Fico ďalej poznamenal, že určitá miera dvojkoľajnosti v rámci únie už existuje, keďže nie všetky členské štáty sú súčasťou eurozóny. „Budeme vidieť aj ďalší vývoj európskych inštitúcií. Myslím si, že je otázkou času, aký tlak sa bude vyvíjať na otázku Európskeho parlamentu do budúcnosti. Musíme si povedať, či sme spokojní s tým, aká je účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, aká je legitimita tejto inštitúcie,“ povedal Fico.

Expremiér Dzurinda si nemyslí, že z EÚ sa v budúcnosti stane superštát. „Neočakávam takýto vývoj, neočakávam ani rozpad. Skôr očakávam, že ak niekto nebude stíhať, tak mu necháme možnosť ísť svojím vlastným tempom,“ povedal s tým, že už v minulosti sa v tejto súvislosti vžil názov viacrýchlostná Európa. Predpokladá, že budúcnosť EÚ bude najmä o spolupráci. „Očakávam viac spolupráce, aj vo vojenskej oblasti, v oblasti vedy a výskumu. Potrebujeme sa viac zhovárať, viac zlaďovať postoje, lebo len čo sa objaví vážny príbeh, tak sme v Európe dve, tri, štyri skupiny,“ uviedol.

Obaja sa zhodli na tom, že desať rokov členstva Slovenska v EÚ je „úspešný príbeh“. Podľa Fica Slovensko toto členstvo využilo veľmi dobre. Dodal, že krajina inú alternatívu ani nemá. Dzurinda si myslí, že SR svoju pozíciu v únii za desať rokov upevnila a je jej rovnocenným spoločníkom.

Rozhovor

Napriek svojmu konzistentnému kritickému názoru na vyjednanie niektorých podmienok v prístupových rokovaniach pre Slovensko, oceňuje premiér Robert Fico dôležité rozhodnutia vtedajšej garnitúry, ktoré priblížili krajinu k európskej integrácii. Nebráni sa ďalšiemu rozširovaniu únie, pričom si myslí, že na vstup je pripravených niekoľko krajín. V prípade Kosova podporuje dialóg medzi Prištinou a Belehradom, avšak pokiaľ existuje päť členských štátov, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, tak jeho približovanie s úniou považuje za veľmi ťažké. Uviedol to v exkluzívnom rozhovore, ktoré poskytol TASR pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ.

-V čase prístupových rokovaní, ktoré viedla vláda Mikuláša Dzurindu, ste boli radovým poslancom Národnej rady SR. Naplnili sa vaše očakávania zo vstupu do EÚ tak z pozície politika ako aj občana?-

Nebudem hodnotiť podmienky, ktoré vtedy pravicová vláda pri vstupe vyrokovala, pretože by som mohol byť veľmi kritický. Ale každý, kto vnímal európsku realitu v tom čase, vedel, že je to jediná perspektíva pre Slovensko, preto som vítal, že sa urobili dôležité rozhodnutia, ktoré priblížili Slovensko k európskej integrácii. Keď sa vraciame pred rok 2004 – bolo to správne rozhodnutie, ktoré dnes môžeme prezentovať na viacerých ukazovateľoch a číslach. Jednoducho členstvo v EÚ je pre Slovensko úspešným príbehom.

-Smer síce nebol súčasťou vlády počas prístupových rokovaní a v čase vstupu do EÚ, avšak váš kabinet zabezpečil vstup Slovenska do eurozóny a Schengenu. Ktoré z týchto krokov boli ťažšie, pri čom sa muselo vynaložiť väčšie úsilie?-

Pamätám si, že keď sme nastúpili do vlády v roku 2006, tak sme dostali list, v ktorom nám oznámili, aby sme zabudli na Schengen, lebo sme najhoršie pripravená krajina. Vtedy sme vytvorili post splnomocnenca vlády – nazývali sme ho člen vlády pre telesné tresty. Bol to na ministerstve vnútra Jozef Buček, ktorý s ministrom vnútra nasadili vysoké tempo a aj za podpory ostatných ministrov sa z najhoršie pripravenej krajiny pre vstup do Schnegenu stala najlepšie pripravená. Dnes je zabezpečenie našej východnej hranice ukazované ako príklad pre iné časti schengenskej zóny.

