia, ktoré vedie svet ku globálnej vojne, možno dokonca k jadrovej vojne a na základe svojej znalosti opisuje prístup americkej vlády nielen k vojne na Ukrajine, ale aj vzťahu k Ukrajincom ako ľuďom, ktorí sú obeťou tohto marazmu, ktorý im bol implantovaný. Rozhovor uskutočnil novinár Mike Billington v auguste 2022 a nakoľko jeho predošlý rozhovor z apríla 2022 na túto tému mal viac ako  tri milióny zhliadnutí a tisíce väčšinou pozitívnych komentárov, zákonite prišli aj príslušné konzekvencie.

Pre ministerstvá „pravdy” je pravda nebezpečenstvom

Mike Billington: Možno je to jeden z dôvodov, prečo ste jedným zo 72 ľudí, ktorí boli zaradení na čiernu listinu zverejnenú 14. júla Ukrajinským centrom pre boj proti dezinformáciám (CCD), čo samozrejme znamená Cenzúrnu radu alebo ministerstvo pravdy, dalo by sa povedať. CCD bola založená americkým ministerstvom zahraničných vecí a americkou a britskou spravodajskou službou v Kyjeve, aby označila akékoľvek spochybnenie schváleného naratívu o vojenských operáciách na Ukrajine za „ruskú propagandu”, dokonca nazývala ľudí na zozname, t. j. vás, „informačnými teroristami” a „vojnovými zločincami”. Aký je váš názor na to?

Plukovník Richard Black: Nuž, dovoľte mi začať, ak by som mohol, tým, že našim poslucháčom poskytnem kúsok svojho zázemia. Chcem veľmi jasne povedať, že milujem svoju krajinu. Stokrát som za to riskoval svoj život. Dobrovoľne som bojoval vo Vietname. Bol som pilotom vrtuľníka, nalietal som 269 bojových misií. Môj vrtuľník bol zasiahnutý nepriateľskou pozemnou paľbou pri štyroch z týchto letov. V jednom prípade guľky, ktoré boli namierené priamo na mňa, sa pretrhli cez záves kokpitu tesne za mojou hlavou. Veľmi skoro ma zasiahli.

Letel som z lode Iwo Jima v Juhočínskom mori pri pobreží Filipín, keď nám prevádzkový dôstojník, ktorý nás ráno informoval, povedal, že naša letka má za úlohu poskytnúť dobrovoľníka na boj na zemi s 1. námornou divíziou, ktorá bola v tom čase silne zapojená do boja. Okamžite som sa prihlásil ako dobrovoľník, išiel som pracovať s 1. námornou divíziou a bojoval som v 70 krvavých bojových hliadkach. Počas mojej poslednej hliadky som bol zranený. Obaja moji rádioamatéri boli zabití vedľa mňa po tom, čo sme spustili útok gumovým člnom a prekročili rieku pod nepriateľskou paľbou.

Slúžil som celkom 32 rokov v uniforme, najprv ako námorný pilot, potom ako armádny právnik, viedol som právne kancelárie vo Fort Leonard Wood, Missouri, Fort Ord, Kalifornia a vo Fort Lewis vo Washingtone. V každom z nich som dohliadal na 25-40 armádnych právnikov. Nakoniec som odišiel do dôchodku ako vedúci oddelenia trestného práva v Pentagone, kde som svedčil pred Kongresom. Radil som výboru Senátu pre ozbrojené sily a pripravoval som výkonné nariadenia, ktoré podpísal prezident.

Napriek tomu som rozhodne proti našim súčasným vojnám a najmä proti veľmi nebezpečnej vojne, do ktorej sme sa zapojili na Ukrajine. Domnievam sa, že USA, Spojené kráľovstvo a Európska únia sa pustili do nerozvážneho postupu, ktorý so sebou niesol značné riziko spustenia totálnej jadrovej vojny. (Novinár Mike Billington 28. augusta 2022 urobil  rozhovor s plukovníkom Richardom H. Blackom o zozname Ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám a o vojne na Ukrajine).

