Bratislava 4. marca 2021 (HSP/Christianitas/Foto:SITA/AP-Morris Mac Matzen/Pool)

Tí, ktorí nás priebežne uzatvárajú a uvoľňujú, aby zakaždým zistili, že sa „epidemiologická situácia bohužiaľ stále zhoršuje“, stavili všetko na jednu kartu – plošnú vakcináciu obyvateľstva. Ako a kedy to chcú dosiahnuť, keď nie sú schopní potrebný počet vakcín ani len zabezpečiť? Manažérsko-logistickú neschopnosť vedenia českého štátu, ktorého premiér sľuboval, že ho bude riadiť ako firmu, dokresľuje patafyzicky znejúca správa z médií, podľa ktorej sa do distribúcie vakcíny zapojila aj rozvozná firma Rohlík. „Dobrý deň, pani Hamáčková, tak tu máte tie vaše žemle, fľašu mlieka, maslo a ryžu. A aby som nezabudol, máte tu aj druhú dávku AstraZenecy.“

Vie však pani Hamáčková, čo sa za touto britsko-švédskou vakcínou skrýva? Možnože z televízie vie, že ide o vakcínu, ktorá využíva nádchový vírus šimpanzov. A že akonáhle vakcína prenikne do ľudskej bunky, odovzdá jej „recept“ na výrobu neškodných častí koronavírusu. Úžasné!

Tiež sa asi dozvie, že bunka je vďaka tomu schopná sama si tieto časti koronavírusu vyrobiť a že jej imunitný systém ich vzápätí zničí a zapamätá si ich pre prípadný budúci – a tentokrát už skutočný – útok. A keď pri tej telke ešte chvíľu vydrží, tak sa možno ešte dozvie, že sa svojou technológiou viac podobá na klasické vakcíny, než iné, novátorsky pracujúce na báze genetického inžinierstva (Pfizer/Biontech a Moderna). A potom sa možno ešte niekde dočíta, že ju možno skladovať v obyčajnej chladničke a že bude výrazne lacnejšia, než konkurenčné mRNA vakcíny, pretože sa spoločnosť AstraZeneca vzdala zisku z predaja. Vďaka tomu bude ľahko dostupná aj v krajinách tzv. tretieho sveta, ktoré si drahé génové inžinierstvo zatiaľ veľmi dovoliť nemôžu. Aké ušľachtilé! Z farmaceutickej spoločnosti, pre ktorú je za iných okolností zisk tým najvyšším zákonom, sa náhle stala charita! Solidarita naozaj funguje!

Bohužiaľ však pani Hamáčkovej už nikto nepovie, že vakcína spoločnosti AstraZeneca je vyvinutá a vyrobená z bunkových línií, ktoré boli získané z kvôli tomuto účelu vykonaných umelých potratov. Ak sa teda nechá pani Hamáčková zaočkovať vakcínou spoločnosti AstraZeneca, svoju genetickú výbavu obohatí aj o stopu DNA holandského bábätka, ktoré bolo chladnokrvne zabité v roku 1973.

Väzbu tejto vakcíny na potratový priemysel je však potrebné vidieť v oveľa širšom kontexte. Jej temné pozadie totiž nesúvisí len s potratmi, vývojári tejto vakcíny, spolu s niektorými investormi, sa netaja svojím pozitívnym vzťahom k eugenike. Teórii, ktorá slúžila nacistickému Nemecku k vykonávaniu neľudských experimentov na ľuďoch. Eugenika však nemá nacistický pôvod, Nemci počas druhej svetovej vojny len zdokonalili systém, pôvodne pochádzajúci z anglosaského prostredia. Myšlienka genetického zlepšovania ľudstva, ovplyvnená Darwinovou teóriou prírodného výberu, bola totiž po prvýkrát formulovaná na konci 19. storočia Darwinovým synovcom Francisom Galtonom, ktorý sníval svoj sen o prežití len tých najschopnejších a o systematickom selektívnom množení s cieľom vylepšiť ľudskú rasu.

Podľa týchto základných motívov sa neskoršia teória eugeniky rozdelila na dva prúdy: tzv. pozitívna eugenika odporúča rodičom so žiadúcimi vlastnosťami – vyššia inteligencia, dobré zdravie, umelecký talent – aby mali viac potomkov. Prevládla však tzv. eugenika negatívna, založená na reštrikcii plodenia rodičov s nežiaducimi vlastnosťami, teda nízkou inteligenciou, mentálnou retardáciou či kriminálnym správaním.

Pôvodným ohniskom eugenickej propagandy v 20. storočí teda nebolo Nemecko, ale Veľká Británia. Práve tu sa v roku 1912, pod predsedníctvom bývalého premiéra Arthura Balfoura, konala prvá Medzinárodná eugenická konferencia. Ctiteľov odkazu Winstona Churchilla možno zarazí, že bol jedným z podpredsedov tejto konferencie a že mu eugenické zásady boli po celý život blízke. Elitné britské kruhy nemali s prijatím tejto biologicko-sociálno-inžinierskej doktríny väčšie problémy aj z toho dôvodu, že dlhodobo uskutočňovali veľmi podobne zameranú politiku v celom rade svojich kolónií, kde neschvaľovali – z eugenických dôvodov – miešanie Britov s domorodcami.

K myšlienkam eugeniky sa vo Veľkej Británii hlásilo taktiež množstvo osobností z radov inteligencie a umelcov, napríklad H. G. Well, G. B. Shaw, ale aj slávny ekonóm John Maynard Keynes. Našli sa však aj kritici, ako bol napríklad katolícky literát Gilbert Keith Chesterton, ktorý sa nechal počuť, že: „eugenika objavila, ako kombinovať tvrdnutie srdca s mäknutím mozgu“.

