Na to by boli potrebné špeciálne priestory a práve tu vidí „farnosti ako miesta, kde sa učíme o viere“.

Je dôležité, „aby sme mohli rozprávať o vlastnej viere, počúvať, ako sa majú ostatní, vymieňať si skúsenosti a vzájomne sa posilňovať“. V tomto ohľade vníma veľké nedostatky, povedal Grünwidl.

Samozrejme, nezačína sa od nuly: „Aj vo farnostiach existujú duchovné ponuky, nie vo všetkých 600 farnostiach, ale tu a tam sa nájdu farnosti, ktoré sa obzvlášť snažia a kladú dôraz na určité oblasti – rozhovory o viere, biblické krúžky, modlitebné skupiny,“ uviedol arcibiskup. Možno sú ešte príliš málo známe „a možno sme aj v Cirkvi stále uväznení v tom myslení, že stačí, keď človek v nedeľu navštívi omšu.“

Je dobré a dôležité, „že sa v nedeľu schádzame, aby sme slávili Eucharistiu. To samo osebe však nestačí“. Potrebujeme aj pomoc pre každodenný život, potrebujeme miesta na učenie: „Ako sa naučiť modliť? Čo znamená byť kresťanom? A na to potrebujeme aj duchovné čerpacie stanice počas týždňa.“

Na otázku, z akých duchovných zdrojov čerpá on sám, arcibiskup odpovedal: „Svätý Benedikt mi je veľmi blízky, pretože pochádzam z farnosti, ktorú spravujú benediktíni. Aj v období okolo maturitných skúšok som uvažoval, či by som nemal vstúpiť do benediktínskeho kláštora.“ Kniha s myšlienkami svätého Benedikta – príručka pre manažérov – ho ovplyvnila: „Ako riadiť, ako viesť? A spomeniem predovšetkým Benediktovo pravidlo, stručne vyjadrené takto: ‚Ora et labora et lege‘.“ To tretie sa často zabúda: „Modli sa, pracuj a čítaj.“ Podľa arcibiskupa Grünwidla ide o veľmi praktické zhrnutie kresťanskej spirituality.

Zdroj: Kathpres

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.