Richard Black: „V Spojených štátoch a NATO nás nezaujíma, koľko ukrajinských vojakov zomrie, ani civili, ani ženy, ani deti, ani vojaci nás nezaujímajú. Z tohto sa stal jeden vynikajúci futbalový zápas. Oni majú svoje mužstvo a aj my máme svoje mužstvo. My chceme získať viac bodov a nás nezaujíma, koľko hráčov sa zmrzačí na ihrisku. Dôležité je, aby sme zvíťazili my. Dovážame im zbrane fantastickej kvality od spoločnosti, vyrábajúce rakety a lietadlá a všetky tieto priemyselné zložky vykŕmili náš daňový systém dolárov dolármi.

Ale keď sa pozrieme, ako to celé vzniklo, prezident Putin nadobudol obavy, vynaložil námahu na to, aby sa vyhol vojne. V decembri 2021 išiel potiaľ, že ponúkol NATO mierový návrh, aby sa vyhol vojne, aby predišiel tomu, čo nastalo. Lebo vtedy už Ukrajina zmobilizovala svoje vojská, aby napadli Donbas a on sa pokúsil tomu predísť. Nechcel vojnu, ale NATO to nechalo bez pozornosti. Nikdy ho nebrali vážne, nikdy s ním nerokovali a v tejto chvíli Putin, vidiac to, že ozbrojení Ukrajinci idú pochodovať na hranicu, aby zabíjali ruských vojakov, rozhodol tak, že on musí zaútočiť. Je očividné že toto nebol dopredu pripravovaný útok.

Nemyslím si, Ukrajina by mohla čokoľvek povedať k tomu, aby bol mier alebo vojna, právo rozhodnutia o mieri alebo vojne má Washington D.C. a my chceme, aby vojna pokračovala, Ukrajincov použijeme na zástupný proxi spôsob a takto budeme bojovať až do smrti do posledného Ukrajinca.

Prejdime k otázke Ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám. Je to veľmi zaujímavé – táto žena, Nina Jankewic, vytvorila dosť mediálne šialenstvo, keď sa zistilo, že ministerstvo vnútornej bezpečnosti zriadi dezinformačnú tabuľu, „ministerstvo pravdy”, aby rozhodla, ktoré verzie faktov budú prípustné a ktoré budú cenzurované. Išlo o cenzúru na najvyšších úrovniach federálnej vlády.

Nina Jankewic je dosť bizarná, mladá, narcistická žena s rozsiahlym zázemím práce v ukrajinskom systéme a informovania týchto ľudí o tom, ako ovládať takzvané „dezinformácie”. Teraz bola vybraná prezidentom Bidenom za riaditeľku novej rady pre riadenie dezinformácií ministerstva vnútornej bezpečnosti. Doslova jediným účelom tejto rady bolo cenzurovať kritikov vládnych politík. Toto je žena, ktorá údajne urobí veci pravdivejšími tým, že potlačí hlasy, ako sú vaše a moje. Je zaujímavé, že vydala niekoľko tweetov, ktoré naznačovali, že správy o notebookoch Huntera Bidena boli nejakým spôsobom ruskými dezinformáciami.

Myslím si, že prakticky každý v krajine, demokrat aj republikán, chápe, že s notebookmi Huntera Bidena a informáciami na nich odhalenými je niečo vážne. Jankewicoová povedala, že sa chveje pri pomyslení na to, čo by urobili abolicionisti slobody prejavu, keby Elon Musk uvoľnil obmedzenia slobody prejavu uložené Twitterom. Inými slovami, ak v Amerike dôjde k nejakej explózii slobody, jednoducho nevie, ako by sa svet vysporiadal s pravdou.

