Bratislava 25. marca 2021 (HSP/Foto:Archív Milan Uhrík)

„Nebudeme sa podieľať na ,občianskych vojnách‘ v konzervatívnom spektre: našimi politickými súpermi sú liberáli, progresívci a korupčníci. To ich ideme poraziť,“ hovorí predseda hnutia REPUBLIKA Milan Uhrík. Bude to on, kto zdvihne nad hlavu zástavu národnej politiky, aby opäť viala hrdo a dôstojne?

Hlavné správy: Po odchode z ĽSNS ste deklarovali, že program a vízia vášho nového hnutia nie sú príliš odlišné od programu a vízie ĽSNS. Dá sa však predpokladať, že určité rozdiely tam budú. Ktoré to sú?

Uhrík: Jedná sa predovšetkým o rozdiely vo forme a v úrovni, na akej chceme náš program prezentovať a realizovať. Názory sme nezmenili, veď program ĽSNS som dlhé roky vo veľkej miere spoluvytváral. Radikálna reforma EÚ a boj proti jej federalizácii, zachovanie národnej suverenity a identity členských štátov, presadzovanie vojenskej neutrality Slovenska, získanie štátnej kontroly nad strategickými podnikmi a monopolmi (plynárne, elektrárne, vodárne) či obnovenie poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky – to sú veci, za ktorými si stále stojíme. Takisto samozrejme ochrana tradičných hodnôt, zlepšenie vymožiteľnosti práva, či zavedenie zásluhovosti do sociálneho systému (aby sme podporili rodinnú politiku štátu, ale aby si asociáli z osád nerobili z rodenia detí živnosť).

Keď sa pýtate na rozdiel oproti ĽSNS, tak na rozdiel od nich sa nechceme obzerať dozadu a hašteriť sa za veci patriace sto rokov do minulosti, ale chceme sa sústrediť na realitu súčasnosti a na víziu do budúcnosti. Sme hrdí Slováci, a súčasne si uvedomujeme, že dnešný svet už zápasí s úplne inými problémami a hrozbami, ktoré dostatočne rozoštvávajú národ aj samé o sebe.

Jednoducho, musíme hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás (národniarov, vlastencov, konzervatívcov) rozdeľuje. Naším cieľom je poskytnúť obraz postupnej a skutočnej zmeny. Striedať vládu zlodejov za vládu šialencov a potom naopak, to totiž nie je posun vpred.

Hlavné správy: Čo nové prinášate na politickú scénu?

Uhrík: Pozitívne vlastenectvo, razanciu a odvahu predkladať a realizovať riešenia, ktoré považujú obyvatelia Slovenska za dobré a správne. Ľudia nás poznajú, vedia, aké hodnoty a program presadzujeme.

Chceme to robiť profesionálne, dôstojne a bez nánosu zbytočných, nič neriešiacich „fašistických“ provokácií, ktoré by stranu viedli do totálnej domácej aj zahraničnej izolácie – čiže do pozície, z ktorej nikdy nič nepresadí a jej existencia je teda v podstate zbytočná.

Hlavné správy: Vaša osobná pozícia ako politika sa zmenila. Nemusíte držať stranícku líniu ĽSNS, ale ako predseda a zakladateľ nového hnutia REPUBLIKA môžete otvorene presadzovať svoj pohľad na veci. Nakoľko intenzívne vy osobne vnímate tento rozdiel a v čom najviac spočívajú jeho výhody (prípadne nevýhody)?

Uhrík: Rozdiel je sloboda, ktorá zavládla okolo REPUBLIKY, a ktorá má tendenciu spájať skutočne širokú vzorku tých, ktorí to myslia so Slovenskom dobre. Ovzdušie, kde nepanuje rigidný pohľad jedného človeka, ale uvoľnená a pozitívna tímová atmosféra a šanca angažovať sa.

A neverili by ste, kto všetko a sympatizanti akých strán sa k nám dnes hlásia. Je to úžasné. S konzervatívnymi a vlasteneckými názormi súhlasí veľmi veľa Slovákov, len potrebujú subjekt, ku ktorému by sa nemuseli hanbiť prihlásiť. Hľadajú lídra, ktorý nebude robiť zo seba šaša a z vlasteneckej myšlienky tragikomédiu, pretože to si táto vznešená myšlienka naozaj nezaslúži. Vlastenecká scéna na Slovensku má na oveľa viac. Za REPUBLIKU sa nemusí hanbiť nikto – ani robotník, ani lekár.

