Greta Thunbergová si robí posmech zo svojich oponentov a protivníkov zelenej dohody

Podľa nemeckého spravodajského portálu Merkur ide o „gesto víťaza,“ aj keď nie práve najšportovejšie.

Parlament, minulú stredu, schválil legislatívu s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pozoruhodne tesným pomerom hlasov 336 – 300. Predchádzajúci návrh na úplné zamietnutie návrhu neprešiel ešte tesnejším pomerom hlasov 324-312.

Navrhovaný zákon o obnove prírody, ktorý je jednou z hlavných zložiek „zelenej dohody“ Európskej komisie, požaduje, aby sa do roku 2030 „obnovilo“ 20 % údajne znehodnotenej pôdy a mora EÚ. Upravená verzia návrhu, ktorá už bola zamietnutá vo výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie, toto číslo zvyšuje dokonca na 30 %.

Európske poľnohospodárske a rybárske skupiny sa v obave z vplyvu takejto „obnovy“ na živobytie poľnohospodárov a rybárov proti návrhu dôrazne postavili a zamietli ho aj oba parlamentné výbory pre tieto oblasti.

Paradoxy

Najväčšia skupina v Európskom parlamente, „konzervatívna“ Európska ľudová strana (EPP), sa tiež postavila proti tomuto právnemu predpisu.

Paradoxne, najväčšiu národnú delegáciu, v rámci tejto skupiny tvoria, nemeckí kresťanskí demokrati, ktorých predsedníčkou nie je nikto iný ako šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Napriek tomu sa legislatíva vyhla úplnému zamietnutiu v celom parlamente len vďaka tomu, že 15 poslancov EPP hlasovalo so zelenými, sociálnymi demokratmi a skupinou Ľavica.

Treba poznamenať, že napriek škodoradosti, ktorá je zjavná v „geste víťaza“ Grety Thunbergovej, zákon o obnove prírody teraz ešte neprešiel.

Schválenie legislatívy Európskym parlamentom znamená, že text bude teraz predmetom tzv. trojstranných rokovaní, na ktorých sa zúčastnia zástupcovia troch hlavných inštitúcií EÚ: Komisie, Parlamentu a Rady (v ktorej sú priamo zastúpené členské štáty EÚ). Konečné znenie sa potom v budúcnosti opäť predloží Parlamentu.

Zákon o obnove prírody a postoje slovenských europoslancov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili minulú stredu pozíciu na rokovania s Radou EÚ ohľadom Zákona o obnove prírody. Postoje slovenských europoslancov k tomuto právnemu predpisu sú však nejednotné..

Michal Wiezik (Obnovme Európu) tvrdí, že obnova prírody je investícia, ktorá pomôže bojovať proti zmene klímy a úbytku druhov, avšak iba ochrana prírody už nestačí, je potrebné vytvoriť podmienky pre obnovu ekosystémov, ich služieb a biodiverzity aj mimo chránených území. „Žiaľ ambícia na obnovu ekosystémov sa v mene falošnej argumentácie konfliktu s potravinovou bezpečnosťou a hospodárskych sektorov dostala pod paľbu politickej kritiky. Výsledkom je ustúpenie od viacerých ambicióznych cieľov presadených Výborom pre životné prostredie,“ vysvetlil. Dodal, že bez obnovy ekosystémov a bez obnovy biodiverzity sú poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo ohrozené silnejúcou klimatickou krízou.

Miriam Lexmann (EPP) uviedla, že strata biodiverzity v Európe je za posledné desaťročia alarmujúca, a preto podporuje ciele Zákona o obnove prírody. „Na druhej strane však nie je možné prinášať riešenia pre biodiverzitu, ktoré budú na úkor poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Preto je dôležité spolupracovať s farmármi, načúvať ich obavám a ťažkostiam a vymieňať si osvedčené postupy s iným krajinami. Tak predídeme slepému ukladaniu nerealistických cieľov, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku škodlivý vplyv na produkciu potravín, rozvoj vidieka, ale aj životné prostredie,“ odkázala.

Monika Beňová (S&D) konštatovala, že zákon o obnove prírody vyvoláva viacero rozporov. „Považujem to za jednu z ukážok opakujúcej sa nekompetentnosti Európskej komisie pri príprave zásadných legislatívnych návrhov a jej často až priveľkú mieru aktivizmu na úkor schopnosti dosahovať kompromisy a dohodu so všetkými relevantnými aktérmi,“ povedala.

Vladimír Bilčík (EPP) nepodporil odmietnutie tohto zákona. Upozornil, že pozícia Slovenska i väčšiny krajín EÚ, v súlade s ktorou hlasoval, je jasná – vyššia a udržateľná ochranu prírody.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu) zdôraznila, že EÚ má v ochrane životného prostredia pridať. Nový zákon podľa nej definuje záväzok pre všetky členské štáty a ide o spôsob, ako spoločne prispieť k obnove degradovaných ekosystémov (mokradí, lesov, morských ekosystémov, riek, jazier a lužných biotopov). „Ak chceme mať čistú vodu, vzduch, bezpečné potraviny, potrebujeme na to zdravé ekosystémy. Sú alfou a omegou pre naše dlhodobé prežitie, blahobyt, prosperitu a bezpečnosť. Prínosy nariadenia výrazne prevyšujú náklady,“ vysvetlila.

Martin Hojsík (Obnovme Európu) upozornil, že včely a ďalšie opeľovače masívne miznú z polí a prírody, čo je len jeden z prejavov miznúcej biodiverzity, bez ktorej nebude jednoducho čo jesť. „Potrebujeme nielen chrániť prírodu, ale ju aj obnovovať tam, kde sme ju zničili. Spolu s poľnohospodármi, lesníkmi, ale aj pri rozvoji našich miest,“ spresnil.

Eugen Jurzyca (ECR) nepodporil zákon o obnove prírody a uviedol, že hoci je vedecký konsenzus na tom, že biodiverzita sa v EÚ znižuje, čo má negatívny vplyv na ľudstvo, nemôžeme si dovoliť obnovovať ju zbytočne draho. „Chýbali by nám tak prostriedky v iných oblastiach, v ktorých vieme bojovať proti negatívnym dôsledkom efektívnejšie. Podporujme iba efektívne riešenia, ako zlepšovať biodiverzitu. Tie, ktoré umožnia efektívne znížiť plochy hospodárskych plodín v prospech prírody a jej biodiverzity. Ide najmä o znižovanie odpadu pri výrobe, spracovaní a spotrebe potravín,“ povedal.

Prečítajte si tiež:

Greta Thunbergová prezradila, či plánuje vstúpiť do politiky

Greta Thunberg je opäť na scéne: Nemecko urobilo „chybu“, keď sa vzdalo jadrovej energie…