M. Ftáčnik okrem iného považuje za úspech, že sa podarilo rozbehnúť strategické dopravné projekty a pokračovať v konsolidácii mestských financií. „Doprava sa prejavovala v tomto roku ako kľúčový problém a výsledkom je, že sa podarilo pristúpiť k realizácii stanovených úloh. Zazmluvnili sme 160 miliónov eur, ktoré by mali pomôcť verejnej doprave. Sú vysúťažené dodávky na nové trolejbusy a električky, prvé trolejbusy by sme mali vidieť na cestách v roku 2014. Najväčší projekt v tomto volebnom období je prvá etapa nosného dopravného systému, čo znamená rekonštrukciu Starého mosta a koľajovú trať do Petržalky. Projekt začíname realizovať 2. decembra. Dielo bude stáť 74 miliónov eur. Z balíka 160 miliónov eur je to tá najväčšia investícia,“ povedal primátor. Zároveň pripomenul aj obnovu tunela pod Hradným vrchom v tomto roku, ktorá umožnila premávku električiek na tradičnej trase v smere do Dúbravky.

Za druhú prioritu označil M. Ftáčnik zvyšovanie kvality života. Ako povedal, „z operačného programu životné prostredie získalo mesto 29 miliónov eur na opravu dvoch čističiek odpadových vôd vo Vrakuni a Petržalke. „Budeme vypúšťať kvalitnejšiu vodu do Dunaja, ktorá nebude znamenať riziko pre životné prostredie.“ Mesto tiež spracúva koncepciu pre verejnú zeleň. Bude to o výsadbe stromov na Bajkalskej ulici a kvetinových záhonoch na niektorých námestiach za 90.000 eur. Primátor rovnako poukázal na projekty na podporu sociálneho bývania v súvislosti s výstavbou nájomného domu v Petržalke za 2,8 milióna eur.

Na otázku TASR, čo urobí mesto pre to, aby sa nezopakovala tohtoročná neúnosná situácia so zimnými výtlkmi na bratislavských cestách M. Ftáčnik uviedol, „že opravy výtlkov predstavujú systémovú záležitosť. Mesto, tak ako v Košiciach má vo vlastníctve cesty I. II. a III. triedy. V iných krajoch má cesty I. triedy na starosti štát a cesty II. a III. triedy samosprávne kraje. Peniaze na ich opravu máme len z bežného príjmu z daní fyzických osôb. Riešenie vidím v dvoch rovinách. Začať rokovania s BSK, aby sa kraj, nielen jednorazovo, podieľal na údržbe ciest II. a III. triedy prostredníctvom spoločného podniku. Mesto samé na to nemá dostatok prostriedkov. Obraciame sa tiež na ministerstvo dopravy ohľadne prerozdelenia dane z motorových vozidiel iným spôsobom, než je to doteraz.“

V súvislosti s ďalšou otázkou TASR ku konsolidácii verejných financií a zadlžovaniu Bratislavy primátor uviedol, že hlavné mesto znížilo v uplynulom období svoju zadlženosť. “Tá krivka na grafe môže síce opticky kolísať, napr. v roku 2O10 na rok 2011 akoby opticky narástla, no išlo o úhradu nesplatených faktúr z predošlého obdobia. Aj teraz nám klesajúcu krivku dlžôb môže zastaviť nakupovanie nových autobusov. V otázke konsolidácie verejných financií a teda znižovaniu deficitu sme sa priklonili k postupu, na ktorom sa dohodol ZMOS s vládou SR. Namiesto mechanického prepočtu, kto a koľko má ušetriť, sme sa zaviazali koľko môžeme ušetriť. Celkovo sa vládou predpísaná suma v rámci SR znížila zo 136 miliónov na 91 miliónov eur. Od hlavného mesta sa v tejto konsolidácii rátalo s deviatimi miliónmi eur, zaviazali sme na 2,6 milióna eur, čo aj dodržíme. Takže nám žiadne krátenie daní v zmysle pôvodne podpísaného memoranda nehrozí,“ uzavrel M. Ftáčnik.

zf