Hlavné správy: ĽSNS sa v mnohých situáciách v minulosti ukázala ako zástanca skutočnej vlasteneckej politiky, ale jej najväčším problémom bolo a ostáva, že pri konfrontáciách s prorežimnými médiami nedokázala úplne presvedčivo rozbiť ich argumentáciu o spriaznenosti s určitými historickými obdobiami, udalosťami a s určitými názorovými prúdmi, ktoré dnešný režim zakazuje. Takýto biľag ste zdedili aj vy ako bývalí členovia. Čo chcete s tým robiť?

Uhrík: Všetky historické etapy v dejinách Slovenska berieme ako súčasť histórie, ktorá sa nedá zmazať. Dá sa z nej len poučiť a dajú sa prijať kroky, aby sa negatívne aspekty a ľudské tragédie už nikdy neopakovali.

Odmietame akúkoľvek spriaznenosť s totalitnými ideológiami minulosti. Na slovenský zápas o štátnosť však musíme zostať hrdí. Zároveň odmietame, aby NAKA obviňovala z extrémizmu a „vykopávala dvere“ niekomu za to, že vyjadrí slobodný názor na internete, napríklad na sociálnu politiku pred novembrom 1989. To je neslýchané!

Preto sme za absolútnu slobodu slova, ktorá je jednou z občianskych slobôd a zakladá sa na slobode myslenia. Ako už bolo povedané: nehľadíme do minulosti. Reálne vnímame problémy súčasného sveta, chceme sa inšpirovať dobrým a zlého sa strániť.

Hlavné správy: Akým spôsobom je podľa vás možné raz a navždy umlčať reči časti verejnosti o nálepkovaní „fašizmom“? Od toho sa totiž odvíja aj možnosť akceptácie politického subjektu ako potenciálneho politického partnera inými stranami…

Uhrík: Poviem to reálne. Túto nenávisť a atmosféru budú naďalej šíriť len politici, novinári a aktivisti, ktorí nenávidia Slovensko a milujú zahraničné peniaze, cudzie záujmy a oligarchov. Tento typ politikov navštevuje deň po voľbách rôzne ambasády a bankám veľkoryso odpúšťa odvody. Novinári sa po študijných pobytoch, kurzoch a stážach v USA a Veľkej Británii vracajú späť na Slovensko s bodíkom do životopisu a určitým nastavením. Oni vedia, o čom hovorím.

A najhlučnejším aktivistom tečú granty z Bruselu, zahraničných ministerstiev, Nadácie otvorenej spoločnosti alebo nórskych fondov, aby tu robili diskreditačné kampane proti konkrétnym osobám a subjektom. Boháči z Esetu s možným prepojením na cudzie tajné služby naliali ťažké peniaze do vzniku Denníka N, do kampane dvoch posledných prezidentov, do strany Progresívne Slovensko a jej kandidátov. Penťáci a ďalší vlastnia desiatky médií tlačených, aj digitálnych.

Nás neplatí nikto. Nie sme „namočení“ v žiadnej korupcii. Preto si môžeme dovoliť slobodu bez záväzkov voči nikomu. Áno, každý urobil určite v živote niečo, na čo nie je hrdý, alebo čo by pri spätnom pohľade spravil dnes inak. Nie je hanba priznať si to. A áno, určite nás budú liberálni novinári aj naďalej označovať za „extrémistov“ a „fašistov“. Ale tak dnes fungujú všetky korporátne masmédiá. Presne takto nálepkujú konzervatívnych politikov aj v Bruseli a vo všetkých západných krajinách.

V súčasnosti je prakticky nemožné naozaj bojovať za tradičné hodnoty a zároveň sa vyhnúť tejto nálepke niekde v Denníku N. Tieto nálepky nedostávajú len liberáli a ich prisluhovači (napr. KDH). Toto nálepkovanie nás však neodradí. Nič si z toho nerobíme.

Hlavné správy: S tým nálepkovaním súvisí aj skutočnosť, že niektorí ľudia, ktorí odišli z ĽSNS spolu s vami (Mazurek, Suja, Ďurica) sú časťou verejnosti vnímaní práve ako členovia „tvrdého jadra“ ĽSNS. Neobávate sa, že práve oni by mohli znemožniť akceptáciu vášho hnutia politickým mainstreamom?

