Na zhromaždenie nakomandovali straníkov, študentov, milicionárov, ale napríklad aj ženy, ktoré išli do Prešova na trh. Násilne naň priviezli aj viacerých gréckokatolíckych kňazov.

Na „sobore“ bol prijatý vopred pripravený manifest s uznesením, podľa ktorého sa gréckokatolícki veriaci vracajú do Pravoslávnej cirkvi. Manifest „zrušil“ jednotu Gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a zároveň žiadal moskovského pravoslávneho patriarchu, aby gréckokatolíkov „láskavo“ prijal pod svoju právomoc. Medzitým Štátna bezpečnosť odviedla z prešovskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa zadným vchodom do väzenia prešovského gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý sa stal mučeníkom komunistického režimu.

Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa previedol na Pravoslávnu cirkev. Gréckokatolícki kňazi boli najprv rôznymi sľubmi, neskôr násilne, presviedčaní, aby opustili svoju cirkev. Pretože v drvivej väčšine odolali nátlaku, boli uväznení a vyvezení do českého pohraničia so zákazom pobytu na Slovensku. Iba tridsať gréckokatolíckych kňazov z 320 súhlasilo s prestupom k pravosláviu, absolútna väčšina z nich sa režimu vzoprela.

Gréckokatolícka cirkev celých 18 rokov oficiálne neexistovala. Pretrvávala však v podzemí, vo svedectve jej biskupov, kňazov a mnohých veriacich. Jej činnosť bola obnovená až po Pražskej jari v roku 1968. Dňa 10. apríla 1968 sa v zasadacej sieni rímskokatolíckeho biskupstva v Košiciach zišlo 133 zo 172 ešte žijúcich gréckokatolíckych kňazov. Zhromaždenie prijalo rezolúciu, v ktorej poprelo legitimitu tzv. Prešovského soboru a odsúdilo následné prenasledovanie gréckokatolíkov.

Definitívne riešenie prinieslo uznesenie vtedajšej vlády o povolení Gréckokatolíckej cirkvi a vládne nariadenie o hospodárskom zabezpečení Gréckokatolíckej cirkvi štátom.

Obe rozhodnutia boli prijaté 13. júna 1968. O necelý mesiac, 5. júla 1968, dostali gréckokatolíci späť svoj katedrálny chrám v Prešove. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a následnej normalizácii však celá Gréckokatolícka cirkev bola až do Nežnej revolúcie v roku 1989 štátnou mocou iba trpená.

Podľa cirkevnej štatistiky z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev v Československu celkovo viac ako 300-tisíc veriacich v 240 farnostiach.

Dnešná Gréckokatolícka cirkev je po reorganizácii a povýšení pápežom Benediktom XVI. od roku 2008 ustanovená na metropolitnú cirkev sui iuris. Podľa posledného sčítania z roku 2021 sa k nej hlási viac ako 218 tisíc veriacich. Svedectvo viery a oddanosti Svätému Otcovi a Katolíckej cirkvi, ktoré priniesli biskupi a kňazi v pohnutých 50. rokoch minulého storočia dalo Gréckokatolíckej cirkvi nielen nový vzrast, ale zvlášť mocných príhovorcov v osobách troch blahoslavených – Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka a Metoda Dominika Trčku.

TK KBS informoval Michal Pavlisinovič

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk