Veď s rebelantmi okolo Migaľa si neporadili a teraz odstrelili aj Ferenčáka. Ten pritom stál pri zrode strany.

Ako sa v piatok vyjadril vo vysielaní Rádia Expres, ide údajne o pomstu pripravovanú už niekoľko mesiacov. Podľa neho je to zúčtovanie zo strany predsedu Matúša Šutaja Eštoka za to, že razí inú líniu, resp. že niekoľkokrát nehlasoval s koalíciou. Aj svoju diskreditáciu / kriminalizáciu vníma ako účelovú – vraj na ňom „pracovali“ poverené osoby. Pokiaľ má podozrenie na zneužitie právomoci verejného činiteľa, mal by ho predložiť OČTK. Takto volič vidí len obhadzovanie sa bahnom, čo strane berie body. V konečnom dôsledku skončí oslabená celá koalícia, pretože Ferenčákov hlas nie je žiadnou istotou (necíti sa viac byť viazaný programovým vyhlásením vlády) – ostalo by teda 78 hlasov…

Zabudnite na drahú nevestu

To nie je jediný problém. Druhýkrát už pri zostavovaní vládnej koalície totiž zrejme HLAS nebude miskou na váhach. Nielen, že klesli, niektoré opozičné subjekty ich otvorene odmietajú…

Ale postupne: videli sme vznik strany odštiepením od SMERu, videli sme silného lídra Petra Pellegriniho a solídny volebný výsledok. Predseda však odišiel na hrad, a nový, nuž, toho prenasledujú rôzne kauzičky, ktoré síce môžeme považovať za mediálne nafúknuté (odevy pre policajtov z kávových zŕn…), ale strana škodia a len čo sa na jednu zabudne príde iná.

Matúš Šutaj Eštok je síce typ dynamického mladého manažéra, no ako keby sa za ním vliekla smola. Napríklad kontumačne prehratý spor s čurillovcami kvôli neskontrolovaniu elektronickej schránky neprispieva k jeho imidžu.

Ani kvalitná práca rezortných ministrov nemusí stačiť

Najprv treba spomenúť, že kým SMER nepoznačili v tomto období prakticky žiadne nové kauzy, HLAS si vytrpel svoje – či už hovoríme o „slayáde” (nákup pozemkov Voderady, za čo odstúpil Peter Kmec) alebo o kauze „záchrankový tender”. Pozrite, vybrali si ambiciózne rezorty a dosadili ambicióznych ľudí. Pritom áno, staviame nemocnicu v Martine, lenže opozícia je schopná nájsť to jediné suché steblo trávy na lúke, keď ide o politický boj, a tak ministrovi Šaškovi nič nedarovala. Rovnako sa im darilo vytvoriť naratív o „spackanej” energopomoci v réžii ministerky hospodárstva Denisy Sakovej.

Defakto nemusíte mať kauzu, opozícia vám ju vyrobí…

Potom sú tu však ministri na populárnych stoličkách, aké prinášajú ľuďom nádej – reč je predovšetkým o ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, Erikovi Tomášovi. Workoholik par excellence, ktorému azda neexistuje niečo vytknúť. Jeho tlačovky majú hlavu-pätu, idú priamo k veci, a oznamuje predovšetkým dobré správy, teda zvyšovanie minimálnej mzdy a nárast / udržanie dôchodkov, plus potvrdenie trinástych dôchodkov. To znamená, že hlavne tí skôr narodení budú inklinovať sympatiami ako k ministrovi, tak k jeho strane. Inými slovami – môžeme sa oprávnene domnievať, že práve Tomáš drží (v miere, akú ťažko presne odhadnúť) nad vodou svoju stranu…

Len či to bude stačiť?

Ideou HLASu bola alternatívna sociálna demokracia voči SMERu. Ale dokázali sa tak presadiť? Treba tu spomenúť ministra Tomáša Druckera, ktorý síce prezentuje napredovanie v školskom systéme, no reálne, ďalekosiahle dopady jeho krokov sa ukážu až keď táto generácia žiakov nastúpi do práce. Drucker hovorí o najväčšej reforme za desiatky rokov, no sám uznáva, že kým sa táto investícia vráti, bude to trvať. Zlý jazyk by povedal, že to je dokonalé alibi, ale my sa držme faktov.

Existujú pritom aj výčitky ohľadom údajnej inklinácie Druckera k liberalizmu. Do tejto debaty nechcem teraz zachádzať, ale minimálne z hľadiska ekonomického má ľavicové cítenie – tak sa prezentuje, a taká strana ho aj drží vo svojej stajni.

V každom prípade je zásadná otázka tá, či dokáže HLAS opodstatniť svoju existenciu v silnej konkurencii podobných subjektov. SMER totiž kedykoľvek dokáže nahradiť ich ministerské posty vlastnými kádrami. Potom príde Republika a zaiste predstaví nových ľudí (ktovie, čo bude s SNS). Takže pokiaľ vedenie HLASu nebude do volieb pracovať na ucelenej novej identite, akomsi „rebrandingu”, nových príbehoch, vnútornom poriadku a lepšom marketingu, hrozí mu, že ostane v očiach obyvateľov trčať na ihrisku ako zbytočný hráč, ktorý skončí napokon na lavičke. Pretože nestačí drieť, treba to aj vedieť predať.

Bezchybne.