Zavedenie eura si vyžadovalo splnenie veľmi prísnych Maastrichtských kritérií, ale dokázali sme to. Spomínam si na prechod na spoločnú európsku menu ako na mimoriadne hladký po technickej aj ľudskej stránke, a takto to bolo hodnotené aj v zahraničí. Zavedenie eura bolo pre nás významnejšie, ale komplikovanejšie bolo zaradenie Slovenska do Schengenu.

-Stačilo 10 rokov na to, aby boli štáty bývalého východného bloku, ktoré v najväčšej vlne rozširovania vstúpili do únie, brané ako rovnocenné s ostanými vyspelými krajinami?-

Cítim aj na rokovaniach orgánov EÚ, že dvojaký meter stále existuje. Na to je dobrá protizbraň, a tá spočíva vo veľmi efektívnej regionálnej spolupráci. Ak sme schopní sa v rámci Vyšehradskej štvorky dohodnúť a prezentujeme spoločne postoj na zasadnutí Európskej rady, tak Slovensko nehovorí za svojich 5,5 milióna obyvateľov, ale za 60 miliónov obyvateľov, čo je úplne iná kategória. Regionálna spolupráca je niečo, čo budem ako premiér intenzívnejšie presadzovať, pretože od 1. júla sa staneme predsedajúcou krajinou V4. Prichádzajú mimoriadne vážne témy na rokovanie európskych orgánov, ako program ochrany klímy, kde sú tak vysoko nastavené ciele, že pokiaľ sa proti tomu nepostavíme, tak nemáme šancu si ochrániť svoje vlastné národné záujmy.

-Hospodárska kríza ešte viac prehĺbila rozdiely v jednotlivých krajinách. Nepomohlo by fungovaniu únie ako homogénnejšieho zoskupenia prehodnotenie a zmena existujúcich európskych zmlúv?-

Bol obrovský tlak na vnútorné štruktúry únie predovšetkým v čase najväčšej krízy eura, keď sa prijímali rôzne záchranné mechanizmy a bola veľká nervozita silných ekonomických krajín z tých nezodpovedných. Vtedy sa veľmi často hovorilo o rozdelení únie na sever a juh predovšetkým z pohľadu eurozóny, našťastie sa podarilo tento tlak postupne eliminovať. Urobili sa kroky, ktoré by sa inak nikdy nestali. Neverím, že by sa zaviedol jednotný bankový dohľad. Čiže na niečo bola kríza aj dobrá.

Fakticky však existuje dvojkoľajnosť v únii, pretože sú krajiny, ktoré majú euro a tie, ktoré ho nemajú. Eurozóna sa stretáva sama, neprizýva ostatné štáty EÚ, ale nevylučujem, že pod tlakom ďalších návrhov, ktoré prichádzajú v podobe fiškálneho paktu, bankovej únie a ďalších, sa budú musieť aj tie krajiny, ktoré mali iný pohľad na fungovanie únie, prispôsobiť. Nemôžem tak vylúčiť, že príde aj k prehodnocovaniu základných dokumentov, ale toho sa každý bojí, pretože zmeny vyžadujú súhlas všetkých členských štátov EÚ.

-To, že 18 členských krajín má spoločnú európsku menu a 10 nie, je dôvodom, ako ste spomenuli dvojkoľajnosti únie. Bude niekedy eurozóna kompletná? Teda s veľkou pravdepodobnosťou okrem Veľkej Británie.-

Málo sa o tom hovorí, ale zavedenie eura je povinnosťou pre každú členskú krajinu. Vyplýva to zo vstupu do EÚ. Je to iba otázka plnenia podmienok a časového harmonogramu. Nová česká vláda je viac eurooptimistická ako predchádzajúca a tiež úplne inak pozerá na harmonogram zavedenia eura. Poľsko sa zdá byť veľmi optimisticky naladené. Nechal by som právo každému štátu sa rozhodnúť, v ktorom okamihu pristúpi. Je ale pravdou, že krajiny, ktoré majú euro, sú schopné lepšie reagovať na krízové javy. Okrem toho ich euro núti viac sa prispôsobovať, koordinovať hospodárske, finančné politiky, čo je veľká výhoda, pretože Slovensko sa bude prispôsobovať silným a nie slabým štátom. Čiže väčší počet členov eurozóny znamená väčšiu mieru stability v tomto prostredí.

