Môj profil 
Predplatné
Zdá sa, že agenda denníka SME, ktorý vyvolal rozruch svojimi článkami normalizujúcimi pedofíliu, prináša prvé ovocie.
Galko, ktorý bol za vlády Ivety Radičovej ministrom obrany a spájali sa s ním odpočúvacie škandály a ktorý je v súčasnosti nominovaný svojou stranou na post podpredsedu NR SR, na Facebooku uviedol, že podporuje iniciatívu kontroverzného denníka SME spojenú s pedofíliou.
„A viete čo? Podľa mňa je správne, že SME otvorilo tému pedofilov,“ napísal otvorene Ľubomír Galko.
„Mne informácie v tých článkoch rozšírili vedomosti. A som presvedčený, že ľudí, ktorí sa narodia s deviáciou a sú tak silní, že jej celý život odolajú a nikomu neublížia by mala spoločnosť podporovať a nemali by sme ich odsudzovať,“ podotkol.
Podľa popisu metód na presadzovanie aj spočiatku nemysliteľnej agendy v spoločnosti sociológa Josepha Overtona, sa Ľubomír Galko zrejme nevedomky ocitá vo fáze č. 2 – kedy jednoznačnosť problému pedofílie bola uňho zjavne nabúraná. No jeho vyjadrenie o tom, že by ich mala spoločnosť podporovať, dokonca naznačuje, že sa ocitol v poslednej, 6. fáze – kedy ako politicky činná osoba navrhuje v podstate implementáciu do sfér politiky (podpora spoločnosti).
Overton popísal 5 fáz na dosiahnutie nemožného: 1. detabuizovať tému – uznať, že niečo je neprijateľné, ale treba o tom hovoriť; 2 tzv. desakralizácia – ničí sa obraz radikálnej hrozby, nabúranie jednoznačnosti pedofílie a spochybňovanie problému; 3. nahradenie termínu eufemizmom – zbaviť sa tak odporcov; 4. z možného do racionálneho; 5. popularizácia – veď oni svoje obete milujú; 6. implementácia do sfér politiky.
Zarážajúce je, že Galko sa pridáva k nevedeckej téze, že pedofili sa už tak narodili – čím sa aktéri nezriadených túžob po deťoch obhajujú, že s tým nemôžu nič robiť. Keď s tým nemôžu nič robiť, neostáva nám nič iné, len to prijať, však?…
Ďalej Galko nenapísal, ako si predstavuje podporu spoločnosti, keď nikomu neublížia. Mali by mať podporu v tom, že sa im umožní pracovať v prostredí s maloletými? Zjavne tým nemyslel podporu terapie, keďže dodal, „ktorí nikomu neublížia“. Myslel tým morálnu podporu pri ich výbere práce s deťmi? Naozaj stačí, že nič neurobia a s myšlienkami „hrdinsky“ bojujú, kým nič netušiace deti okolo nich cupitajú? Nebolo by hrdinskejšie, keby sami uznali, že sexuálne zmýšľať o dieťati nie je dobré a nemali by na príležitosť byť s deťmi ani pomyslieť? Nám sa tu však podsúva, že oni sú tí, ktorí deti „milujú pravou láskou“ a chcú im dobre. Zjavne nám tu ktosi chce potrieť rozdiel medzi prirodzenou, rodičovskou, ochraňujúcou láskou k deťom a pedofíliou…