Uhrík: Opäť to súvisí s odvahou. Ale najskôr si povedzme, že informácie, ktoré v mediálnom priestore kolujú o kolegoch, sa delia na tri skupiny: prifarbená realita, bulvarizovaná polopravda a čistá lož. Niektoré veci sú staršie ako novinári, ktorí o nich píšu.

To, čo malo byť vysvetlené, bolo vysvetlené, chyby boli priznané, kolegovia prešli obrovským osobným vývojom a sebareflexiou, ospravedlnili sa za veci, s ktorými dnes už ani sami nesúhlasia. Totalitné ideológie z princípu odmietame. Na druhej strane nerozumiem, ako môže niekto robiť väčší problém z mladíka, ktorý kričal na moslimov na proteste proti imigrantom, ako z tých, čo rozkrádajú v politike miliardy a zapredávajú Slovensko cudzincom.

A teraz k odvahe, ktorú treba nájsť: ak nenájdeme odvahu povedať NIE novinárom, politikom a aktivistom, ktorí slúžia zahraničným záujmom, nikam sa nepohneme. Nemôžeme sa riadiť tým, čo nám rozkážu novinári, len aby nedajbože nenapísali o nás škaredý článok v nejakom plátku. Slovensku majú vládnuť demokraticky zvolení politici, ktorí majú slúžiť občanom, nie šéfredaktorom zahraničných médií. Nesmieme vymeniť demokraciu za médiokraciu.

Záujem mnohých korporátnych novinárov sa dá jednoducho zistiť podľa finančných tokov. A ak si niekto myslí, že sem posiela akýsi zahraničný filantrop či organizácia peniaze na to, aby sa Slováci mali lepšie, je naivný. Posiela peniaze na to, aby tunajší kolaboranti vytvorili skvelé prostredie pre ich biznis a odstránili politickú a obchodnú konkurenciu. Nechcú, aby si Slováci pýtali veľa za robotu, aby si chránili svoje deti a rodiny, aby boli sebestační, aby mali svoje polia alebo vlastnili svoje domy. Chcú z nás spraviť nájomníkov, ktorým nebude patriť už ani pôda pod nohami.

Hlavné správy: Koalície sa zvyčajne robia až po voľbách, ale predsa len vám položím tú politikmi neobľúbenú otázku: koho by ste zo súčasnej politickej scény vnímali ako viac či menej akceptovateľného koaličného partnera? A naopak, s kým by ste po voľbách za žiadnych okolností nešli do vlády?

Uhrík: Otázka je legitímna, odpoveď však náročná.

Určite vylučujeme z koaličnej spolupráce liberálov a progresívcov, kvôli zásadným svetonázorovým rozdielom. Ak však nechceme naveky len „brechať“ v opozícii, a ak chceme ľuďom a Slovensku reálne pomôcť, tak musíme ísť s niekým do vlády. Ak vylúčime spoluprácu s Matovičom a Kollárovcami, zostane nám už len Smer a Hlas. Ak vylúčime Smer a Hlas, zostane nám Matovič a Kollár. Spoluprácu s ĽSNS nevylučujeme, avšak vylučujú ju všetci ostatní, čiže to je aj pre voličov slepá ulička. Ostatné názorovo blízke strany sú, žiaľ, preferenčne ďaleko od toho, aby sa vôbec dostali do Národnej rady SR.

Ale vidíme, ako turbulentne sa situácia mení. Preto menovať konkrétne subjekty by bolo v momentálnej situácii neprofesionálne. Až po rozhodnutí ľudí vo voľbách budeme vidieť, aký silný mandát a akú vyjednávaciu pozíciu REPUBLIKA získa. Určite však nepôjdeme do vlády, ktorá bude presadzovať liberálne hodnoty, protislovenské postoje, a ktorá si bude chcieť máčať prsty v korupcii.

Hlavné správy: Na vašej stránke máte zatiaľ len v hrubých rysoch načrtnuté priority vášho hnutia. Zahraničnopolitické témy sú tam zahrnuté do dvoch odrážok: ochrana Slovenskej republiky, jej bezpečnosti, suverenity, štátnosti a identity a dôstojná a razantná obhajoba záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Môžete byť konkrétnejší? Napríklad ohľadne EÚ: vystúpiť alebo reformovať a vrátiť do podoby hospodárskej únie? NATO: vystúpiť alebo nevystúpiť? Európska obrana spolu s Američanmi alebo bez nich?