-Na minulotýždňovom spoločnom zasadnutí vlády s Českom, ste spomenuli, že by bolo pre Slovensko výhodné, keby oba štáty opäť platili spoločnou menou. Kedy to vidíte reálne?-

Česká republika ekonomicky ide tak, že spĺňa podmienky pre vstup do eurozóny a je iba na nej, kedy sa rozhodne nastaviť časový harmonogram a ísť do toho. Tlak na ňu nebude nikto vyvíjať. Euro je užitočná vec, keď ju zavedie čo najskôr, tak to bude pre Slovensko len dobre.

-Majú sa členské štáty pripraviť v blízkej budúcnosti na ďalší presun národných kompetencií na Brusel?-

Nemyslím si, že by malo prísť v rámci celej Európskej únii k ďalšiemu preskupovaniu právomocí v prospech bruselských inštitúcií. Skôr by som videl, že miera integrácie bude hlbšia v eurozóne. Ale každá krajiny má nejakú červenú čiaru. Mňa napríklad netrápi, že komunikujeme s Európskou komisiou náš štátny rozpočet, trendy a priority. Ale už by som nemohol nikdy súhlasiť s tým, aby náš štátny rozpočet schvaľoval Brusel. Toto je naša suverénna domáca vec, ale väčšia miera koordinácie, to mi nikdy nerobilo problém.

Teraz napríklad v oblasti jadrovej energetiky vidíme záujem Európskej komisie prebrať podstatne viacej právomocí, čoho sa bojíme. Okrem bezpečnostných kritérií totiž budeme cítiť aj veľa politických, pretože sú krajiny, ktoré jadro nechcú a mohli by využiť nadnárodný orgán, aby pôsobil na tie, ktoré jadro využívajú. Minimálne Slovensko, Maďarsko a Česká republika, ktoré využívajú jadro, budú tvoriť veľmi silný celok a budú sa brániť. Čiže ak dnes vidíme nejaké tendencie, aby si Brusel uchopoval v tejto oblasti viac práv, tak narazí. Pokiaľ sa v minulosti vedeli členské štáty racionálne správať, tak sa našlo také riešenie, ktoré bolo vyvažujúce pre obidva záujmy.

-Má únia za sebou už najhoršiu fázu hospodárskej krízy alebo sa ešte musí pripraviť na horúce chvíle?-

Oživenie je evidentné, vnímame ho aj na Slovensku. Robíme ešte opatrenia na definitívne konsolidovanie verejných financií, ale povinnosťou mojej vlády je aj napĺňať očakávania ľudí, ktorí boli dva roky trpezliví. Keďže sme v druhej polovici vládnutia, tak akékoľvek rozhodnutia, ktoré budeme robiť v oblasti konsolidácie verejných financií, musia byť súčasne takými, z ktorých budú mať ľudia nejakú mieru prospechu. Preto, ak nepríde ku krízovým javom, tak je Európa na dobrej ceste v roku 2015 vyjsť z krízy. My by sme mohli dokonca dosiahnuť hospodársky rast blížiaci sa k trom percentám, čo bude jeden z najvyšších hospodárskych rastov. Ak však nad zdravým rozumom zvíťazí geopolitický súboj a bude tlak na Slovensko, aby sa stalo súčasťou ťažkých ekonomických sankcií vo vzťahu k Ruskej federácii, tak zabudnime na hospodársky úspech. Slovensko môže prísť k obrovským škodám a stratám. Verím, že takto sa na to pozerajú aj predstavitelia iných krajín. Existujú presné analýzy, ktoré hovoria, čo by konkrétna sankcia znamenala pre hospodársky rast tej ktorej krajiny EÚ. Nechcem tieto analýzy odtajniť, ale pre Slovensko je to brutálne.

-Napriek tomu nemôžeme zostať mimo týchto rozhodnutí, ale budeme sa musieť pri ich zavedení pridať k jednotnému postoju únie.-

Opakujem, verím, že zvíťazí zdravý rozum a geopolitický súboj nespôsobí, že roky snaženia, konsolidácie, boja s hospodárskou krízou obetujeme len pre to, že budeme chcieť niekomu niečo ukázať. Koordinoval som svoje postoje na spoločnom zasadnutí vlád s českým premiérom Bohuslavom Sobotkom. Myslím si, že máme veľmi podobné názory. Veľká triezvosť je tiež vo Francúzsku či Nemecku.

-Ako sa ČR pozerá na zavedenie ekonomických sankcií voči Rusku?-

Nemám právo prezentovať názory pána premiéra Sobotku, len môžem povedať, že je tu veľký priestor na spoločný postup.

