Môj profil 
Predplatné
Gajdoš v rozhovore pre TASR upozornil, že SR aj na tomto stretnutí potvrdila, že je dôveryhodným a serióznym partnerom Aliancie. A to z hľadiska plnenia záväzkov v rozpočtovej oblasti, kde platí cieľ, že v roku 2024 vyčlení dve percentá z rozpočtu na obranu, ako aj z hľadiska budovania spôsobilostí či našej účasti na jednotlivých misiách a na medzinárodnom krízovom manažmente.
Podľa jeho slov je jednou z dôležitých úloh NATO takzvaný cieľ „3C“, čo znamená deľba nákladov, budovanie spôsobilostí a spolupráca na misiách (cash, capabilities, cooperation). Minister v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko chce mať vlastné spôsobilosti, ktoré môže ponúknuť spojencom a dodal, že v prvom rade budujeme svoju vlastnú obranu, čo sa ale neprieči plneniu úloh, ktoré vyplývajú z našich záväzkov voči NATO. Spomenul napríklad budovanie mechanizovanej brigády a ďalšie projekty ministerstva obrany, ktoré už prešli schvaľovacím procesom vo vláde.
Gajdoš upozornil na dôležitosť spolupráce medzi NATO a EÚ, kde sa podľa jeho slov vo štvrtok obe strany zhodli na potrebe kolektívnej obrany. Upozornil, že článok 5 Washingtonskej zmluvy si neprotirečí s článkom 42.7 Zmluvy o EÚ, lebo v jednom aj v druhom prípade ide o kolektívnu obranu a „to, čo je dobré pre NATO, je dobré aj pre EÚ a naopak“.
V tejto súvislosti je podľa neho dôležitý plán európskej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), v rámci ktorého SR zohráva vedúcu úlohu v projekte EuroArtillery, ktorý sa zaoberá delostreleckými systémami a koordináciou palebných systémov.
Nemenej dôležité boli podľa neho diskusie o budovaní spôsobilostí NATO a vlastnej národnej obrany pred kybernetickými a hybridnými hrozbami. „Toto je realita, aj preto sme na summite NATO rozhodli, že kybernetický priestor sa stal piatou dimenziou. Svedčia o tom aj kybernetické útoky, či už v Holandsku alebo v Británii,“ upozornil Gajdoš.
