V rozhlasovej relácii RTVS Z prvej ruky (vypočuť si ju môžete tu) boli v stredu 20. mája hosťami predseda rady prokurátorov SR Juraj Purgat a poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik (SaS). Druhý menovaný zaujal svojimi výrokmi natoľko, že sa k jeho vystúpeniu už stihol vyjadriť celý rad kompetentných osôb a Generálna prokuratúra SR vydala k nemu oficiálne stanovisko.

Na nesmelú otázku moderátorky, prečo je treba zákon o prokuratúre prijať urýchlene ako poslanecký a nie ako vládny zákon, kde by mala dostatočný priestor na vyjadrenie aj verejnosť, Baránik uviedol, že to je jednoduchý zákon, ktorému je jednoduché rozumieť, a teda medzirezortné pripomienkové konanie netreba – hlavne treba čím skôr urobiť zmeny.

A bez nejakých škrupúľ v podstate označil prokuratúru za kriminálnu štruktúru: „To, ako máme teraz prokuratúru, je to najhoršie, čo môže vôbec byť. Keby sme urobili čokoľvek iné, keby sme si vymysleli aj niečo z Marsu, tak by to muselo byť lepšie ako to, čo máme teraz. Teraz je prokuratúra v podstate v područí organizovaného zločinu. To, že sa teraz tvária, že to nie, my sme dobrí, všetko je v poriadku, sú tam trošku nejaké problémiky, ale to vyriešime, to je len kamufláž, lebo sa boja, že tam dôjde k radikálnej zmene. Majú strach, všetci tí grázli, ktorí v tej prokuratúre sú.“

Spoludiskutér, predseda rady prokurátorov Juraj Purgat, však vzniesol logický protiargument v tom zmysle, že ak terajšia moc prijme zákon, ktorý bude dosť gumený, aby ním mohla kohokoľvek mlátiť po hlave ako obuškom, tak po zmene vlády sa to môže veľmi ľahko otočiť proti nej. Prišla odpoveď, na ktorú sa naozaj ťažko reaguje:

„Ide o to, že my, na rozdiel od predchádzajúcej vládnej koalície, nie sme zločinecká organizácia. Smer je zločinecká organizácia, len nie je stíhaná. Keď sa pozriete na to, aké sú parametre zločineckej organizácie, tak to oni absolútne, stopercentne spĺňajú. Sú tu, a boli založení len za účelom toho, aby drancovali túto spoločnosť a prokuratúru si zobrali pod svoje krídla ako niekoho, kto ich bude ochraňovať,“ povedal Baránik.

Na pokus redaktorky položiť otázku, či by aj napriek tomu bolo v poriadku, keby za generálneho prokurátora nominovala bývalého politika s konfliktom záujmov, Baránik zopakoval: „Ale my nie sme zločinecká organizácia. To musíte rozlišovať. Ľud rozhodol, že toto musí skončiť. Nie je prípustné, aby Matovič, Sulík, Remišová a ostatní sa snažili o to, aby tu došlo k radikálnej zmene v tejto spoločnosti, a pritom prokuratúra, ktorá pôjde tak ako doteraz, mala zatiahnutú ručnú brzdu a povedala: nie, s týmto sa nedá nič robiť.“

Vidíme tu logiku, akú používali dobyvatelia všetkých čias, keď odhodili nejaké pretvárky a hry: oni sú zlí a my sme tí dobrí, a preto všetko, čo robili oni, bolo zlé, a všetko, čo urobíme my, je v mene víťazstva dobra, a teda je vždy dobré…

Na otázku, či tu nejde o pokračovanie starej tradície politickej nominácie na odborné posty, odpovedal: „to, že sa bude jednať o odborníka, to my zabezpečíme tými vypočutiami, ktoré doteraz neboli. A my nehovoríme, že sa niekto nemôže uchádzať, ale rozšírime ten okruh, aby sme z tej rozšírenej kvality získali čo najlepšiu kvalitu.“ Teda klasická totalitná odpoveď v štýle známeho „zďelajem komisiju. Predsedateľom budu ja…“

„Nech prídu prokurátori. Keď sú takí dobrí, ako sa tu hovorí, myslím, že tá kvalita sa na tom vypočutí ukáže. My to robíme absolútne transparentne, neschovávame nič,“ pokračoval Baránik vo svojom až príliš transparentnom vysvetľovaní, prečo do výberu majú byť zahrnutí aj ľudia, ktorí o prokuratúre absolútne nič netušia. „Ide o to, či sú schopní sa od minulosti, resp. ešte stále súčasnosti prokuratúry odpojiť a preukázať nám, že sú pripravení byť agentmi zásadnej zmeny.“

Tak teda tu jasne vidíme, ktoré sú tie správne kritériá. Áno, presne takto by to videl aj samotný Lenin: nie je dôležité, či niekto vie riadiť lokomotívu, školu, elektráreň, ale či je oddaný straník.

