Rodák z Červeného Hrádku, ktorý po komunistickom prevrate v roku 1949 emigroval do Austrálie, sa stal plodným slovenským historikom vôbec. Hoci sa v exile v Adelaide profesionálne venoval metalurgii, jeho skutočným poslaním sa stala obrana slovenských dejín a identity pod tlakom ideologickej cenzúry a totalitnej moci v rodnej krajine.

Profesor Vnuk stál pri kľúčových momentoch slovenského kultúrneho života v zahraničí. Od jeho vzniku v jubilejnom roku 1963 bol riadnym členom Slovenského ústavu v Ríme.

Po roku 1989 sa prof. Vnuk vrátil do verejného života na Slovensku. Pôsobil na Teologickej fakulte UK v Bratislave a v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej. Za svoje celoživotné dielo a prínos k rozvoju kresťanského myslenia sa stal aj laureátom Zlatej cyrilometodskej medaily Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI).

Vnukovo vedecké dielo je rozsiahle – zahŕňa približne 40 kníh a vyše 3 000 článkov. Ako jeden z mála bádateľov mal možnosť dlhodobo študovať v západných a vatikánskych archívoch. Pri príležitosti jeho 80. narodenín vyšiel jubilejný zborník Fidei et Patriae (Viere a vlasti), ktorý vyšiel v slovenskom vydavateľstve Lúč.

K jeho 95. narodeninám bol zasa vydaný súbor jeho anglických prác pod názvom Slovakia and Slovaks in the 20th Century: Historical Essays and Studies, ktorý sprístupnil pohľad na slovenské dejiny svetovej vedeckej verejnosti.

Profesok Vnuk sa aj vo vysokom veku vyznačuje životnou a pracovnou energiou. Za jeho prácu mu sv. Ján Pavol II. v roku 1996 udelil vysoké pápežské vyznamenanie.

V týchto dňoch, priamo k jubileu, prichádza do tlače jeho dielo venované Andrejovi Hlinkovi, ktoré tvoril v posledných rokoch.

Spracované podľa podkladov Martina Lacka a Ľudovíta Števka.

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk