Môj profil 
Predplatné
“Pre mňa ako experta a rovnako aj pre mojich kolegov je veľmi ťažké pochopiť, prečo z krajín, ako je napríklad aj Slovensko a Česko, idú hlasy o zmiernení protiruských sankcií. Veď vy viete, čo znamená komunizmus a komunistická propaganda. Nehovoriac o udalostiach z roku 1968. A to nemám na mysli len Slovensko alebo Česko. To isté môžete počuť od maďarského premiéra Viktora Orbána. Nerozumiem tomu, veď aj na Maďarsko zaútočili sovietske vojská. Vy viete, ako operovala sovietska, teraz ruská propaganda, a aj tak veríte tomu, čo hovorí Kremeľ,” povedal Haraň, profesor z Ukrajinskej univerzity.
“Je dôležité, aby verejnosť chápala, že na Ukrajine nejde o vnútorný konflikt, ale o vojnu. Vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Za konflikt by sme nemali niesť rovnakú zodpovednosť ako Rusko. Je dôležité, aby sa chápalo, že sme boli napadnutí,” objasnil politológ a dodal: “Porovnajme našu situáciu s tým, ako Západ reagoval na to, keď Sovietsky zväz napadol Afganistan. Západné krajiny naň uvalili sankcie a bojkotovali olympijské hry v Moskve. Myslím si, že v prípade Ukrajiny mohol byť Západ voči Rusku tvrdší.”
Ruské plány rozdeliť Ukrajinu nevyšli, konflikt túto krajinu naopak posilnil, tvrdí Haraň. “Napriek Putinovej agresii možno v krajine vidieť, že ukrajinská identita sa len posilnila. Nezáleží na tom, akým jazykom Ukrajinci hovoria, akého sú vierovyznania, aká je ich etnická príslušnosť. V každom regióne, dokonca aj v Donbase, počet ľudí, ktorí sa cítia ako Ukrajinci vzrástol. Ak sa ľudí opýtate na to, či sú hrdí, že sú ukrajinskí občania, väčšina odpovie áno,” konštatoval odborník a spresnil, že to hovorí na základe prieskumov verejnej mienky z oblastí, ktoré nie sú okupované ruskou stranou.
Fakt, že Rusku sa nepodarilo zabrániť Ukrajine v ceste za eurointegráciou, je veľmi podstatný, myslí si Haraň. “V roku 2017 konečne vstúpila do platnosti Asociačná dohoda, teda z právneho hľadiska. Za veľký krok vpred pokladajú ukrajinskí občania aj to, že začal platiť bezvízový styk Ukrajiny s Európskou úniou. Sankcie proti Rusku stále pretrvávajú, a to aj napriek alarmujúcim správam zo Západu o ich možnom prerušení alebo zmiernení. Toto všetko má pre nás veľký význam,” uviedol odborník.
Na Ukrajine sa preto podľa neho podarilo rozbehnúť veľa pozitívnych zmien, avšak stále možno vidieť nedostatky v boji proti korupcii a v oblasti súdnictva. “Podarilo sa naštartovať dlhoočakávané reformy v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a penzií, ktoré majú veľmi pozitívne dôsledky. Na Ukrajine vzniklo síce viacero protikorupčných inštitúcií, avšak problém so súdnym systémom stále pretrváva. Proces jeho reformácie sa začal, sformoval sa nový najvyšší súd, ale niektorí noví sudcovia nespĺňajú kritériá stanovené verejnou radou,” povedal Haraň.
Politológ zhodnotil aj súčasnú situáciu v Donbase, pričom povedal, že v tejto oblasti ide o konflikt nízkej intenzity. “Putin by chcel tento konflikt udržať. Donbas ako taký je mu na nič, ale potrebuje ho ako nástroj na destabilizáciu situácie na Ukrajine, na tvorenie nátlaku. Veľmi podstatné je to, že sa začal proces diskusie o prítomnosti medzinárodných mierových jednotiek v Donbase. Ukrajina túto myšlienku navrhovala už v roku 2015. Naši medzinárodní partneri sa však v tom čase spoliehali na minský proces. Teraz, keď je jasné, že tieto minské dohody nie sú efektívne, je dôležité hovoriť o medzinárodných mierových jednotkách na celom území Donbasu vrátane okupovaného územia. Rusko však s takýmto scenárom nesúhlasí,” tvrdí Haraň.
Politológ ocenil decembrovú výmenu zajatcov, ale nie je toho názoru, že by sa v tejto situácii už urobilo dosť. “Vlani v decembri sme tu mali výmenu zajatcov. Putin na to pristúpil, lebo chcel, aby západ videl, že niečo robí. Toto však nie je dosť, konflikt stále pretrváva, každý deň dostaneme správy, že ukrajinskí vojaci alebo civilisti boli zranení či zabití. Preto si myslím, že je nevyhnutné, aby sa vyvíjal nátlak na Rusko, aby sa sankcie nezrušili,” dodal profesor Haraň.