Uhrík: Na programe intenzívne pracujeme a budujeme nosné piliere profesionálneho politického subjektu. Hlavné motto je jasné: obhajoba národných záujmov.

Razantne odmietame masovú migráciu. Žiadny bruselský komisár ani kolaborant nám nemôže prikazovať, koho máme na Slovensko presídliť a živiť. To nedovolíme! Vystúpenie z EÚ však nie je momentálne realizovateľné. Skúšali sme to ešte v rámci ĽSNS, ale verejná mienka jednoducho nepustí – ľudia sa báli podpisovať čo i len petíciu na vyhlásenie referenda o vystúpení z EÚ.

Presadzujeme teda zásadnú reformu EÚ, jej prekopanie od úplných základov a návrat naspäť k čisto hospodárskemu združeniu suverénnych štátov. V týchto požiadavkách nie sme sami. Žiada to čoraz viac strán v Európe, žiadajú to Maďari aj Poliaci. S ostatnými európskymi štátmi chceme a musíme spolupracovať, ale oveľa férovejšie. Nechceme žiadnu európsku federalizáciu a nechceme počúvať žiadne politické rozkazy z Bruselu.

Čo sa týka NATO, tak táto vojenská organizácia nemá v súčasnom svete opodstatnenie, slúži len ako predĺžená ruka USA v Európe. Jej jedinou činnosťou je štvanie proti Rusku a hľadanie vonkajších nepriateľov, aby mohla ospravedlniť svoju existenciu a potrebu americkej armády v Európe. Sme za vojenskú neutralitu Slovenska podobne, ako je neutrálne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, atď. Dobre žiť sa dá aj bez americkej armády.

Podobný myšlienkový postup používame vo všetkých otázkach. Budeme radi spolupracovať s každým partnerom, keď pôjde o vec rozumnú a prospešnú. Nikto nám však nesmie vnucovať názor čo je správne, kto je bezchybný spojenec a kto úhlavný nepriateľ. Odmietame nátlak a prijímame len postavenie rovnocenných partnerov. Ak nám ktosi toto postavenie upiera, potom je na mieste otázka, či je pre Slovensko prospešné v takom partnerstve zotrvať.

Treba si však uvedomiť, že takéto kroky sa dajú robiť len s obrovskou podporou ľudí. Aj Viktor Orbán si môže dovoliť povedať razantné nie Bruselu len vďaka tomu, že za ním stojí masa ľudí. A tú sa snaží Brusel aj médiá otočiť proti nemu. My by sme neváhali! Spýtali by sme sa ľudí v referende (čo je prvok priamej demokracie) a ich vôľu realizovali. Každá krajina môže byť len natoľko silná a suverénna, nakoľko sa jej vláda môže oprieť o podporu vlastných občanov.

Hlavné správy: Do vás osobne, ale aj do ďalších vašich kolegov, keď ste boli v ĽSNS, vkladalo veľa ľudí nádeje, že budete tými pravými ochrancami záujmov Slovenska. Vy ste z ĽSNS odišli a mnohí ľudia to vnímajú nielen ako nešťastné trieštenie síl, ale aj vyslovene ako zradu. Ako by ste im vysvetlili váš pohľad na túto vec?

Uhrík: Náš pohľad na toto bol vysvetlený vo videu, ktorým sme oznamovali naše rozhodnutie.

Čoskoro každý pochopí, že opustiť slepú uličku neznamená trieštenie síl. Pravda znie, že sme vystúpili z tieňa, kde ďalší vývoj a spájanie už objektívne nebolo možné. O nejakej „zrade“ nemôže byť ani reči, to sú len kuvičie hlasy. Neprešli sme a ani neprejdeme k „slniečkarom“.

Robiť pronárodnú politiku však neznamená byť plný nenávisti voči všetkému naokolo, ísť stokrát hlavou proti múru, stokrát si ju rozbiť, vôbec nič napokon nepresadiť a opäť len nadávať na všetkých naokolo.

Za dva týždne sa do REPUBLIKY hlásia rádovo už stovky členov, ktorí by napríklad do ĽSNS či k Harabinovi nikdy nevstúpili. Hlásia sa k nám bežní ľudia, ale aj docenti. O tom, akú podporu získame vo voľbách, však rozhodnú napokon voliči. My im vieme garantovať, že sa určite budeme správať racionálne, aby žiadne pronárodné a konzervatívne hlasy vo voľbách neprepadli. To by bolo kontraproduktívne.