Vráťme sa však späť k novodobej britskej vakcíne. Šéf Oxfordskej očkovacej skupiny a pracovník Jenner Institute profesor Andrew Pollard v rozhovore pre BBC spomína, ako si uvedomil, že to, čo príde, bude ničivé: „Išiel som v polovici januára v taxíku s jedným poradcom, ktorý je členom vedeckej poradnej skupiny vlády pre mimoriadne udalosti. A ten mi ukázal graf, z ktorého som pochopil, že prichádza najhoršia epidémia od čias španielskej chrípky.“ Iste tiež pochopil, že by sa na tom dalo slušne zarobiť, takže ešte než bol vírus na britských ostrovoch detegovaný, začala Jenner Institute liať milióny libier do vývoja vakcíny proti tomu, čo bude neskôr nazývané COVID-19.

Dôležitú úlohu v tomto príbehu hrá hlavný vývojár tejto vakcíny, írsky vakcínológ a šéf Jenner Institute Adrian Hill. Ten spolu so Sárou Gilbertovou založil v roku 2016 spoločnosť Vaccitech, ktorá, keď sa na scéne objavilo ochorenie COVID-19, vyvíjala vakcínu proti sezónnej chrípke. Vaccitech má veľmi zaujímavých investorov – okrem britskej vlády to sú Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov a Google Ventures. Google teda očakáva zisk z predaja vakcín, ktorých kritika je v prostredí YouTube systematicky mazaná…

Stále však nie je jasné, čo má Adrian Hill spoločné s eugenikou. Nuž, veľmi veľa. Zastáva vysokú funkciu v Centre pre genetiku človeka pri Wellcome Trust, nadácie, ktorá je od čias svojho vzniku (1936) až do dnešných dní personálne aj ideovo spojená s inštitútom, ktorý má vo svojom názve priezvisko zakladateľa eugeniky. Názov Galton Institute však platí až od roku 1989, dovtedy mali jeho pracovníci na vizitkách nápis Britská eugenická spoločnosť. Tá zďaleka nie je jediná, ktorá sa v minulých desaťročiach, po tom, čo eugenika stratila z dôvodu svojho plného využitia hitlerovským Nemeckom dobré meno, premenovala. Medzi organizácie, podporované Billom Gatesom, je aj Engender Health, predtým nesúca názov Sterilizačná liga za zdokonalenie ľudstva.

Napokon samotný Bill Gates je eugenicky uvedomelý, čo zrejme zdedil, okrem značného imania a spoločenských kontaktov, po svojom rovnomennom otcovi, bankárovi a právnikovi, svojho času pôsobiacom vo vedení Americkej federácie pre plánované rodičovstvo (organizáciu, pôvodne nazývanú Americká liga pre kontrolu pôrodnosti, zakladala členka Americkej eugenickej spoločnosti, radikálna socialistka Margaret Sangerová).

Vráťme sa opäť do súčasnej Británie. Centrum pre genetiku človeka pôsobí v rozvojovom svete (primárne v Afrike), kde skúma rasovú a genetickú náchylnosť na rôzne infekčné choroby. Momentálne má v hľadáčiku cez 4 800 afrických detí, na ktorých skúša novú vakcínu proti malárii. Prečo to neskúša na britských občanoch? Medzi aktivity Welcome Trust totiž nepatrí len podpora biologických experimentov v rozvojovom svete, ale aj starostlivosť o odkaz Francisa Galtona a Britskej eugenickej spoločnosti. A tej dlhovekosť obyvateľov Afriky na srdci nikdy príliš neležala…

Vedúcim archívu Britskej eugenickej spoločnosti je molekulárny biológ David J. Galton, ktorý, hoci má rovnaké meno, nie je so zakladateľom eugeniky v príbuzenskom vzťahu. Teda pokrvne, myšlienkovo má k nemu samozrejme veľmi blízko. Je autorom knihy Eugenika: Budúcnosť života človeka v 21. storočí, na ktorej stránkach mapuje vývoj eugeniky, a aj keď varuje pred jej zneužitím v duchu nacistických pokusov na ľuďoch, stavia sa rozhodne za jej ďalší výskum, vedúci ku genetickému zdokonaľovaniu ľudstva prostredníctvom tak genetického inžinierstva, ako aj nástrojov populačnej kontroly. Podobne vyznieva aj nedávna publikácia Wellcome Trust, nazvaná Selektívna reprodukcia, bioetika a eugenická myšlienka.

Možno z týchto faktov vyvodiť eugenické úmysly vývojárov a výrobcov vakcíny firmy AstraZeneca? Priamy dôkaz chýba, ich myšlienkove zázemie je však nesporné. Rovnako ako to, že firma o zisk z predaja svojho nemravne získaného produktu nakoniec určite nepríde. Ako je to možné? Zisku sa chce vzdať len počas oficiálne vyhlásenej pandémie, čo – podľa denníka Financial Times – očakáva do konca tohto júna.

V nezverejnenej časti, aj keď FT získanej zmluvy medzi spoločnosťou AstraZeneca a vládami, sa hovorí, že od 1. júla 2021 prestáva platiť záväzok firmy, podľa ktorého nebude predávať vakcínu so ziskom. A pretože sa očakáva, že s každou mutáciou sa budú musieť ľudia nanovo očkovať, nebude spoločnosť AstraZeneca po tohtoročnom júni vedieť, kam s prebytočnými peniazmi. Charita jednoducho nie je zadarmo.

Čo vám, milá pani Hamáčková, však tiež radšej zatajili…

Michal Semín