Viete, pravda je dosť nebezpečná. Vieme, že má veľmi úzke väzby na ukrajinskú vládu a ukrajinská vláda zriadila dezinformačnú radu, ktorá v podstate vydala čiernu listinu obsahujúcu 72 mien. Cieľom tejto čiernej listiny je jednoznačne vyvolať strach a umlčať kritikov, cenzurovať kritikov.

Máme tu situáciu, keď ministerstvo vnútornej bezpečnosti usmerňuje ukrajinskú vládu, SBU, ktorá je akousi tajnou políciou na Ukrajine a hovorí im, ako potlačiť hlasy amerických občanov. Nielen Američan. Je tu taliansky generál, veľa prominentných ľudí. Máme veľmi reálny problém, keď ministerstvo vnútornej bezpečnosti míňa americké doláre daňových poplatníkov na umlčanie slobody prejavu. To je miesto, kde sa práve teraz nachádzame.

Pre nich je pravda konečnou dezinformáciou.

Billington: Boli ste jedným zo 16 Američanov na tomto zozname, ktorí minulý týždeň podpísali list šiestim kongresovým výborom – výborom pre spravodajstvo, súdnictvo a zahraničné veci v snemovni aj senáte – list, v ktorom sa požaduje, aby sa vyšetrilo, ako ste povedali, použitia peňazí daňových poplatníkov na financovanie zahraničného subjektu na Ukrajine, ktorá ohrozuje právo Američanov na ústavou zaručenú slobodu prejavu, ako aj osobnú bezpečnosť amerických občanov, keďže ľudia sú obviňovaní z toho, že sú propagandistami Ruska, s ktorým je Ukrajina vo vojne, a preto nazývať týchto ľudí vojnovými zločincami a teroristami je jasnou hrozbou, že by sa niečo mohlo urobiť fyzicky. Scott Ritter, bývalý námorný spravodajský dôstojník, ktorý je tiež na zozname, poukázal na to, že keď máte do činenia s ukrajinským režimom, takýto zoznam je „zoznam zabitých”.

Aký je vplyv tejto hrozby sponzorovanej a financovanej USA na vás a ostatných ako bývalého vojenského dôstojníka, ktorý viedol oddelenie trestného práva armády a politického vodcu, ktorý slúžil vo Virgínii a Senáte? A čo musí kongres urobiť?

V tomto rozsahu by som súhlasil so Scottom Ritterom. CIA a ministerstvo vnútornej bezpečnosti majú spoločný záujem na zablokovaní prístupu k pravde o ukrajinskej vojne. SBU, tajná spravodajská agentúra Ukrajiny, sa prostredníctvom série pomerne násilných čistiek Zelenského mení na jednu z najbezohľadnejších spravodajských agentúr v histórii. Je možné, že SBU by mohla považovať spoločný zoznam Ukrajiny/ministerstva vnútornej bezpečnosti za nejaký druh signálu zabíjania, ktorý ich oprávňuje ísť po jednotlivcoch a pokúsiť sa ich zavraždiť.

Billington: Ďalšou osobou na zozname CCD je Diane Sare, nezávislá kandidátka LaRouche zo štátu New York do senátu USA proti Chuckovi Schumerovi. Chuck Schumer bol jedným z popredných členov Kongresu, ktorý presadzoval masívne financovanie ukrajinskej vlády a vojny vrátane ich Rady pre bezpečnosť a obranu, ktorá vytvorila tento zoznam. Je na zozname a koná proti Chuckovi Schumerovi. Chuck Schumer teda financuje zahraničný subjekt, ktorý sa proti nemu vyhráža kandidátovi. Zdá sa, že ide o dosť virulentný zásah do amerických volieb. Máte na to nejaké myšlienky?

Plukovník Black: Viem, že Diane Sare je na zozname. Počúval som, ako o tejto otázke diskutuje v rozhovore so Scottom Ritterom. Je to úžasne bystrá, informovaná, artikulovaná a príťažlivá kandidátka. Neviem si predstaviť, že by niekto bol lepším predstaviteľom amerického ľudu ako Diane Sare. Určite by mala môj hlas, keby som bol v New Yorku. Objasňuje, čo sa deje.

