Môj profil 
Predplatné
Povinnosť sa bude týkať chlapcov i dievčat a bude rozdelená do dvoch rozličných fáz. Prvou fázou bude povinné mesačné umiestnenie so zameraním sa na občiansku kultúru, čo podľa francúzskej vlády “umožní mladým ľuďom vytvárať nové vzťahy a rozvíjať ich úlohu v spoločnosti”, informoval v stredu spravodajský portál stanice BBC.
Medzi zvažovanými možnosťami je dobrovoľnícke učenie a práca pre charitu – popri tradičnej vojenskej príprave v armádnych, policajných alebo hasičských zboroch. Druhá fáza je služba v rozmedzí troch mesiacov až jedného roka, v rámci ktorého budú mladí ľudia pôsobiť v oblasti súvisiacej s obranou a bezpečnosťou.
Aj v tejto druhej fáze by si však absolventi mohli vybrať dobrovoľnícku činnosť spojenú s historickým dedičstvom, životným prostredím alebo sociálnou starostlivosťou.
Keď s tou myšlienkou prišiel Macron minulý rok, malo ísť o “miniatúrnu” verziu vojenskej služby; podľa jeho návrhu mali získať všetci francúzski občania “priamu skúsenosť s vojenským životom” najmenej jeden mesiac medzi 18. a 21. rokom života.
Tento zámer bol však zmiernený vzhľadom na výdavky a záťaž armády.
Aj po týchto úpravách by si tento program vyžiadal ročne 1,6 miliardy eur. Zámer má podporu 60 percent obyvateľstva, tvrdí mediálna spoločnosť YouGov, u mladých ľudí je však iba polovičná.
Macron je prvým francúzskym prezidentom, ktorý neabsolvoval povinnú vojenskú službu; zrušili ju v roku 1996, keď mal súčasný šéf Elyzejského paláca 18 rokov.
Povinnú vojenskú službu majú stále škandinávske krajiny, ako aj Švajčiarsko, Rakúsko a Grécko. Z mimoeurópskych krajín je to napríklad Izrael, ktorý má trojročnú brannú povinnosť pre mužov a dvojročnú pre ženy, alebo Kórejská ľudovodemokratická republika s 11 rokmi pre mužov a siedmimi pre ženy, uzatvára britské médium.