Hlavné správy: Financujete stranu čisto z vlastných zdrojov? Dá sa to? Mnohí politici tvrdia, že to nejde bez sponzorov, ktorými v krajine ako Slovensko môžu byť iba oligarchovia…

Uhrík: To, že politika sa nedá robiť bez oligarchov, tvrdia iba tí, ktorí politiku bez oligarchov nikdy nerobili. My sme vždy šli cestou nezávislosti. Dá sa to, dokázali sme to viackrát ešte v rámci ĽSNS. Nespravíme síce kampaň za milión eur, ale dostaneme sa medzi ľudí prirodzenou cestou. Moje postrehy z Europarlamentu sleduje stotisíc ľudí len na Facebooku. Nedávne vystúpenia Milana Mazureka z Národnej rady SR videli dva milióny ľudí aj bez reklamy.

Ide to, pretože do našej práce dávame srdce, zápal a úprimné presvedčenie. Ľudia to vnímajú. To nedokáže spraviť ani najlepšia reklamná agentúra za milióny. Hnutie REPUBLIKA si financujeme sami z našich platov. V porovnaní s miliónmi od oligarchov máme smiešny rozpočet, ale zato máme maximálne nabudených a odhodlaných ľudí. To je skutočné bohatstvo a najväčšie aktívum strany.

Hlavné správy: Prešli niektoré zo štruktúr či členskej základne z ĽSNS do hnutia REPUBLIKA spolu s vami? Alebo vzniká vaše hnutie úplne na zelenej lúke?

Uhrík: Prichádzajú k nám najmä ľudia bez politickej minulosti, ale aj ľudia z ĽSNS, zo SNS a zo SME Rodina. Od Kollárovcov odchádzajú najmä tí, ktorí sa k nim pridali ešte v začiatkoch, okolo roku 2015, keď sa Boris Kollár formoval ako odporca imigrácie a liberálov. Dnes sú títo občania správaním predstaviteľov SME Rodina právom sklamaní, veď to je jeden škandál za druhým. Raz prostitútky, potom zase korupcia…

Z ĽSNS k nám prechádzajú najmä rozhľadenejší členovia so zmyslom pre politickú realitu. Nie je naším cieľom nikoho kádrovať – podstatné je, či chcú Slovensku pomôcť.

Hlavné správy: Keď sa pozeráme na politickú scénu optikou politológov, môžeme to hodnotiť tak, že je tu nejaké množstvo, povedzme 15 percent (viac alebo menej, to je vec diskusie, ale v princípe o to teraz nejde) národne orientovaných voličov. Máme tu však celý rad subjektov, ktoré sa označujú ako národné: okrem hnutia REPUBLIKA aj SNS, ĽSNS, Vlasť, Slovenský patriot, SHO, SĽS a ďalšie, ktoré sa usilujú o priazeň týchto voličov. Z toho je jasné, že všetci „národniari“ sa do parlamentu nedostanú, ba dokonca naopak, ak sa hlasy príliš roztrieštia, nebude v Národnej rade reprezentovať národnú politiku vôbec nikto. Teda kľúčová otázka, ktorú kladú vlastenci, ktorí vidia, čo sa na Slovensku deje, predstaviteľom každej z týchto strán a hnutí je: ako si predstavujete spájanie vlasteneckých strán, čo pre to chcete urobiť a do ktorých subjektov vkladáte nádej pre spoločný postup do nadchádzajúcich volieb?

Uhrík: Skutočnosť je taká, že REPUBLIKA za pár týždňov existencie spravila pre zjednocovanie vlasteneckých a konzervatívnych síl možno viac ako mnohí, ktorí o potrebe spájania hovoria roky.

S mnohými sme sa stretli a diskutovali o možnostiach. Poviem to na rovinu. Hlásia sa k nám ľudia takmer z každého subjektu, ktoré ste menovali, plus z ďalších, od ktorých by ste to nikdy nečakali. To je dôkaz schopnosti zjednocovať.

Žiaľ, hlavných predstaviteľov väčšiny menovaných strán nie je možné zjednotiť, to sú buď veľké egá, alebo tisíce historických krívd, kvôli ktorým si za jeden stôl nikdy ani nesadnú. Hovorím to nerád, ale nebuďme rojkovia – keby to možné bolo, už by sa to stalo, veď tých iniciatív o zjednocovanie bolo kvantum, sám som mnohé z nich sprostredkovával.