Máme tu senátorskú kandidátku, prominentnú ženu v New Yorku a máte Chucka Schumera v pozícii, keď financuje vnútornú bezpečnosť. Som si istý, že je celkom spokojný s myšlienkou dezinformačnej tabule, pretože o ňom je veľa „dezinformácií”, ktoré by chcel potlačiť! Ukazuje temnotu a výzvu, ktorú Americká dezinformačná rada a Ukrajinská dezinformačná rada predstavujú pre slobodu. Toto nie sú nástroje ľudí. Nie sú to nástroje slobody. Sú to nástroje tyranie. Toto sú veci, ktoré gestapo, boľševici, ktoré zaviedli veľké tyranie sveta – nejaký druh predsudkov o tom, čo môžete povedať a čo nie. Myslím si, že je to veľmi, veľmi zlé znamenie.

Billington: Dovoľte mi prejsť ku globálnej strategickej kríze. V našom rozhovore z 26. apríla ste veľmi prísne varovali, že čelíme hrozbe globálnej vojny a dokonca jadrovej vojny, a to pokračuje dodnes. USA naďalej nalievajú na Ukrajinu miliardy dolárov v ťažkom vojenskom hardvéri.

Ľudia, ktorí sa pozerajú na ukrajinskú ruskú vojnu, akosi hovoria: “No, pozrite sa, Rusi nezinscenovali obrovský blitzkrieg.” Musíte si však uvedomiť, že východná časť Ukrajiny je silne industrializovaná. To, čo Rusi v skutočnosti robia, je boj proti urbanizovanému boju vo veľmi masívnom regionálnom meradle. Nerobíte to s náhlym zhonom. Nie je to tak, že by ste odchádzali cez prázdne lietadlá a kotúľali tanky, ako sa to niekedy mohlo stať v druhej svetovej vojne. Je to mestský boj. Je to veľmi, veľmi ťažké, veľmi brutálne. A napriek tomu sa Rusi neustále posúvajú vpred a Ukrajincom spôsobujú obrovské, len strašné množstvo obetí.

Som presvedčený, že sa neurobí nič pre dosiahnutie mieru pred strednodobými obdobiami, pretože nie je možné, aby Spojené štáty dovolili Zelenskému hovoriť o mieri s Rusmi. Ale dúfam, že to urobia, pretože nerád vidím, ako týchto mladých ukrajinských mužov zabíjajú, používajú sa len ako krmivo pre delá pre Rusov a tiež, že Západ môže dosiahnuť určité politické zisky a predávať zbrane a tak ďalej.

„Snaha zničiť Rusko zlyhala”

Billington: Najmä minister obrany gen. Lloyd Austin a minister zahraničných vecí Tony Blinken boli v Kyjeve v rovnakom čase ako náš predchádzajúci rozhovor v apríli. Austin vtedy povedal: “Chceme, aby sa Rusko oslabilo do takej miery, že nedokáže robiť také veci, aké urobilo pri invázii na Ukrajinu.” Toto nie je vojenská politika. Ide o geopolitickú misiu na zničenie Ruska a jeho obyvateľov prostredníctvom masívnej sankčnej politiky, ako aj zástupnej vojny na Ukrajine. Čo si o tom myslíte? A funguje snaha zničiť Rusko?

Plukovník Black: Keď sme tam prvýkrát vošli, od pána predsedu dole sa ozývali všelijaké nadšené reči o tom, ako premeníme rubeľ na prach. Zničili by sme ho. Uvalili by sme sankcie tak, ako to nikto nikdy nevidel. Jednoducho by sme odrezali Rusko a všetci by hladovali alebo čokoľvek iné. A rozhodli sme sa urobiť všetko, čo sme tvrdili, že urobíme. Faktom však je, že v Rusku došlo k počiatočnému druhu šokovej vlny. Rubeľ spočiatku klesal. Došlo k náhlemu odlivu kapitálu, chvíľkovému odlevu.