Dôvod, prečo chcú niekoho mimo prokuratúry, Baránik prezrádza aj v tomto výroku: „Tu je absolútne jasné prepojenie na organizovaný zločin na najvyšších miestach prokuratúry a prokurátori sa všetci tvária, že sa nič nestalo.“ A aby toho nebolo málo: „Prokurátori majú prax, keď zametajú kauzy pod koberec a už je len otázka, či sú podplatení, alebo to robia len preto, že sa im nechce robiť.“

Teda Baránik obviňuje prokuratúru ako takú. Tých takmer tisíc prokurátorov je pre neho málo dôveryhodných, zrejme nie sú zárukou tej správnej zmeny. Skrátka a dobre, poslanec Baránik hovorí, že musí prísť ten správny súdruh, ktorý nebude zaťažený nejakou praxou, a kto správne, v štýle tej správnej zmeny rozhodne o tom, čo sú kauzy, a čo nie sú kauzy.

Spoludiskutujúci Purgat sa pokúsil Baránikovi vysvetliť, že kto nie je prokurátor, potrebuje minimálne rok, aby sa zaučil, ale márne…

Na argument, že paragraf 8 návrhu zákona je natoľko gumený, že nad generálnym prokurátorom by neustále visel damoklov meč politickej moci, že by ho táto mohla kedykoľvek odvolať, Baránik vyhŕkol: „veď tak by to malo byť, doteraz nad ním visel damoklov meč mafie“.

A keď spoludiskutujúci aj redaktorka prekvapene konštatovali, že v takom prípade sa nedá hovoriť o nezávislosti prokuratúry, že to je zasahovanie politickej moci do jej práce, vtedy prišiel mentálny vrchol relácie, doslova briliant z oblasti právnej vedy: „Nikde na svete neexistuje táto mečiarovská téza, že prokuratúra má byť nezávislá. Prokuratúra vykonáva plne exekutívnu funkciu, teda plní nejakú funkciu štátu na to, aby štát fungoval.“

Na takéto čosi nemala redaktorka ani spoludiskutujúci čo povedať, dočista im vypadla reč, argumenty a možno aj oči. A to bol koniec relácie. V tej, žiaľ, chýbal plánovaný oponent zo strany Smer-SD, ktorý by možno mohol pánovi poslancovi Baránikovi pripomenúť, že tak nejako podobne, ako si to predstavuje on, to fungovalo aj v 50. rokoch minulého storočia, keď prokuratúra tiež bola pod dohľadom štátu, konkrétne orgánu, ktorým bola štátna bezpečnosť ŠtB. A že poslanec Baránik týmto vyjadrením ukázal, že principiálne vôbec nechápe úplný základ moderného postavenia prokuratúry ako nezávislej sústavy štátnych orgánov ochrany práva mimo systému výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci.

Na škandalózne vyjadrenia poslanca Baránika nemohla nezareagovať ani Generálna prokuratúra SR svojím oficiálnym vyhlásením. V ňom vyslovila nad Baránikovými výrokmi „vážne znepokojenie“, keď píše: „Takéto verejné vyjadrenie stanoviska poslanca ako ústavného činiteľa považujeme za krajne nevhodné a nezodpovedné voči právneho štátu vo všeobecnosti i autorite orgánov vymožiteľnosti práva.

Zásadne sa ohradzujeme voči prezentovaniu obrazu prokuratúry poslancom v spoločnosti, ktorý veľmi nespravodlivo obviňuje všetkých prokurátorov z nečestnosti, korupcie a fungovania ako súčasti organizovaného zločinu.

Odmietame zneužívanie všeobecných tvrdení, paušalizovanie individuálnych zlyhaní a zaťahovanie do politického boja. Populistické politické obvinenia na hranici šírenia poplašnej správy sa veľmi necitlivo sa dotýkajú každodennej odborne i psychicky náročnej práce viac ako 900 prokurátorov.

Postup, ktorým bol pripravený a predložený návrh novely zákona o prokuratúre je v rozpore s princípom spolupráce štátnych orgánov, ktorý je odporúčaný v správe Benátskej komisie (časť E bod 35) pre proces voľby generálneho prokurátora. Orgány prokuratúry SR a prokurátori boli v rozpore s týmto princípom vynechaní z odbornej diskusie o poslaneckom návrhu novely zákona o prokuratúre, ale aj odborná verejnosť. Zmeny právnej úpravy sa nemajú robiť s predsudkami a animozitou bez verejnej diskusie. Takto nemožno dospieť k rozumným zmenám právneho systému Slovenskej republiky.“

V stanovisku Generálnej prokuratúry sa tiež píše: „Generálna prokuratúra so znepokojením konštatuje, že pán poslanec Baránik v rozhovore opakovane potvrdil ambíciu zasahovať z pozície politickej moci do výkonu pôsobnosti generálneho prokurátora. Takýto prístup je v zásadnom rozpore s postavením orgánov prokuratúry a generálneho prokurátora v právnom systéme, ktoré má byť stabilné a nezávislé od aktuálnych politických zmien (správa Benátskej komisie časť E bod 37).

Táto skutočnosť by mala byť alarmujúcou pre všetkých zástancov budovania právneho štátu založeného na rovnováhe mocí a systéme vzájomných bŕzd a rovnováh medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou.“

Čo ešte dodať? Poslanec Baránik nám predviedol absolútne kryštalickú ukážku totalitného rozmýšľania očisteného naozaj od všetkých zbytočných ozdôb demokratického folklóru. Teraz nám ostáva už len držať si klobúčiky a tú divokú jazdu na Matelkovom kolotoči si naplno vychutnať.

Ivan Lehotský