-Spravilo Slovensko počas svojho pôsobenia v únii nejakú zásadnú chybu, ktorá by znížila jeho dôveryhodnosť?-

Spomenul som vyjednávanie podmienok. Je dlhodobo známy môj názor na súhlas slovenských vyjednávačov so zatvorením dvoch zdravých a bezpečných blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Nové členské štáty, keď rokovali o vstupe do EÚ, tak mali byť tvrdšie pokiaľ išlo o podmienky podpory poľnohospodárstva. Tu sme dostali na frak. Z tých 10 rokov je už sedem rokov Smer-SD súčasťou vlády, to znamená, že tiež preberáme zodpovednosť negatívnu, ale najmä pozitívnu za to, kde sa dnes Slovensko nachádza. Boli sme pod veľkým tlakom v rokoch 2006 až 2010, ale nie kvôli tomu, akú politiku robíme, ale kvôli tomu, akých partnerov sme mali vo vládnej koalícii. Ale prekonali sme to a už vtedy som robil všetko pre to, aby som bol ako predseda vlády vnímaný ako spoľahlivý a dôveryhodný partner. Keď sa na nás niekto pozerá z vonku, tak musí povedať, že sme krajina, ktorá je sociálne, ekonomicky a finančne stabilná.

-Pred 10 rokmi prišlo k najväčšej vlne rozšírenia o 10 krajín. V ďalších rokoch pribudlo Rumunsko a Bulharsko, naposledy Chorvátsko. Existuje stále priestor a kapacity na ďalšie rozširovanie? Kam až budú siahať hranice EÚ?-

Slovensko sa nebránilo rozširovaniu únie. Budeme podporovať vstup každého štátu, ktorý spĺňa podmienky. Keď teraz počúvam rozhovory medzi partnermi, tak hovoria o tom, aby sa zabudlo na eufóriu z roku 2004, ale veľmi dôkladne sa pozeralo na to, čo konkrétna krajina prináša do EÚ. Aby sa nestalo, že opäť príde do únie štát, ktorý do nej môže vniesť nejakú infekciu – ekonomickú, finančnú alebo inú. Možno o to viac je niekto nervózny, kto má rád rozširovanie, že nevidí tempo, ktoré by mohlo byť podstatne vyššie. Ale ja som po tom, ako Chorvátsko vstúpilo do EÚ veľký optimista, myslím si, že sú tu ďalšie krajiny, ktoré sú pripravené.

-Dlhodobou zahraničnopolitickou prioritou Slovenska je západný Balkán, v rámci neho podporuje proeurópske smerovanie Kosova, ale de facto ho neuznáva ako štát. Dialóg so Srbskom napreduje, nemalo by preto Slovensko prehodnotiť svoju pozíciu?-

Priština a Belehrad je základom a bude základom aj do budúcnosti riešenia tohto sporu. Ak ale hovoríme o vzťahu Kosova a Európskej únie, tak to približovanie bude veľmi ťažké, pretože stále je päť členských štátov, ktoré majú jasné výhrady k jeho vzniku. Podľa nás prišlo k porušeniu medzinárodného práva, tak si neviem predstaviť, že by mohlo nastať nejaké približovanie. Pokiaľ ide o dialóg Prištiny a Belehradu, ten budeme vždy podporovať, nech si to medzi sebou vybavia.

-Nenastal čas aspoň na začatie odbornej diskusie na túto tému?-

Pokiaľ pozorne sledujem slovenskú politickú scénu, tak štandardné politické strany majú konzistentný názor na Kosovo a necítim tlak ani od opozície ani z vnútra Smeru-SD. Celkovo je náš postoj prezentovaný ako pochopiteľný. Nikdy sa nestalo, aby na nás niekto tlačil do toho, aby sme ho zmenili. Na druhej strane nechceme robiť ťažkosti v každodennom živote ľudí v Kosove. V každodennej praxi tam, kde je to potrebné, sme ústretoví.

-Kde vidíte Slovensko a Európsku úniu o ďalších 10 rokov?-

Verím, že v roku 2024 si povieme to isté, čo teraz, že to bol úspešný príbeh. Verím, že budeme schopní predbehnúť Českú republiku a dynamika dobiehania priemernej životnej úrovne bude vyššia. Verím, že tých ďalších 10 rokov bude tých, v ktorých sa ešte viac priblížime k priemeru EÚ.

ru