Potom však ruská centrálna banka postupovala dosť agresívne, veľmi efektívne, aby obmedzila odlev kapitálu, aby navrhla spôsoby, ako obísť sankcie. Rubeľ je dnes na sedemročnom maxime, v čase od invázie. Rubeľ sa stal najsilnejšou jednotnou menou na svete, pokiaľ ide o jeho zhodnotenie voči iným menám. Namiesto toho, aby sa obrátil na prach, stal sa oveľa silnejším ako ktorákoľvek iná mena. Časť z toho pochádza zo skutočnosti, že Rusko má ťažké zlaté rezervy a veľmi nízky dlh, na rozdiel od Spojených štátov, ktoré tlačia peniaze z rozmaru. Rusko musí dodržiavať rozpočty a nemíňa peniaze, ktoré nemá. Takže im to dalo obrovskú finančnú odolnosť. Pokiaľ ide o sankcie, ruská obchodná bilancia je teraz trojnásobná v porovnaní s obdobím pred vojnou. Dôvodom je, že našli alternatívne trhy pre svoju ropu.

Rusko predáva do Číny. Predávajú do Indie. Predávajú do Japonska. Dokonca sa predávajú do Turecka, ktoré je jednou z krajín NATO! Predávajú ropu po celom svete. Predávajú všetky svoje komodity. Robia to za výrazne zľavnenú cenu, ale vyrábajú ich za nízku cenu; Dosahujú veľké zisky. Je zaujímavé, ako médiá hovoria o tom, “Nuž, zasiahne ich recesia”, a nazývajú Putina diktátorom, aj keď je zvolený v pomerne spravodlivých voľbách v porovnaní s našimi. Myslím, že je to zvolený diktátor! Ale potom vždy uznávajú, že sa zdráha vyhlásiť úplnú mobilizáciu, pretože ľuďom sa to nemusí páčiť. Takže oveľa viac reaguje na ruský ľud ako naša vláda na našich ľudí. Nemyslím si, že je diktátor. Myslím si, že je riadne zvoleným vládnym zástupcom ľudu.

V každom prípade snaha zničiť Rusko zlyhala. A teraz, keď sa blížime k zime, v Európe narastá pocit paniky. Rusko neuvalilo sankcie, USA uvalili sankcie a USA prinútili Európsku úniu uvaliť sankcie. Komu sankcie ublížili? Ubližujú Európe viac ako komukoľvek inému. Trochu ublížili Spojeným štátom. V skutočnosti sme však Európu hodili pod autobus, pretože sú závislé od ruského plynu, ropy a ďalších komodít. Takže nie, nefungovalo to.

Politika „jednej Číny”

Billington: V Ázii sa teraz odohráva paralelná situácia. Ako viete, predsedníčka snemovne Nancy Pelosiová, ktorá je treťou v poradí na prezidentské kreslo, nedávno navštívila Taiwan, hoci prezident Biden mal len niekoľko dní pred cestou telefonát s prezidentom Si Ťin-pchingom, počas ktorého prezident Si Ťin-pching vyzval Bidena, aby to zastavil, a povedal, že „tí, ktorí sa hrajú s ohňom, zahynú ohňom”. Biden dokonca verejne povedal, že americká armáda radí Pelosiovej, aby nešla, aj keď to mohol povedať len on. Zdá sa však, že tie isté vojensko-priemyselné sily, ktoré začali náhradnú vojnu proti Rusku na Ukrajine, chcú urobiť to isté s Taiwanom, že sa snažia prinútiť Čínu, aby konala vojensky, aby bránila svoju suverenitu, a potom ich obviňovať a uvaliť na Čínu masívne sankcie a oddelenie platieb, ako to urobili s Ruskom. Aký je váš názor na ázijský trik?