Celá táto situácia je len ďalší dôkaz toho, že aj konzervatívna politika na Slovensku už potrebuje generačnú výmenu. Nových ľudí, ktorí nie sú zaťažení historickými spormi služobne starších politikov, a ktorí sa dokážu nad tieto žabomyšie vojny preniesť.

Ale ako som už uviedol, určite budeme pred voľbami do Národnej rady SR aj my vyhodnocovať reálne pozície nás a aj ostatných strán a urobíme všetko pre to, aby hlasy konzervatívnych voličov neskončili roztrieštené mimo parlamentu.

Hlavné správy: Ako bolo povedané, národných či vlasteneckých politických subjektov je na Slovensku dosť, ale sú roztrieštené a slabé a každý z ich predsedov chce tých ostatných zjednotiť pod sebou. Niekto by však mal byť tým lídrom, ktorý bude skutočne zjednocovať a podľa mnohých ľudí vekovo, typovo aj skúsenosťami by ste mohli byť tým človekom vy. Preto sa pýtam: čo by sa malo podľa vás na „národnej scéne“ diať, aby výsledkom bolo čo najväčšie zastúpenie skutočných vlastencov v Národnej rade?

Uhrík: Občania by v prvom rade mali vedieť pravdu, kto a ako tu vládol tridsať rokov. Predstavitelia týchto vlád (aj tzv. národných strán) spravili množstvo katastrofálnych rozhodnutí, ktoré Slovensko premenili na montážnu linku cudzích fabrík, lacnú pracovnú silu a odpadkový kôš Európy. Súhlasíme, aby naši partneri podnikali na Slovensku, ale musí to byť obojstranne prospešné a výhodné. Žiadne zdieranie, ponižovanie a dovoz potravín nulovej kvality. Toto si rovnocenní partneri nerobia. To už radšej začať pracovať na produkčných a ekonomických modeloch, ktoré majú dobre rozpracované aj ľavicoví ekonómovia aj vlastenci.

Čo sa týka toho možného zjednocovania, nemám žiadny mesiášsky komplex. Snažím sa len robiť veci najlepšie, ako sa dajú. Vždy som sa snažil ku všetkým ľuďom aj politickým partnerom správať profesionálne a korektne, a možno práve vďaka tomu si dokážu sadnúť so mnou za stôl prakticky všetci z konzervatívnych politikov – od radikálnejších až po umiernenejších. To je fakt. So všetkými sa snažím udržiavať dobré vzťahy a vnímam ich ako potenciálnych spojencov, nie ako súperov. Aj prezentáciu REPUBLIKY držím na dôstojnej úrovni a odmietam zbytočné útoky na iné konzervatívne strany.

S ostatnými konzervatívnymi stranami si môžeme konkurovať kvalitou a aktivitou. Ale osobne mám už plné zuby „občianskych vojen“ v konzervatívnom spektre. Nebudeme sa na nich podieľať. Našimi politickými súpermi sú liberáli, progresívci a korupčníci. Ich ideme poraziť.

Hlavné správy: Aká je vízia vášho hnutia do budúcnosti? Dá sa predpokladať, že bezprostredným cieľom sú parlamentné voľby 2024. Kde by ste chceli byť ako hnutie o tie necelé tri roky?

Uhrík: Mojím osobným dlhodobým cieľom je vybudovať stabilné hnutie, ktoré bude úspešné v presadzovaní konzervatívnych hodnôt, a ktoré ma politicky prežije.

A náš spoločný cieľ znie jasne: pracovať každý jeden deň intenzívne na tom, aby REPUBLIKA priniesla pozitívnu víziu a jasnú cestu. Aby si volič nemusel vybrať len medzi tým, či bude Slovensko lynčované neschopnými šialencami alebo skorumpovanými (polo)mafiánmi.

Čoskoro predstavíme profesionálny kolektív, ktorý bude schopný kedykoľvek – či za rok alebo za tri – flexibilne reagovať, komunikovať a presadzovať programové ciele dobré pre Slovensko. Máme naozaj historicky jedinečnú šancu vybudovať na troskách súčasnej politickej scény niečo pozitívne a dobré. Nesmieme túto šancu premrhať!

Ivan Lehotský