Plukovník Black: Celá táto vec o Taiwane bola výmyslom ministerstva zahraničných vecí USA. Keby Spojené štáty neustále nevkladali ostrú palicu do očí Číňanov, okolo taiwanskej otázky by bolo ticho. Spojené štáty už dávno uznali, že existuje jedna Čína a že Peking je sídlom vlády jednej Číny. Urobili sme to však veľmi chúlostivým spôsobom, ktorý Taiwanu zachoval určitú autonómiu. Oficiálne sme neuznali ich vládu, ale neoficiálne sme uznali, že sme v nej videli určitú legitimitu. Je tu veľmi jemná rovnováha.

Henry Kissinger o tom nedávno hovoril – viem, že nepatrí medzi vašich obľúbených. Nie je jedným z mojich. Ale ako starne, povedal niekoľko vecí, ktoré boli presné. A jedným z nich je, že bol dosť rozrušený z toho, akí sme boli povýšeneckí, keď sme narušili túto veľmi jemnú rovnováhu. Ako povedal, a ja s ním súhlasím, že politika jednej Číny, ktorú zaviedol Richard Nixon – myslím si, že všeobecne uznávaná ako jeden z jeho veľkých úspechov – zachovala mier v tomto regióne už 50 rokov. Je to enormne vylepšený obchod.

Mal som tendenciu súhlasiť s prezidentom Trumpom, že musíme znovu prerokovať niektoré veci na obchodnej scéne, ale neznamenalo to, že by sme sa museli stať nepriateľskými, a nemyslím si, že prezident Trump zamýšľal nejaké nepriateľstvo voči Číne. Myslím si, že mal v úmysle pokúsiť sa získať trochu výhody pre americké firmy. A s tým som nesúhlasil.

Prezident Biden nebol v Číne dobrý, ale zároveň mal aspoň ten pocit, že to, čo Pelosiová robila, bola jej labutia pieseň – neviem, čo z toho osobne má, ale očividne v niečo dúfa, pretože po novembri bude mimo úradu, pretože takmer určite odstúpi, keď republikáni prevezmú vládu.

Čo to teda je? Čo ju motivovalo k tejto mimoriadne provokatívnej návšteve? Nútila Číňanov, aby nejakým spôsobom reagovali. Našťastie to urobili vyváženým spôsobom, ktorý bol pravdepodobne minimom toho, čo mohli rozumne urobiť. Urobili trochu ukážku sily, lietajúcich lietadiel a lodí a podobných vecí. Vždy však riskujeme, že niečo ako to, čo urobila Pelosiová, alebo jeden z týchto veľmi provokatívnych pohybov lodí, niečo, čo robíme, spustí neprimeranú reakciu. Nejako sa spoliehame na zrelosť a dobrý úsudok ľudí v Číne, aby sme zabránili nejakej katastrofe. Zároveň si dovoľujeme podniknúť tie najbezohľadnejšie, provokatívne kroky, úplne sa spoliehajúc na ich dobrý úsudok na druhej strane. Nie je to múdre.

Dnešné globálne krízy si vyžadujú globálnu spoluprácu

Billington: Ak existuje nejaká šanca zabrániť nebezpečenstvu, ktoré ste naznačovali už mesiace, keď smerujete do globálnej vojny, globálnej jadrovej vojny, možno by si to vyžadovalo, aby si USA, Rusko a Čína sadli spolu, nešli do vojny, ale sadli si, aby vyriešili všetky globálne problémy, ktorým teraz ľudstvo čelí v tejto dokonalej búrke: ponáhľanie sa do vojny; hyperinflačný kolaps globálneho finančného systému založeného na dolári; hladomor, ktorý teraz dosahuje „biblické rozmery” podľa vedúceho Svetového potravinového programu OSN.

Čo je podľa vášho názoru potrebné na to, aby USA odklonili svoj samovražedný kurz a pripojili sa k potrebným úvahám všetkých národov s cieľom nájsť riešenia založené na dôstojnosti všetkých národov a všetkých ľudí?

Plukovník Black: Myslím si, že v priebehu rokov vždy existuje tendencia k hyperbole, že toto a to je tá najhoršia vec, akej sme kedy čelili, a tak ďalej. Domnievam sa však, že sme dosiahli bod, najmä počas Bidenovej administratívy, keď boli základy demokracie vážne oslabené a podkopané. Mali sme voľby, ktoré boli prinajlepšom veľmi diskutabilné a transparentne zmanipulované z iného hľadiska. Sme v postoji, že ak budeme pokračovať týmto smerom, môžeme vidieť vznik cenzúrneho štátu, štátu, ktorý už neuznáva právo na slobodu prejavu. Vidíme to tam, kde vláda používa súkromné spoločnosti ako Facebook, Twitter, celý internet, spoločnosti sociálnych médií. Nepochybne existuje určitá koordinácia a vzniká obrovské množstvo cenzúry. Začína existovať určitá úroveň akceptácie cenzúry.

Teraz to nehovorím ako nejaký hardcore republikán. Vždy som volil republikánov, vždy veľmi, veľmi republikánskych. Zároveň však mám veľmi vážne obavy v súvislosti s prvkami republikánskej strany, o ktorých si nie som istý, či je celá republikánska strana oddaná slobode a slobode. Musíme však vyhrať nasledujúce dve voľby a musíme to urobiť tvárou v tvár tomu, čo bude nepochybne rozšíreným volebným podvodom. Pozrite si prieskumy verejnej mienky.

Ľudia to nesmú sedieť a hovoriť: “Nuž, sú to krivé voľby.” V našich voľbách vždy existovala určitá miera podvodov. Máme dlhú a bohatú históriu volebných podvodov. O mnohých veľkých voľbách rozhodli volebné podvody a prezidentské voľby určite áno. Vieme, že voľby Kennedyho-Nixona boli zmanipulované. Myslím si, že dnes je to pomerne všeobecne uznávané. Takže musíme sledovať prieskumy verejnej mienky, ale musíme sa dostať von. Musíme hlasovať.

Nový prezident, či už je to Trump, alebo niekto iný, musí nominovať a potvrdiť kabinet, ktorý je lojálny k americkému ľudu. Verný veciam, za ktoré prezident viedol kampaň. Ak neveria v to, o čom prezident viedol kampaň, nemá tam čo robiť.

Prezident musí potvrdiť ľudí, ktorí sú zástupcami amerického ľudu a nie sú jednoducho naklonení globalistickým elitám. Musíme stiahnuť americké sily zo Sýrie, čo je tragická vojna. Musíme sa dostať z Ukrajiny. Musíme sa dostať zo Somálska. Poslali sme vojakov do Somálska, aby začali vojnu v Somálsku a zasiahli do vojny v Somálsku. Ani sa neobťažovali vysvetliť ľuďom prečo, je to len jeden malý odsek: „Posielame vojakov.” Ideme do vojny v krajinách bez toho, aby sme sa obťažovali informovať americký ľud, vymýšľať nejaké ospravedlnenie. Len ich pošleme do vojny. Sme v Somálsku.

Prečo okupujeme Nemecko 75 rokov po vojne? Prečo máme v Nemecku stále okupačné sily? Prečo máme v Japonsku stále okupačné sily? Preboha, myslím, že to boli naši najsilnejší spojenci. Na to neexistuje žiadne ospravedlnenie. A Američanom to určite nijako neprospieva, ukončil rozhovor Richard Black.

Verím, že budúca vláda sa bude zapájať do medzinárodných konfliktov nie posielaním zbraní, ale diplomatickou prácou zameranou na dosiahnutie prímeria a mierových rokovaní.

Verím, že žiadna budúca vláda a ani žiadny budúci parlament sa nebudú považovať za legitimovaných viesť našu republiku do konfliktu, ktorý by ohrozil našu bezpečnosť a o otázkach zásadného významu si nedovolí rozhodovať bez konzultácie s obyvateľstvom, ktoré je výlučným nositeľom moci.